ozdravme podcast

Čo má spoločné auto, ktoré nemá brzdy a riadenie a silný motor, so slovenským zdravotníctvom? Mnohé. Riadiť takéto auto a rovnako riadiť rezort bez bŕzd a volantu, ergo vedenia, nemá ako dopadnúť dobre. Hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Leto je za nami, jeseň začala a hneď na úvod oznámil minister financií Ladislav Kamenický budúcoročnú daňovo-odvodovú smršť. Zdravotné odvody sa dvihnú, tentokrát na strane zamestnancov, čo má do zdravotníctva priniesť stovky miliónov €. Gaťafalš však takmer s určitosťou bude v tom, že o čo viac zaplatia zamestnanci, o to menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov.
Isté je to, že tém, ktoré budeme aj v novej podcastovej sezóne rozoberať a glosovať s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, bude ako obvykle viac než dosť.
Ekonomika a odvody
Zajac varuje pred dôsledkami zvyšovania odvodov: „Zdraženie ceny práce znamená zníženie konkurencieschopnosti.“ Kritizuje konsolidačný balíček ministra Kamenického, ktorý podľa neho poškodí ekonomiku a neprinesie reálny prínos pre zdravotníctvo. Upozorňuje, že štát šetrí na nesprávnych miestach a vytvára dlh, ktorý budú musieť zaplatiť občania.
Aktuálny stav zdravotníctva
„Odpálili sme riadenie a strašne sa čudujeme, že z toho je neriadená strela," hovorí Zajac, keď prirovnáva systém k autu bez bŕzd a riadenia. Kritizuje rozpad regulačných mechanizmov a nefunkčnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho sa zdravotníctvo rúti do havárie, pričom štát ignoruje základné princípy fungovania systému.
O politickej kultúre a opozícii
Kritizuje politickú kultúru, kde chýba odbornosť a zodpovednosť. Opozícii vyčíta pasivitu a nedostatok programu. Tvrdí, že bez kvalifikovaných lídrov a jasných hodnôt nemôže dôjsť k ozajstnej zmene. Politika sa podľa neho zmenila na chaos bez vízie.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Kritika konsolidačného balíčka a jeho dopad na ekonomiku
Stav slovenského zdravotníctva a jeho systémové zlyhania
Rozpad regulačných mechanizmov a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Politická kultúra, populizmus a nedostatok odbornosti
Opozícia bez programu a pasivita politických lídrov
Financovanie zdravotníctva a potreba transparentnosti
O dianí v SaS a Jane Bittó Cigánikovej

