ozdravme podcast

Rudolf Zajac: V nemocniciach nejde o to, kto dostal viac peňazí, ale za čo sa platí

Jediné istoty sú dane a smrť, no mimoriadne vysoká pravdepodobnosť je aj to, že v slovenskom zdravotníctve sa nenudíme ani omylom. Uplynulý týždeň reflektujú Šimon Jeseňák a Rudolf Zajac. Prezident Slovenskej lekárskej komory píše členom o tom, ako perfektne pracuje konšpirátor Kotlár. Inštitúcia, ktorá by mala stáť na strane vedy a odbornosti, sa však dnes voľbou svojho prezidenta nachádza minimálne na opačnom brehu. Tí, ktorí nesúhlasia so smerovaním SLK, však majú skvelú možnosť nebyť jej členmi, keďže povinné členstvo v komorách bolo zrušené už pred viac ako dvadsiatimi rokmi zásluhou nášho pravidelného hosťa Rudolfa Zajaca.
Útvar hodnoty za peniaze, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnili analýzy, ktoré síce hovoria o tom, ktorá poisťovňa koľko platí nemocniciam, no o kvalite zdravotnej starostlivosti nehovoria nič. Nemôžeme objaviť práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva.
Nemôžeme objavovať práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva
Poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák by rád zrušil poistný systém a nahradil ho daňovým. Rudolf Zajac by zas chcel svetový mier. Financie, ktoré sa nachádzajú v zdravotných poisťovniach, nie sú verejnými zdrojmi, ale predstavujú záväzkovo-pohľadávkový vzťah, hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť.
Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť
V parlamente sa momentálne nachádza reforma, ktorá má ambíciu meniť podmienky vstupu liekov na náš trh a upraviť prahy ich dostupnosti. Podľa Zajaca všeobecne platí, že solidárny systém musí pokryť kritické riziko nákladov, pričom jedným z takýchto rizík je liečba onkologických ochorení, kardiovaskulárnych problémov, protetika a drahé lieky. Diskusia by sa však mala zamerať na to, ktoré lieky a diagnózy nebudú plne hradené alebo nebudú hradené vôbec z verejného zdravotného poistenia.
V podcaste sa venujeme aj nasledovným témam:
Slovenská lekárska komora – fungovanie, vedenie a aktuálne kroky prezidenta komory.
Financovanie nemocníc – analýza údajov o platbách poisťovní nemocniciam a ich presnosť.
Regulácia zdravotného poistenia – úloha Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho kompetencie.
Solidárny systém vs. spoluúčasť pacientov – čo by mal štát financovať a čo by si mali hradiť pacienti.
Lieky a legislatíva – zmeny vo vyhláškach týkajúcich sa inovatívnych liekov a ich dostupnosti.
Politické vplyvy v zdravotníctve – rozhodnutia ministerstva, poisťovní a ich dopady na systém.
Zisk zdravotných poisťovní – polemika o tom, či by mali byť zdravotné poisťovne ziskové alebo nie.
Možná reforma zdravotníctva – úvahy o prechode z poistného systému na daňový model.
Ústavné zmeny a politické dohody – postoj KDH k ústavným úpravám a ich politické dôsledky.
Úroveň verejnej diskusie o zdravotníctve – ako politici a odborníci komunikujú o zmenách v systéme.
Tento podcast si môžete vypočuť na svojich preferovaných podcastových platformách.
 

Igor Pramuk: Štátne nemocnice dlžia 700 miliónov eur, toľko potrebujú nemocnice ANS na celý rok

