ozdravme podcast

Dajana Petríková (AZP SR): Úspory v programovej vyhláške sú nereálne, nikdy sa štátu nepodarilo úšetriť viac ako 100 miliónov €

Pred približne rokom sa stala Dajana Petríková výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní. Svoj prvý rozhovor poskytla pre ozdravme. Po roku vo funkcii absolvovala Dajana Petríková svoje prvé nahrávanie podcastu a opäť pre portál ozdravme.
V najnovšom podcaste hovoríme s Petríkovou o tom, prečo vznikla programová vyhláška a aké účely by mala plniť, no neplní. Zdravotné poisťovne poznajú potreby svojho kmeňa, ministerstvo zdravotníctva však nie. 
Programová vyhláška mala byť pôvodne nástrojom, ako bude štát určovať svoje priority v zdravotnej politike, po niekoľkých rokoch existencie vyhlášky, ktorej vydanie notoricky mešká, vidíme, že štát si ciele nezadefinoval a programová vyhláška je de facto len nástrojom ako centrálne plánovať nákup zdravotnej starostlivosti.
Vo videopodcaste hovorí Šimon Jeseňák s Dajanou Petríkovou aj o týchto témach:
či by sme mali zrušiť samotnú programovú vyhlášku alebo ju aspoň liberalizovať a nechať zdravotné poisťovne vykonávať funkcie a úlohy, na ktoré boli zriadené
má existencia Asociácie zdravotných poisťovní význam
sú úspory, ktoré v programovej vyhláške rozpočtujeme, realizovateľné alebo sa riadime heslom papier znesie veľa
ako reflektuje Petríková výroky Petra Kotlára

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ: Ak štát nechce komory a samosprávy, nech to otvorene povie, no bude to drahšie a nefunkčné

Postavenie komôr na Slovensku je hybridné, čo nie je dobrý stav. Ak nechce štát, aby mali jednotlivé komory samosprávne funkcie, môže ich funkcie zastávať aj on, no bude to drahšie a nefunkčné.
Ak majú komory nejaké chyby, tak by sme ich nemali rušiť a spochybňovať, rovnako nespochybňujeme postavenie miest a obcí v prípade, ak má mesto zlého primátora alebo poslancov, rovnako nechceme zrušenie regionálnych „vlád“.
Ako sa cítil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na tlačovej besede po boku prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá má medzi svojimi členmi ľudí ako je fašizoidný lekár Lipták, ktorý je členom vedenia regionálnej bunky SLK.
Dokážu a chcú si komory poradiť s členmi, ktorí nekonajú na základe evidence based medicine? 
Lekárne sú zároveň entitou prvého kontaktu pacientov v prípade zdravotných komplikácií. Svetový trend je jasný, lekárne sú ideálnym miestom s hustou sieťou pobočiek, kde môžu pacienti získať nielen kľúčové rady a lieky, no môžu a mali by byť miestom, kde sa môže pacient zároveň zaočkovať okrem iného proti chrípke či ďalším ochoreniam. Na Slovensku to však stále nie je možné. Kedy sa táto situácia zmení a v lekárni zaočkujeme prvého klienta? Odpovedá prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Prezident SKZL Igor Moravčík: Dokážu a chcú si komory poradiť s vlastnými antivaxerskými kolegami?

Na Slovensku aktuálne v zdravotníctve pôsobí celkovo jedenásť komôr. V zahraničí je bežnejší model menšieho množstva komôr.
Počas uplynulých týždňov sme mohli sledovať sériu tlačových besied. Prvú mala strana SaS, ktorá kritizovala jednu z komôr kvôli vyberaniu poplatkov nad rámec zákona.
Následne sa konala tlačová beseda Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory & Slovenskej komory zubných lekárov. Všetky tri komory vyjadrenia Tomáša Szalaya a strany SaS kritizovali.
O tom, prečo a či sú komory v 21.storočí stále podstatné, alebo sú relikviou minulosti, sa Šimon Jeseňák rozprával s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov Igorom Moravčíkom. Dokážu a chcú komory zakročiť voči lekárom, ktorí konajú v rozpore s evidence based medicine?