V ozdravme máme viacero noviniek. Prvou je nový web, na ktorom sme pracovali v priebehu leta. 
Druhou novinkou je, že každý mesiac budeme venovať jednej špecifickej téme. September bude venovaný Alzheimerovej chorobe a postupne vám na našich stránkach uverejníme sériu rozhovorov, článkov a dátových setov, ktoré sa tejto téme venujú. 
V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom, ktorý sa venuje výskumu pokročilej diagnostike Alzheimerovej choroby.
Žilka vysvetľuje, že Alzheimerova choroba je len jednou z desiatok foriem demencie. Diagnostika sa posunula od klinických príznakov k biologickým markerom: „Dnes hovoríme, že to je klinicko-biologická entita.“ Vďaka novým technológiám je možné identifikovať patologické zmeny v mozgu už z krvi, čo otvára cestu k skoršej a presnejšej diagnostike.Prevencia, optimizmus a budúcnosť liečby
Prevencia Alzheimerovej choroby sa čoraz viac spája s ovplyvňovaním imunitného systému. Norbert Žilka upozorňuje, že „my hovoríme, že si v riziku. Skús urobiť teraz všetko pre to, aby sa tá demencia u teba neprejavila.“ Moderné prístupy zahŕňajú krvné testy, ktoré dokážu identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred klinickými príznakmi. Kľúčovými faktormi sú zdravý životný štýl, optimizmus, fyzická aktivita a dokonca aj kúpeľná liečba, ktorá môže podporiť rovnováhu imunitného systému a znížiť zápalové procesy v mozgu. 
Norbert Žilka je optimistický, pretože vývoj v oblasti Alzheimerovej choroby zažíva zásadný obrat. Po rokoch neúspešných klinických štúdií sa objavujú prvé prelomové výsledky, ktoré prinášajú nádej. „Tie prvé lastovičky, ktoré dnes vidíme, tie sú veľmi dôležité, lebo prinášajú ten optimizmus,“ hovorí. Vidí návrat investícií, zdieľanie dát medzi výskumníkmi a rýchly pokrok v imunoterapii. Každý rok sa objavujú nové technológie, ktoré posúvajú liečbu míľovými krokmi vpred. Podľa neho sa blížime k zásadnému riešeniu.
Diagnostika Alzheimerovej choroby
Diagnostika Alzheimerovej choroby prešla zásadnou transformáciou. Kým v minulosti sa spoliehala najmä na klinické príznaky a magnetickú rezonanciu, dnes sa opiera o biomarkery a krvné testy. Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať patologické zmeny v mozgu ešte predtým, než sa prejavia symptómy. To umožňuje skorší zásah a lepšiu prognózu pre pacientov.Kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť
Norbert Žilka verí, že liečba Alzheimerovej choroby je na dosah. Imunoterapia už dokáže „vyčistiť“ mozog od patologických štruktúr, no kľúčom je včasné nasadenie. Žilka je optimistcký, čo sa týka doby, kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť. Výzvou zostáva zachytiť ochorenie v bezpríznakovom štádiu, kedy ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu nervových buniek. Prevencia a skríning budú hrať zásadnú rolu.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:• Postoj Slovenskej akadémie vied k pandemickým otázkam• Dôvera v regulačné orgány a vedecký výskum vakcín• Problém klesajúcej dôvery v očkovanie a jeho dôsledky• Alzheimerova choroba ako najčastejšia forma demencie• Nové metódy diagnostiky – biomarkery, krvné testy, PET• Etické otázky preventívneho testovania a liečby• Význam životného štýlu, optimizmu a kúpeľnej liečby v prevencii

Diabetes mellitus alebo cukrovka. Jedná sa o civilizačnú chorobu, ktorou trpia stovky miliónov pacientov na celom svete a ďalšie milióny o tom, že ňou trpia, nemusia vedieť.
Počet diabetikov na Slovensku stále rastie a náklady na liečbu tejto civilizačnej choroby dosahujú sumu 800 miliónov € ročne.
Ako sa uvádza v článku Zdravotníckeho denníka: „Na Slovensku bolo ku koncu roka 2022 takmer 311-tisíc diabetikov, z toho 20-tisíc ľudí má cukrovku 1. typu. Ich počet každý rok stúpa, pričom v roku 2015 diabetológovia evidovali necelých 272-tisíc pacientov. Uvádza to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva, ktorá vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Slovákov, u ktorých bol zistený predbiabetes, je takmer 140-tisíc“. 
Pacientka s diabetom
V najnovšom podcaste sme v štúdiu privítali Dominiku Hozdekovú, ktorá je pacientkou s diabetom typu I. Dominika otvorene rozpráva o svojej ceste s diabetom 1. typu – od prvých nenápadných príznakov, cez dramatickú hospitalizáciu, až po modernú liečbu pomocou inzulínovej pumpy. Jej príbeh ukazuje, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotne, no kľúčové je, aby sa pacient správal zodpovedne a dodržiaval naordinovaný liečebný režim.
Predtým než Dominika zistila, že má cukrovku, jej život vyzeral ako u väčšiny mladých ľudí – štúdium, cestovanie, voľnočasové aktivity. Príznaky ako únava, smäd či časté močenie si spájala so stresom a vyčerpaním. Nevedomosť a podceňovanie symptómov ju však priviedli až k hospitalizácii, ktorá sa stala zlomovým bodom.
Liečba diabetu 1. typu je finančne náročná, najmä ak človek chce využívať moderné technológie. Dominika hovorí, že inzulínová pumpa a senzor sú síce dostupné, ale spoluúčasť je vysoká – stovky eur ročne. Nie všetko prepláca poisťovňa, a tak si musí starostlivo plánovať výdavky, aby si mohla dovoliť kvalitnú starostlivosť.
V podcaste s Dominikou hovoríme aj o týchto témach:
Život s cukrovkou 1. typu
Prvé príznaky a diagnostika
Liečba a technológie
Finančná záťaž
Spoluúčasť pacienta
Psychická stránka ochorenia
Motivácia a odkaz ostatným
 