Štátne nemocnice dostávajú štedrejšiu finančnú podporu ako ich neštátna konkurencia. Kým univerzitné a fakultné zariadenia získali v roku 2024 dodatočných 191 miliónov eur navyše priamo cez programovú vyhlášku, neštátne nemocnice sa musia spoliehať na to, čo vyrokujú s poisťovňami.
Igor Pramuk, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že tento nepomer vytvára systémovú nerovnováhu, ktorá neštátne nemocnice núti fungovať v podstatne prísnejších podmienkach. Navyše, pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc deformuje ekonomiku sektora a umožňuje týmto zariadeniam kumulovať dlhy bez nutnosti ich riešiť.
Diskusia sa dotkla aj rozdielov v platbách zo zdravotných poisťovní, kde sa podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje jasná preferencia niektorých subjektov. Pramuk upozorňuje, že tento model financovania nie je transparentný a vytvára otázky, ktoré si zaslúžia odpovede. Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží o spravodlivejšie rozdelenie zdrojov tak, aby každá nemocnica dostávala peniaze podľa jasných kritérií, nie na základe politických či korporátnych záujmov.
Okrem nerovnováhy v platbách sa rieši aj otázka efektivity. Podľa Pramuka je systém financovania nemocníc stále ťažkopádny a prechod na DRG – systém úhrad podľa diagnóz – prebieha pomaly. Paušálne platby spôsobujú, že nemocnice nemajú motiváciu k vyššej výkonnosti, čo môže byť jedným z faktorov poklesu produkcie. Neštátne nemocnice musia presne kalkulovať, štátne si môžu dovoliť byť stratové. Asociácia nemocníc Slovenska vidí ako riešenie spravodlivejšiu reguláciu financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Pokles produkcie nemocníc súvisí s nesystémovými platobnými mechanizmami. Rozpočet zdravotníctva na rok 2025 je neudržateľný – chýba približne 700 miliónov eur. Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu ohľadne transakčnej dane. Niektoré nemocnice môžu byť nútené obmedziť činnosť kvôli nedostatku financií, čo ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Štátne nemocnice dostávajú výrazne vyššie financovanie, vrátane dodatočných 191 miliónov eur v roku 2024 a pravidelného oddlžovania.
Nemocnice ANS potrebujú na celý rok rovnakú sumu, akú štátne nemocnice dlhujú dodávateľom a Sociálnej poisťovni – 700 miliónov eur.
Úhrady zo zdravotných poisťovní sú nerovnomerné, pričom niektoré nemocnice dostávajú výrazne nadštandardné platby.
Systém DRG je zavádzaný pomaly, pričom paušálne platby nemotivujú nemocnice k vyššej výkonnosti.
Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu.

Rudolf Zajac: Aj keby dal Šaško pri pandemickej dohode hlavu na klát, nezmôže nič

Renáta Bláhová a Ľubomír Andrassy sú aktuálne na mediálnom turné, kde šíria svoje tézy, ktoré sa síce nemusia zakladať na faktoch či pravde, no zato ich sprevádza slušná dávka dezinterpretácií s príchuťou etatizmu. Kritizujú kadekoho a tvrdia, že na jednej strane tu funguje kartel Agelu a Penty, a zároveň, že tu nemáme trh. Železné drievko vyrobené z plastu by sa už pomaly po haluškách malo stať slovenským kultúrnym dedičstvom.
Títo ľudia si však musia vybrať – buď tu existuje kartel, čo znamená, že existuje aj trh, alebo trh neexistuje a máme tu monopol. Byť „trochu tehotný“ sa jednoducho nedá.
V podcaste s Rudolfom Zajacom sme sa zamerali na ich chybné interpretácie zdravotného systému, prehnané tvrdenia o „monopole súkromných poisťovní“ a úplné nepochopenie úlohy štátu v regulácii zdravotníctva. Zajac podrobne vysvetľuje, prečo sú ich analýzy zavádzajúce a ako ich návrhy na „štátnu kontrolu“ môžu v skutočnosti systém ešte viac poškodiť.
Bláhová ani Andrassy zjavne nechápu základné princípy fungovania zdravotníctva – Bláhová sa pokúsila z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou urobiť cenového regulátora, hoci tento úrad na to nikdy nebol určený. Andrassy zas prezentuje zdravotníctvo ako oblasť, kde súkromný sektor „drancuje verejné zdroje“, pričom ignoruje fakt, že najväčším krížovým vlastníkom je samotný štát, ktorý rozhoduje o zákonoch aj o financovaní. Podľa Zajaca ich tvrdenia nemajú reálny základ, vychádzajú z populistických interpretácií a vedú k chybným politickým rozhodnutiam.
V diskusii podrobne rozoberáme, ako štát dlhodobo zlyháva v regulácii – namiesto férových pravidiel tu máme chaotický a neriadený systém. Kritika smeruje k neprehľadnému financovaniu nemocníc, neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov a absurdným tvrdeniam o „kartelovom správaní“ súkromných poskytovateľov. Ani Andrassy, ani Bláhová sa ani slovkom nezmienili o štátnych nemocniciach, ktoré prezentujú ako efektívne (bez akýchkoľvek dôkazov), a ktoré vraj trpia len zlým financovaním. O prezamestnanosti v týchto zariadeniach by ste v ich mediálnych výstupoch márne hľadali čo i len vetu.
Minister Šaško síce otvorene kritizuje postoj vlády k pandemickej dohode, no jeho vyjadrenia nemajú žiadny reálny vplyv na konečné rozhodnutie. Napriek jeho nesúhlasu vláda dohodu pevne odmieta. Šaško však svoj nesúhlas prejavuje len rétoricky – namiesto skutočného politického tlaku sa obmedzuje na vyhlásenia, ktoré nemajú žiadnu váhu. Aj keby položil hlavu na klát, podľa Rudolfa Zajaca by to nezmenilo vôbec nič.