Rudolf Zajac: Komory majú lekárom ako je Lipták odoberať licencie, no nerobia to

Máme za sebou ďalší týždeň v slovenskom zdravotníctve ktorý spoločne reflektuje Rudolf Zajac & Šimon Jeseňák.
Tento týždeň rezonovala prestrelka medzi stranou Sloboda a Solidarita a Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou a Slovenskou komorou zubných lekárov.
Majú komory v 21.storočí ešte význam? Dodržiavajú a robia to, na čo boli zriadené? Alebo sú to entity, ktoré si nechcú poradiť s vlastnými problematickými členmi ako je splnomocnenec vlády pre prešetrenie covidu alebo antivaxer a fašizoidný jedine Lipták? Komora nie je bezzubá a môže konať a jej kompetencie sú dostatočné na to, aby takýmto lekárom v prvom stupni odobrala licencie.
Rudolf Zajac zrušil povinné členstvo v komorách a ihneď po tom  z komory vystúpil.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má staronové vedenie a podarilo sa jej dostať z uloženia ozdravného plánu až do zisku približne 8 miliónov €. V zisku skončila aj Dôvera, Union naopak skončil v strate. Aké výhrady má exminister Zajac voči VšZP?
Programová vyhláška mešká. No nemala by vôbec existovať, keďže je to etatistický nezmysel. Ministerstvo nedokáže obsiahnuť desať miliardový kolos a rozhodovať o tom, na čo sa finančné prostriedky využijú.
A aká je reflexia prvých štyroch mesiacov v kresle ministra zdravotníctva Kamila Šaška očami Rudolfa Zajaca?
 
 

Roman Varga & Ivan Makatura: Investičný dlh do cyber bezpečnosti v zdravotníctve je obrovský

Začiatok roka 2025 je náročný a, žiaľ, bohatý na hackerské útoky. Hneď v prvých dňoch nového roka čelil a neodrazil hackerský útok kataster, ktorý nie je plne funkčný ani po mesiaci od nabúrania systému.
Následne čelila bližšie nešpecifikovaným útokom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá podľa vlastných slov útokom odolala. No o tomto útoku vieme len veľmi málo a čerpáme len z tlačovej besedy, na ktorej sa zúčastnili aj politické špičky.
O aké útoky presne šlo, v oboch prípadoch nevieme a informácie sú kusé. Nevieme teda povedať, či a ako sa z nich vieme poučiť.
A aké povinnosti majú firmy voči štátu v prípade hackerského útoku a prečo by mali firmy upovedomiť o povahe útokov aj svoju konkurenciu?
Slovenské zdravotníctvo trpí investičným dlhom. Vieme to pri nemocniciach, ambulanciách, no menej sa hovorí o tom, že kyberbezpečnosť ambulancií či nemocníc rovnako trpí veľkými investičnými dlhmi a bezpečnosť dát nie je v ideálnom stave.
Edukácia zdravotníkov ohľadne kyberbezpečnosti pokrivkáva alebo v horšom prípade neexistuje vôbec. A ako by sa mali zdravotníci brániť proti potenciálnym útokom? O tom hovoria v podcaste Roman Varga (Head of Security ZP Dôvera) a Ivan Makatura (Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, generálny riaditeľ).

Rudolf Zajac: Až na jednu výnimku sú v zdravotníctve jedni politici za 18 a druhí bez dvoch za 20