A takto je to podľa mňa najlepšie: Miroslav Kalousek v jednom zo starších rozhovorov povedal: „Svojich politických súperov som si niekedy mohol aspoň vážiť“. Minulý týždeň umrela Anna Záborská, jedna z najvýraznejších tvárí kresťanských demokratov v ponovembrovej ére a politik, ktorého si vážili jej súputníci aj oponenti.
Pravidelný hosť podcastu ozdravme Rudolf Zajac Annu Záborskú poznal osobne. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola Záborská prvou predsedníčkou zdravotníckeho výboru, v čase kedy bol Zajac ministrom zdravotníctva. V tom čase KDH ako jeden muž podporovali reformné zdravotnícke zákony.
„Anku Záborskú som poznal v podstate od roku 90. Spolupracoval som s ňou,“ hovorí Rudolf Zajac v podcaste, kde si pripomíname život a politické pôsobenie jednej z najvýraznejších osobností slovenského konzervativizmu. Anna Záborská bola nielen poslankyňou v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, ale aj europoslankyňou, ktorá sa nikdy nebála presadzovať hodnoty, ktoré považovala za posvätné – ochranu života, matky a rodiny.
Podcast je zároveň reflexiou o tom, ako sa slovenská politika mení a ako sa menia aj jej aktéri. „Vážil som si ju za jej konzistentné postoje,“ uzatvára Zajac. V čase, keď sa hodnoty často ohýbajú podľa politickej výhodnosti, Anna Záborská zostávala verná svojmu presvedčeniu – aj za cenu nepopulárnych rozhodnutí.

Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu.
V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek. 
Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo.
Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu.
V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný.
Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti.
Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach.
Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov.
Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním.
Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.
 

Pre socialistov a etatistov je irelevantné, ako znie otázka, odpoveďou je vždy viac štátu. Ozdravme dlhodobo upozorňuje na to, že je takmer nemožné v zdravotníctve rozlíšiť opozíciu od koalície, keďže okrem Szalaya a Cigánikovej sú všetci viac, či menej v zdravotníctve etatisti.
Dušan Zachar v rozhovore so Šimonom Jeseňákom upozorňuje na vážne riziká spojené s plánovaným zoštátnením záchrannej zdravotnej služby. Kritizuje politickú snahu centralizovať systém, ktorý podľa neho dlhodobo funguje efektívne vďaka súkromným poskytovateľom. „Skúsenosti ukazujú, že štát nedokáže tieto služby spravovať zodpovedne,“ varuje Zachar.
Riaditeľ INEKO Dušan Zachar upozorňuje na historickú neefektivitu štátnych záchraniek: „Vieme, že štátna záchranka bratislavská bola na pokraji platobnej neschopnosti.“ Podľa neho štát opakovane zlyháva v riadení zdravotníckych služieb.
Riziko klientelizmu a netransparentnosti
Zavedenie štátneho monopolu podľa Zachara povedie k rozšíreniu korupčných praktík: „To bude také eldorádo, že ja si to ani neviem predstaviť.“ Varuje pred decentralizovaným chaosom, kde bude riziko ovplyvňovania rozhodnutí ešte vyššie.
Dušan Zachar upozorňuje na riziká zoštátňovania, netransparentnosť a politické zásahy, ktoré môžu ohroziť kvalitu služieb. Zmeny pri záchrankách majú byť evolučné, nie revolučné. Nanešťastie, zmeny, ktoré vláda za asistencie opozície chystá, revolučné sú, a dopadnú tak „skvelé“ a sú tak „pozitívnymi“ ako boľševická revolúcia v Rusku.
 

František Majerský je poslancom za KDH, členom zdravotníckeho výboru ale i prezidentom komory záchranárov. K tendru bol od začiatku kritický a popravde ho označoval za netransparentnú súťaž krásy.
Vyzerá to tak, že večne živý nie je len Lenin v mauzóleu ale minimálne celé leto aj sága okolo tendra na záchranky. Slovensko si zrejme potrpí stále na tradície, keďže platí, čo tender na záchranky, to prúser.
S Františkom Majerským sa vo videopodcaste venujeme aktuálnej kauze okolo zrušeného tendra na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby. Majerský kritizuje netransparentnosť procesu, nejasnosti vo vyjadreniach ministra zdravotníctva Kamila Šaška a poukazuje na politické prepojenia, ktoré podľa neho ovplyvnili rozhodnutie o zrušení tendra.
„Tender sa zrušil na základe politiky. Treba to otvorene povedať – politika kvôli tomu, že vznikli prepojenia na stranu Hlas, ktoré boli dosť závažné.“
 
Majerský v rozhovore potvrdzuje, že podal trestné oznámenie a upozorňuje na možné právne následky, ktoré môže mať zrušenie tendra bez jasného zákonného základu. Rozoberá aj jednotlivých uchádzačov, ako AGEL, EMS či Košickú záchranku, a hodnotí ich pripravenosť a kapacity. Zvláštnu pozornosť venuje firme Emergency Medical Solutions, ktorá podľa neho nemá dostatočné skúsenosti ani transparentné pozadie. „Ak poznáš správnych ľudí na správnom mieste, tak môžeš byť úspešný – ale takto na hulváta to nikdy nikto nespravil.“
V závere diskutujeme o budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Majerský podporuje model, v ktorom štát preberá väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby, no zároveň varuje pred rizikami, ak nebude zabezpečený dôsledný dohľad. Kritizuje nedostatočnú kontrolu zo strany ministerstva a vyzýva na systémové riešenia, ktoré by zabezpečili stabilitu a kvalitu záchrannej služby. „Mám pred tým výstražný prst – ak to nebude kontrolované, tak to bude cesta späť.“
KDH a jeho predstavitelia pripúšťajú, že by záchranky mohol prevádzkovať len štát, no podľa Majerského to má v sebe jasné riziká.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Zrušenie tendra: Majerský tvrdí, že tender bol zrušený z politických dôvodov, nie na základe zákona
Trestné oznámenie: Podané kvôli podozreniam z manipulácie a netransparentnosti výberového konania
Hodnotenie poskytovateľov: Diskusia o AGEL, štátnych záchrankách, EMS a ďalších uchádzačoch
Kritika ministra Šaška: Minister podľa Majerského nezvládol situáciu a ostal bez podpory vlastného klubu
Budúcnosť systému: KDH navrhuje kombinovaný model štátnych a súkromných poskytovateľov s dôslednou kontrolou.
Výzva na transparentnosť: Potreba verejného výberového konania a silného dohľadu nad záchrannou službou
 

Už niekoľko týždňov je hlavnou témou nielen zdravotníctva, ale celého politického spektra tender na prevádzkovanie záchraniek. Exkluzívne pre ozdravme prelomila spoločnosť AGEL mlčanie.
I keď ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že tender je zrušený, čo potvrdilo aj operačné stredisko, netušíme, ako sa dá takýto tender zrušiť, keďže to zákon nepredpokladá. Medzitým na tlačovej konferencii minister zdravotníctva hovorí, že tender je zrušený, a výsledky tendra, ktoré poslal na ministerstvo zdravotníctva Matej Povolný, resp. ich odoslanie nespĺňalo základné zákonné záležitosti.
V slovenskom zdravotníctve je bežné i to, že je jednou z najčastejšie skloňovanou spoločnosťou bývala pomerne dlho skupina Penta. To sa ale postupne mení. Agel je mimoriadne dravý hráč na trhu a zrejme má ambíciu byť najväčším poskytovateľom na trhu. A práve AGEL je jedným z hlavných skloňovaných mien v tomto tendri, o ktorom sa budeme rozprávať s Ernestom Cabanom, riaditeľom spoločnosti AGEL Merea.
„Spoločnosť Agel Merea sa prihlásila do tendra na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. My sme na tomto projekte pracovali dlhodobo, netajili sme sa tým a opakovane sme komunikovali tieto skutočnosti,“ povedal Caban.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
 
o menovaní a odstúpení už exriaditeľa operačného strediska a odoslaní výsledkov tendra na ministerstvo zdravotníctva
s akou ambíciou vstupovala spoločnosť do tendra
o sanitkách vo Vlkanovej a príprave na tender
o tom, či výsledky tendra boli doručené
o medializovaných prepojeniach so spoločnosťou Emergency Medical Solution
o tom, či sa AGEL Merea prihlási opäť do tendra, ak sa vyjasní právny stav aktuálneho zrušenia tendra
o tom, či spoločnosť plánuje zažalovať štát, ak sa potvrdí, že bol tender zrušený a potvrdia/zverejnia sa jeho výsledky
čo by znamenalo pre Slovensko, ak by všetky body záchrany prešli opätovne pod štát
 

Strana Hlas-SD vznikla mimo iného ako PR produkt. Ich stranícka komunikácia je však často mizerná alebo žiadna. Pri tendri na záchranky sa to jasne demonštrovalo. O komunikácii politikov, nielen na sociálnych sieťach hovoríme s Gabrielom Tóthom, CEO New School Communications.
„Ak ty nemáš čo skrývať, tak otvorene komunikuj. Čím väčší tlak na teba, tým sa žiada väčšia otvorenosť,“ upozorňuje Gabriel Tóth na nedostatočnú proaktivitu ministerstva pri tendri na záchranky. Kritizuje slabú transparentnosť a absenciu včasného zapojenia verejnosti a odborníkov.
V podcaste sme sa detailne pozreli na komunikáciu politikov, ktorí sú členmi parlamentného výboru pre zdravotníctvo a rovnako na komunikáciu ministra zdravotníctva, predovšetkým v súvislosti s témou posledných týždňov: záchrankovým tendrom. 
Ústup tradičných médií
„Viac ľudí prijíma správy zo sociálnych sietí ako z tradičných médií... ten trend je tu a nikam neodchádza,“ konštatuje Tóth. Politici sa čoraz viac spoliehajú na vlastné kanály – podcasty, videá, influenceri – a tradičné médiá strácajú monopol na formovanie verejnej mienky.
Profily zdravotníckych expertov strán
Peter Stachura (KDH) 
Aktívny na Facebooku, kde pravidelne zverejňuje obsah. Patrí medzi najviditeľnejších zdravotníckych politikov, jeho príspevky majú vysoký engagement. Komunikuje vecne, bez kontroverzie, čo mu zaručuje stabilný dosah.
Marek Krajčí (OĽaNO)
Silný na Facebooku, kde patrí medzi top 5 zdravotníckych politikov. Jeho štýl kopíruje Matovičovu líniu – emotívne videá, kontroverzia, vysoká aktivita. Aj bez vlastného rozpočtu na reklamu dosahuje výrazné čísla.
Tomáš Szalay (SaS)
Odborník s dlhoročným backgroundom, no jeho komunikácia je menej viditeľná než Cigánikovej. Pôsobí konzistentne, ale menej emotívne, čo na sociálnych sieťach znižuje zásah. Jeho štýl je skôr analytický než virálny.
Oskar Dvořák (PS)
Má nízky počet sledovateľov na Facebooku aj Instagrame. Aj keď je aktívny, jeho komunikácia nemá výrazný výtlak. PS zdravotníctvo neprofiluje ako hlavnú tému, čo sa odráža aj na jeho viditeľnosti.
Strany a komunikácia
OĽaNO: Stavia na šok, emóciu a kontroverziu. Komunikácia je centralizovaná cez stranícky profil, čo zvyšuje efektivitu. Matovičov štýl polarizuje, ale zabezpečuje stabilný zásah a silnú prítomnosť na Facebooku.
KDH: Historicky slabé na sociálnych sieťach, no zdravotnícki poslanci ako Stachura a Majerský sú výnimkou. Ich komunikácia je vecná, bez zbytočnej emócie, čo korešponduje s konzervatívnym voličstvom.
SaS: Jana Cigániková je komunikačne dominantná – kontroverzná, emotívna, viditeľná. Szalay je odborný, no menej virálny. Strana má silné zdravotnícke duo, no ich štýly sa výrazne líšia.
PS: Zdravotníctvo nie je ich prioritná téma. Komunikácia je zameraná skôr na hodnotové a environmentálne otázky. Dvořák je aktívny, ale bez výrazného zásahu. Strana neinvestuje do zdravotníckej viditeľnosti.
Smer-SD: Dominantný na YouTube a Facebooku. Robert Fico má najväčší zásah spomedzi politikov. Komunikácia je profesionálna, s dôrazom na formu aj obsah. Smer ovláda videoformáty a vie pracovať s algoritmami.
Republika: Profesionálne spracované videá, silná rétorika, vysoký zásah. Komunikácia je remeselne zvládnutá, pôsobí menej extrémisticky než v minulosti. Mieria do stredu, čím rozširujú voličskú základňu.

Tender, výberové konanie alebo súťaž krásy či slohové cvičenia. Aj takto sa označuje proces, ktorým momentálne vyberáme prevádzkovateľov bodov záchraniek. Tender sa tvári ako transparentný, no rozhodne to tak nevyzerá.
V čase, keď na ministerstve zdravotníctva pôsobil Rudolf Zajac, bolo charakteristické aj to, že sa stretnutia s ministrom nahrávali. Rovnako sa na audiozáznam zaznamenávali napríklad aj stretnutia kategorizačnej komisie pri liekoch. Transparentnosť je vecou vôle.
Komisia, ktorá vyberá prevádzkovateľov jednotlivých bodov záchrannej služby, môže byť neporovnateľne transparentnejšia. Podľa exministra Zajaca trpí výberové konanie zásadným nedostatkom transparentnosti. Kritizuje spôsob, akým sa rozhodnutia komunikujú cez médiá či sociálne siete, a upozorňuje: „Ako keby ste kaprovi dali robiť výber rybníka.“
Tak ako všade, aj pri fungovaní záchrannej služby vidíme rozdiely medzi štátnymi a súkromnými firmami, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Ako v podcaste hovorí exminister Zajac na margo súkromných poskytovateľov, ktorí podľa neho držia systém nad vodou, zatiaľ čo štátne záchranky generujú stratu: „V tej istej činnosti súkromný sektor prosperuje a štátny robí stratu.“
Politický boj, nie odborný výber
Politické zásahy výrazne ovplyvňujú efektivitu záchranných služieb tým, že deformujú výberové konania, oslabujú odborné rozhodovanie a vytvárajú priestor pre mocenské hry namiesto transparentného riadenia. Rudolf Zajac v rozhovore kritizuje, že tender na záchranky sa stal nástrojom politického boja, nie odborného výberu. 
Minister zdravotníctva je podľa neho len pešiakom, ktorého rozhodnutia sú diktované zhora, často cez médiá či sociálne siete. Výsledkom je chaos, netransparentnosť a strata dôvery v systém, ktorý by mal prioritne slúžiť pacientom.
Vláda katastrofa
O súčasnej vládnej garnitúre nemá ilúzie zrejme nikto, no pri pohľade na opozíciu je nám rovnako otupno. Platí, že opozícia neponúka riešenia a hovorí len o tom, čo nechce. Už pomenej – a ak aj áno, tak scestne a bez podmetu a prísudku – hovorí o tom, ako by zdravotníctvo riadili opoziční lídri. „Považujem drvivú väčšinu vládnej garnitúry za hlupákov a hovorím to nahlas, čo neznamená, že nepovažujem aj niektorých opozičných politikov za hlupákov,“ dodáva tradične otvorený a priamy Rudolf Zajac.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kritika tendra na záchranky – netransparentnosť, politické zásahy, chaos.
Porovnanie štátneho a súkromného sektora v zdravotníctve – efektivita vs. strata.
Zlyhanie komunikácie ministra zdravotníctva – reaktívny prístup, slabá vízia.
Výzva na odborné a transparentné výberové konania – nahrávanie, verejnosť, dáta.
Problém s výdavkami na lieky – chýba dôkaz o účinnosti, míňajú sa miliardy.
Opozícia bez riešení a pôsobiaca ako dieťa do troch rokov – kritika bez návrhov, slabá odborná príprava.
Politické pozadie a mocenské hry – Fico vs. Hlas, Dankove výstupy, karpatskí géniovia.