Juraj Nevolník (ex-šéf Penta Real Estate): Prešov ani Vajnory v avizovaných termínoch nepostavíme

Na Slovensku boli postavené od vzniku Slovenska v princípe tri nemocnice a to Bory, Nemocnica Penta Hospitals Michalovce a Nemocnica svätého Michala, a.s. Perličkou je, že ak štát postavil nemocnicu, konkrétne v gescii ministerstva vnútra, ktorú postavil Robert Kaliňák, tak ju prevádzkuje ako akciovú spoločnosť.
Štát momentálne stavia hneď tri nemocnice a to v Banskej Bystrici, Prešove a Martine. Kým nemocnicu v Banskej Bystrici a Martine stavia ministerstvo zdravotníctva, tak Prešov a najnovšie aj novú Národnú univerzitnú nemocnicu generála Milana Rastislava Štefánika stavia a bude stavať ministerstvo obrany.
Juraj Nevolník bol pri výstavbe nemocnice Bory, v rozhovore s ním hovoríme aj o týchto témach:
aké povolenie potrebujú nemocnice v Prešove a Vajnoroch pre ich výstavbu
má Prešov platné EIA povolenie a stavebné povolenie
dá sa z pohľadu developera stihnúť dokončenie nemocníc v Prešove a vo Vajnoroch v avizovaných termínoch
koľko firiem na Slovensku dokáže postaviť Vajnory do roku 2030
aký je rozdiel v povoľovacích procesoch v prípade, ak stavbu realizuje ministerstvo obrany v minimálne z časti v utajenom režime
ako dlho bude štátu trvať „len“ samotné vykopanie základov pre Vajnory
vieme povedať, ktoré pracoviská z terajšej UNB zaniknú alebo sa presunú do novej nemocnice
ako dlho trvala výstavba a projektovanie Borov
čo (ne)vieme o novej nemocnici vo Vajnoroch
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Dvorový & Petrík: Telemedicína dokáže odbremeniť zdravotníkov, prináša však nové etické dilemy

Digitálna medicína je na vzostupe a jej význam pre zdravotnú starostlivosť neustále narastá. V najnovšom podcaste diskutuje Šimon Jeseňák s Vladimírom Dvorovým a Ľubošom Petríkom o budúcnosti telemedicíny, vývoji legislatívy na Slovensku, úlohe zdravotných poisťovní a technologických inováciách, ktoré ovplyvňujú zdravotníctvo.
Hostia, odborníci na medicínu a digitálne zdravie, rozobrali reálne príklady využitia medicíny v praxi, ako napríklad monitoring pacientov so srdcovým zlyhávaním, a zdôraznili, že kľúčom k úspechu je správna interpretácia zdravotných dát.
Podľa odborníkov je telemedicína nielen riešením pre efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aj spôsobom, ako motivovať pacientov k zdravšiemu životnému štýlu. V podcaste hovoríme aj o tom, ako môže digitalizácia pomôcť pri riešení nedostatku zdravotníckeho personálu, o bezpečnosti zdravotných údajov a o tom, kam sa medicína môže posunúť v najbližších rokoch.
Významným momentom rozhovoru bola aj diskusia o konferencii Medicína 2025, ktorá prináša platformu na výmenu poznatkov a skúseností pre odbornú verejnosť.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
partnerstvo ozdravme s konferenciou Telemedicína 2025;
vývoj legislatívy v oblasti telemedicíny na Slovensku – posuny v legislatívnom ukotvení digitálnej medicíny, vrátane potreby podrobnejších predpisov;
úloha zdravotných poisťovní v telemedicíne – ich prístup k testovaniu telemedicínskych projektov a hľadanie benefitov pre pacientov;
výzvy v zdravotníctve – nedostatok zdravotníckeho personálu a jeho vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti;
konferencia Medicína 2025 a jej vývoj – ako sa konferencia formovala v priebehu štyroch rokov a rastúci záujem odborných inštitúcií;
príklady telemedicíny v praxi – projekt domáceho monitoringu pacientov so srdcovým zlyhávaním v spolupráci s Union zdravotnou poisťovňou;
motivácia pacientov pri zmene životného štýlu – ako moderné technológie môžu podporiť zdravé návyky a pravidelné sledovanie zdravotného stavu;
zber a interpretácia zdravotných dát – význam dlhodobého sledovania trendov a predikcie zdravotných problémov;
ochrana a správa zdravotníckych údajov – dôležitosť bezpečnosti dát, ich vlastníctva a možnosti pacientov s nimi nakladať;
budúcnosť digitálneho zdravia – potenciál využitia umelej inteligencie, personalizovaných skríningových programov a vývoj medicíny v dlhodobom horizonte.
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Rudolf Zajac: O nemocnici vo Vajnoroch nevieme dokopy nič, ani to, či ju reálne potrebujeme