Zasadá parlament, a ako sa hovorí, znamená to, že bankové kontá a ľudské práva občana sú v ohrození. Obávať by sa mal v prvom rade pacient, ktorý Memorandom 2.0. opäť nezíska absolútne nič. Naopak, nové Memorandum, ako svojho času povedala Denisa Saková na tlačovke s Petrom Pellegrinim „bude to drahé“ a zaplatia to všetci daňoví nevoľníci.
 V parlamente prebieha rozprava k predkladaným zákonom, ktoré chce vládna koalícia schváliť, aby nedošlo k opätovným výpovediam. Opozícia je jednotná minimálne v tom, že nebude vládnej koalícii pomáhať s otvorením schôdze a zatiaľ deklaruje i to, že vládne zákony nepodporí.
 S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom hovoríme v podcaste o parlamentnej rozprave. Tá demonštruje, že až na výnimku Tomáša Szalaya sú všetci politici na jedno kopyto, sú buď za 18 alebo za 20 bez dvoch. Pripomínajú dieťa, ktoré vie artikulovať, čo chce, vie povedať, len NON a, teda, čo nechce. Demonštruje to ich lesk i biedu.
Penta a Agel nastavujú štátu zrkadlo a ukazuje im ako veci v zdravotníctve robiť a etatistom, ktorých je v parlamente drvivá väčšina, sa tento pohľad nepáči.

Šimon Jeseňák v Bielik online: Memorandum 2.0. s LOZ je ešte horšie a drahšie ako to predošlé

Peter Stachura z KDH mal dnes tlačovú besedu, v ktorej podrobil kritike nové Memorandum 2.0., ktoré podpísala vláda s Lekárskym odborovým združením. Toto memorandum nie je len drahšie, horšie, ale navyše v ňom vláda vyrokovala v prospech spotrebiteľa zdravotnej starostlivosti len minimum. Vláda navyše doteraz nevyčíslila, koľko nás bude nová dohoda s LOZ stáť. Taktiež vôbec nie je isté, že i keď vláda potrebné zákony schváli, tak ich zároveň parlament odobrí, keďže vládna koalícia má v parlamente len teoretickú väčšinu. Otázne je i to, či by prijatie požadovaných zákonov nespôsobilo hnanie ústavnej zdravotnej starostlivosti ku personálnemu a v prípade nedofinancovania sektora aj kolapsu. Viac v Bielik online hovorí CEO portálu ozdravme.sk Šimon Jeseňák.

Rudolf Zajac: Neviem, kto bude prevádzkovateľom nemocníc TSK, no na 99,99% to bude lepšie ako dnes

Slovensko v roku 2025: trestné oznámenie na Tomáša Szalaya za to, že zaočkoval desiatky tisíc ľudí. Splnomocnencom vlády je naďalej plochozemec, popierač pandémie, ktorý skúma vakcíny pod mikroskopom z dráčika, skrátka „business as usual“ verzia Slovensko.
27. 01. 2025 sa konalo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktoré rokovalo o vypísaní obchodno-verejnej súťaže, ktorej cieľom je prenájom všetkých troch nemocníc, ktoré TSK prevádzkuje. Počas rokovania zazneli en block všetky klamstvá a mýty o slovenskom zdravotníctve a na zastupiteľstvo dorazili aj poslanci parlamentu, ktorí si s výnimkou poslanca Františka Majerského prišli spraviť poslaneckú agitku.
Vládna koalícia sa zmenšuje pomaly každým dňom, čoho dôsledkom môže byť i to, že parlament neschváli zákony, ktoré sú potrebné pre implementáciu Memoranda 2.0., ktoré vláda podpísala s LOZ, ergo organizáciou, ktorú Peter Schutz nazval najantireformnejšou entitou, ktorú Poľana nadájala.
Kresťanskodemokratické hnutie zas čelí vábeniu SMERu, ktorý po plyne, „majdanizácií“ a kadečom inom identifikoval, že je urgentne potrebné v Ústave stanoviť, že máme len dve pohlavia a to muža a ženu. Uvidíme, ako zahlasuje pri tomto návrhu ústavného zákona KDH.
Opozícia by chcela čím skôr predčasné voľby. Hovorí teda A, no nehovorí B a teda aká je vízia ich Slovenska po potenciálnych predčasných voľbách.
S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý je stálicou našich podcastov, hovoríme opäť o aktuálnom dianí v slovenskom zdravotníctve ale i štáte ako takom. Nuž a tento štát pripomína čoraz viac Džamáhíriju.
 

Silvia Pekarčíková (ŽSK): Memorandum 2.0. s LOZ je ešte menej výhodné a drahšie pre nemocnice

Žilinský samosprávny kraj je spomedzi všetkých samosprávnych krajov najväčším vlastníkom a zároveň aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Okrem nemocníc prevádzkuje aj krajské ambulancie.
S riaditeľkou zdravotníckeho odboru ŽSK Silviou Pekarčíkovou sme hovorili aj o týchto témach:
o prvom stretnutí s novým vedením ministerstva zdravotníctva
o snahe ŽSK otvárať nové ambulancie
ŽSK otvoril v poslednom období 32 nových ambulantných poskytovateľov
koľko výpovedí zaznamenali nemocnice, ktoré zriaďuje ŽSK a ktorá nemocnica mala najviac výpovedí a prečo?
dosiahli sme Memorandom 2.0 sociálny zmier alebo sme vykopali vojnovú sekeru?
prečo ŽSK podpísali s lekármi dodatky, i keď nemuseli a to napriek tomu, že zvýšenie platov nie je rozpočtovo kryté
nemocniciam ANS chýba v rozpočte viac ako 160 miliónov €
Slováci sa radi venujú medicínskemu turizmu a dochádza k plytvaniu
ako doľahne transakčná daň na nemocnice ŽSK
nemocnice ŽSK sa musia správať zodpovedne a netvoriť dlhy
budú niektoré nemocnice ŽSK podporené z dodatočných financií z Plánu obnovy a odolnosti
ŽSK má ambíciu poskytovať 98% zdravotnej starostlivosti na svojom území

Peter Pažitný: Na Slovensku umrelo v súvislosti s covidom vyše 35 000 ľudí

Kolektív autorov publikoval vo vedeckom časopise International Journal of Public Health článok „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“. 
Jedná sa už v poradí o tretiu publikáciu, ktorá sa venuje dopadu covidu-19 na slovenské zdravotníctvo. Prvou publikáciou je Slovenské zdravotníctvo v post–covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, druhou Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) a v januári 2025 predstavil tím 13 autorov najnovšiu publikáciu.
Práve o najnovšej publikácii „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“ sme sa rozprávali so spoluautorom tejto i predošlých dvoch publikácií a spoluautorom reformy zdravotníctva počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu Petrom Pažitným.
V podcaste nehovoríme len o covide, ale aj o stave slovenského zdravotníctva dvadsať rokov po prijatí reformy zdravotníctva a šiestich reformných zákonov Rudolfa Zajaca a Petra Pažitného.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
v čom je metodika publikácie unikátna
o vplyve covidu-19 na nadúmrtnosť na Slovensku
v súvislosti s covidom umrelo na Slovensku viac ako 35 000 ľudí
metodika je replikovateľná aj v iných krajinách
aké poučenie si môžeme zobrať do budúcna z najnovšej publikácie „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“
vďaka analýzam môžeme lepšie ochrániť počas budúcej pandémie tých najzraniteľnejších
akým spôsobom sa dá metodicky kvalitne pracovať s dátami
o tom, ako Peter Pažitný vypovedal o štúdii o nadúmrtnosti na covid-19 a o tom, čo sa následne (ne)dialo
diskutovať s Kotlárom o vede by bolo gýčové a netreba mu venovať pozornosť a má nulovú relevanciu
pred dvadsiatimi rokmi Zajac & Pažitný zreformovali sektor, no následne neprišiel nikto, kto by reformu aspoň pochopil, nieto na ňu nadviazal
politici po prijatí reformy sa snažia napchať VHS kazetu do DVD prehrávača
politici nerozumejú tomu, že stredom vesmíru v zdravotníctve je pacient
štát zlyháva a namiesto tvorby pravidiel chce byť hráč a kriví podmienky hry vo svoj prospech
štát nemá mať ani poisťovňu, nemocnice alebo záchranky
čo sa musí stať, aby sa slovenské zdravotníctvo zlepšilo
v slovenskom zdravotníctve dookola robíme tie isté chyby