Z éteru podcastu ozdravme sa opäť hlási Šimon Jeseňák spoločne s naším stálym hosťom Rudolfom Zajacom.
Tak budeme mať „špitál“ na Vajnoroch, pani Müllerová, parafrázajúc legendárnu knihu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války od fenomenálneho Jaroslava Haška.
O novej nemocnici, ktorá bude niesť meno po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, čo je už samo o sebe bizarné, keďže táto koalícia má od ideálov Štefánika mimoriadne ďaleko, sme sa rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kardiocentrum AGEL do prevádzky uviedlo nové fotónové CT, v ten istý deň spadla omietka na hlavu matky v poliklinike, ktorú vlastní samospráva v Trnave
o veriacich v štátne zdravotníctvo naprieč politickým spektrom
príbeh novej nemocnice, ktorá bude najnovšie vo Vajnoroch (možno), od roku 1968 po dnešok
o tom, že o tejto nemocnici vieme len to, že o nej nič nevieme
o tom, či sa toto rozhodnutie zrodilo na základe dát
zavrieme zvyšné nemocnice, ktoré spadajú pod dnešnú UNB?
ako je na tom slovenské zdravotníctvo oproti českému?

Lednický (PHI) & Palkovič (ÚDZS): Nemocnice máme platiť podľa výkonu a odmeňovať ich za neho

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Útvar hodnoty za peniaze v posledných dňoch uverejnili analýzy, ktoré sa venujú financovaniu nemocníc. Obe analýzy poukazujú na to, že nemocnice sú platené rozdielne. Nezistili teda nič prekvapivé.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
prečo Bory zmenili riaditeľa a ako dopadol rok 2024 pre nemocnicu Bory
Nemocnica Bory má v poradí tretieho riaditeľa, ktorým sa stal Ivan Vulev
ÚDZS v minulosti kritizoval poisťovne kvôli prepoisťovacím kampaniam, ako dopadla prepoisťovacia kampaň minulý rok a či sa podarilo eliminovať nekalé praktiky pri prepoisťovaní
budeme sa môcť prepoistiť len raz za dva roky
z akého titulu skúma ÚDZS to, aké platby majú nemocnice od zdravotných poisťovní
nemocnice ako aj jednotlivé oddelenia nemocníc už budeme vedieť porovnávať
ako jednotlivé nemocnice platia zdravotné poisťovne
už máme potvrdené aj od štátnych inštitúcií, že krížové vlastníctvo nie je problém
problémom je, že financovanie nemocníc je netransparentné a nespravodlivé, hovorí Lednický
ako by sme mali platiť nemocnice a za čo
mali by sme nemocniciam platiť menej paušálne a viac za výkon
prečo si Bory nevyjednali lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami
úloha poisťovní je nakupovať zdravotnú starostlivosť v dostatočnej kvalite a komplexite, plnia si v tomto svoje úlohy?
aký je vzťah produkcie na platby zo zdravotných poisťovní
naplnila programová vyhláška očakávania?
nemocnice Penta Hospitals International (PHI) majú najnižšie efektívne základné sadzby
priame dotácie krivia trh
Lednický: „máme extréme rozšafnú liekovú politiku“
 
 

Rudolf Zajac: O slintačke, krívačke a bláznoch v poltiike

Po týždňovej odmlke sa opäť z éteru hlási Šimon Jeseňák v podcaste s Rudolfom Zajacom.
Na Slovensku máme slintačku a krívačku, teda ľudia nie ale kravy.
V najnovšom podcaste hovoríme o:
o slintačke a krívačke na Slovensku
zakázať ľuďom vstup do lesa je číry nezmysel
pred usmrtením zvierat ich očkujeme
o správaní sa opozícii voči slintačke a krívačke a o tom, že by sa mala vyvarovať podobnému konaniu, ako činila súčasná vládna koalícia počas pandémie covidu-19
o nedostatku kafilérií na Slovensku
počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu nám hrozila pandémia vtáčej a prasacej chrípky, aké opatrenia sa v tom čase prichystali
za éry Zajaca vznikla pandemická komisia a ministerstvo zdravotníctva pripravilo protipandemické plány
Rudolf Zajac „mám veľký problém reagovať na hlupákov“
o tom, ktoré očkovania by mali byť povinné a ktoré nie

Rudolf Zajac: Štát nemusí vlastniť ani záchranky, má však určiť jasné podmienky pre ich prevádzku

Aj o týchto témach v slovenskom zdravotníctve sme sa po dlhšej odmlke opäť rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
Pred nástupom Rudolfa Zajaca na ministerstvo zdravotníctva záchranná zdravotná služba nefungovala mierne povedané dobre. Absentovala koordinácia medzi záchrannými službami a neexistovala sieť, rovnako nebolo jasné, kde majú stanice záchrannej zdravotnej služby stáť. Na záchrannú zdravotnú službu neputovalo dostatok peňazí.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
počas reformy sa definovala sieť záchrannej služby a bola platená jednotným spôsobom cez paušály
financovanie záchrannej zdravotnej služby bolo nastavené tak, aby mohlo prebiehať kontinuálne obnovovanie techniky a vozového parku
chceli sme, aby sa o licencie na záchranky súťažilo a dražilo, hovorí Zajac
súčasné zmeny záchrannej služby sú len návratom k fungovaniu záchraniek počas reformy Rudolfa Zajaca
o prešetrovaní Protimonopolného úradu proti nemocniciam Penty a Agelu
v roku 2008 vydal PMÚ rozhodnutie o tom, že jedna z poisťovní nemá dominantné postavenie na trhu, keďže podľa PMÚ na Slovensku nefunguje trh
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá nič spoločné s úhradami zdravotných poisťovní a zároveň nie je cenovým kontrolórom 
programová vyhláška ráta s ušetrením 400 miliónov eur, je takáto úspora reálna a ak áno, ako?

František Majerský& Gaston Ivanov: Najväčšia reforma záchrannej zdravotnej služby za 20 rokov s cenovkou 1,2 miliardy €

Vláda schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Stalo sa tak až v marci, i keď reforma bola pripravená už mesiace, no jej schválenie blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS)..
Schválenie vládou je len prvým krokom, teraz musí reformu odobriť parlament. Značná časť opozície túto reformu podporuje, no zároveň sa obáva pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť podané individuálne.
Podľa oboch hostí, poslanca KDH Františka Majerského a zdravotníckeho analytika ministerstva zdravotníctva Gastona Ivanova je reforma nutná, aby sa zachoval rozsah a zlepšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
V čom spočívajú hlavné zmeny záchrannej zdravotnej služby a podarí sa jej implementovaním zredukovať zbytočné výjazdy záchraniek?
Aký bude prínos novej linky 116117?
Koľko bodov záchrannej zdravotnej služby máme v súčasnosti a koľko ich bude v budúcnosti?
Aké typy záchrannej zdravotnej služby vzniknú a ako sa bude líšiť po prijatí reformy zloženie posádok?
Kto bude dozerať nad výberovými konaniami nových bodov?
Prečo by podľa poslanca Majerského mal štát byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej službe?
Prečo je táto reforma nutná a ako súvisí s Plánom obnovy a odolnosti?
V čom spočívajú kľúčové zmeny fungovania Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby?