ozdravme podcast

Senzor stráži diabetika nonstop a má dojazd nula minút. Štát naň uvalil rovnakú DPH ako na cukor. Diabetologička Ľudmila Kubincová a súrodenci Danka a Jakub o živote s cukrovkou 1. typu.
Danka ochorela ako deväťročná: „Veľmi som schudla, mala som 42 kíl a prišlo to v priebehu mesiaca a pol," spomína. Jej brat Jakub sa o diagnóze dozvedel po tridsiatke: „Prišlo to tak, že som oslepol. Mesiac som fungoval tak, že som nevidel." Historicky prvá súrodenecká dvojica podcastu ozdravme prišla do štúdia so svojou diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou v čase, keď podľa analýzy profesora Róberta Babeľu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity môžu celkové náklady na cukrovku dosahovať dve percentá HDP ročne. Cukrovka 1. typu je pritom autoimunitné ochorenie, ktoré si pacient nespôsobil a prevencia ho neodvráti: „Úplne vypadne produkcia inzulínu. Keby ho človek nemal, po týždňoch až mesiacoch by zomrel," vysvetľuje Kubincová.
Budík na nočné meranie
Danka prežila detstvo v ére glukomerov. „To bolo obdobie, keď si rodičia dávali budík, aby v noci merali dieťaťu glykémiu," opisuje Kubincová. Nočná hypoglykémia je najobávanejšie riziko: „Mala som pacienta, ktorý mal tento rok 49 rokov. V januári sa nezobudil. Nemal senzor, na deväťdesiat percent to bola hypoglykémia." Danka si tie noci pamätá presne: „Buď extrémne hypoglykémie, keď som štvornožky chodila z postele k chladničke, alebo som za noc vypila šesť litrov vody." Každé tri mesiace končila na desať dní v nemocnici 200 kilometrov od domova a chorobu tajila, na strednej škole o nej štyri roky nikto nevedel.Slepá pumpa a autá zo sedemdesiatych rokov
Zlom prišiel so senzormi a pumpou, ktorá s nimi komunikuje. Algoritmus každých päť minút prepočíta dávku inzulínu, potrebuje však dáta zo senzora: „Samotná pumpa bez senzora je slepá. Je to drahé pero na baterky," hovorí Kubincová. Jakub vďaka technológii od diagnózy nevynechal ani deň v práci: „Keby som to nemal, nemôžem chodiť do roboty. Teraz mi to zavibruje vo vačku a viem, čo mám robiť." Danka bola výborne kompenzovaná, celé tehotenstvo mala pokryté senzormi a v nemocnici skončila až pri pôrode: „Bolo to tehotenstvo, ktoré mi môže veľa žien závidieť." Návrat diabetikov ku glukomeru je podľa Kubincovej ako „vrátiť sa k autám zo sedemdesiatych rokov, bez opierok hlavy, bez airbagov, dať im motor dnešného auta a poslať ich do dnešnej premávky. Je otázka času, kedy by havarovali."
Cukor aj senzor: 23 percent
Úhrada však pokrýva len 210 z 365 dní. Senzor prepojiteľný s pumpou stojí okolo 58 eur a ročný doplatok pacienta je približne 873 eur. Reálne viac, senzory sa v horúčavách odliepajú a trhajú: „Nie je to 800 eur. Ročne je to minimálne 1 600," počíta Danka a dodáva: „Niekedy dá celá rodina mesačne 200 eur len na to, aby som si kúpila senzory." Najväčší paradox je daň: „Daň z cukru bola vyrubená na 23 percent, pretože štát ho považuje za škodlivé. A rovnakých 23 percent DPH je na senzorové technológie, ktoré prinášajú práceschopných ľudí," upozorňuje Kubincová. Veľká Británia má pre diabetikov 1. typu nulovú DPH, Poľsko zníženú osempercentnú a Česko limit očistený o daň a krytie celý rok.Tvorca HDP, alebo jeho spotrebiteľ?
Senzor podľa Kubincovej šetrí aj štátu. Funguje ako záchranný systém s „dojazdom nula minút", kým „pri bežnej záchranke môže byť dojazd taký, že získame poškodeného alebo mŕtveho pacienta." Presun nastavovania pumpy z nemocníc do ambulancií navyše ušetrí na jednom pacientovi vyše tisíc eur hneď v prvom roku. Kubincová to skladá do jednej otázky: „Chceme mať takmer zdravého človeka, alebo invalida? Tvorcu HDP, alebo jeho spotrebiteľa?" Keď mali hostia na záver povedať, čo by zmenili ako prvé, odpoveď zaznela trojhlasne: DPH.
O čom hovoríme v podcaste
• 🩸 Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, nie následok životosprávy• ⏰ Éra glukomerov: rodičia si dávali budík na nočné meranie detí• 😴 Nočná hypoglykémia: pacient bez senzora sa nemusí zobudiť• 🤖 Hybridný okruh prepočíta dávku inzulínu každých päť minút• 🔧 Jakub od diagnózy nevynechal v práci ani deň• 🤰 Tehotenstvo so senzorom: bez hospitalizácie až do pôrodu• 💶 Úhrada kryje 210 dní v roku, doplatky idú do tisícov eur• 🍬 Paradox: cukor aj glukózové senzory majú rovnakú DPH 23 %• 🇬🇧 Británia má nulovú DPH na senzory, Česko krytie celý rok• 🚑 Senzor ako záchranka s dojazdom nula minút

Kurča do Košíc pešo a bosý
Viliam Novotný bol štrnásť rokov poslancom za SDKÚ a pri Zajacovej reforme spravodajcom zdravotníckych zákonov: „Bol som pri tej ohromnej zmene, ktorú tím okolo Rudolfa Zajaca doniesol." Zdravotnícku sekciu demokratov dnes vedie popri operačnej sále: „Ja som výkonný neurochirurg v Košiciach na plný úväzok."
Že sa politike nevenuje naplno, je na strane vidieť. Zdravotníctvo, ktoré bolo pod volebnou líderkou Andreou Letanovskou vlajkovou loďou demokratov vo voľbách 2023, šlo do úzadia. Za dva roky k nemu strana vydala 28 výstupov, čo ju radí medzi najmenej aktívne. Novotný to priznáva: „Veľmi veľa práce sme neodviedli," keďže „vlajkovou loďou je určite u nás obrana". K spojeniu Unionu a Dôvery sa ozvali až týždne po oznámení.
{{gift}}
Poisťovňa bude dvakrát, správať sa bude raz
Demokrati zlúčenie zhrnuli slovami, že „hrozí vznik jednej zdravotnej poisťovne". Novotný dodáva ostrejšiu korekciu: „Ona nebude jedna, oni budú dve, ale ten duopol sa bude v princípe správať ako monopol." Pointu adresuje Ficovi, ktorý roky sľuboval jednu štátnu poisťovňu: „On má vlastne jednu zdravotnú poisťovňu s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta. Nikto nepomohol Pente tak, ako práve vlády Roberta Fica."
Dvaja nebudú súťažiť, dvaja sa dohodnú
Programovú vyhlášku, ktorú Union označoval za dôvod odchodu z trhu, by zachoval: „Keď zrušíte programovú vyhlášku, už si to len Všeobecná zdravotná s Dôverou dohodnú. Navzájom pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia." Súťaž dvoch hráčov je preňho fikcia: „Dvaja nebudeme súťažiť, dvaja sa dohodneme." Riešením sú poistné plány, nominálne poistné a Úrad pre dohľad, kde sa predseda nemení „každú stredu".
{{odporucane}}
Platový automat? Ako guľka do hlavy
Zrušenie platového a vekového automatu odbíja odhadom politickej ceny: „Je takou pevnou súčasťou štátnych nemocníc, že predstava, že ho niekto zruší, je rovnaká, ako predstava, že si rovno môže streliť guľku do hlavy." Absurditu vekovej zložky ukazuje na sebe: „Ja plánujem odchod do dôchodku niekde okolo 85. roku. Žena ma ráno prebalí a ja pôjdem na neurochirurgiu."
Lekárske odbory ako hrdina z núdze
Voči Lekárskemu odborovému združeniu je zamestnaný neurochirurg priamy: „Nie je tým kladným hrdinom. Je hrdinom z núdze." Vinu dáva systému: „Keby zdravotníctvo fungovalo tak, ako sme si to predstavili v reforme v roku 2004, žiaden platový automat ani štrajky lekárov pre platy by neboli potrebné."
Deväť a pol miliardy a stále nie je na nič
Optimalizáciu siete nemocníc odmieta odpísať: „Nie je to mŕtvy projekt. To je jediná cesta." Vie aj, prečo sa do nej nikomu nechce: „Narazíte na toho primátora, ktorý za vami príde a povie, že šak neblázni, nemôžeš u mňa zrušiť chirurgiu." Argumentuje peniazmi: „Keď som odchádzal, disponibilné zdroje boli 4 miliardy, teraz je to 9,6. A na nič nie sú peniaze."
{{suvisiace}}
Zajac ako zaklínadlo
Prečo sa meno exministra skloňuje na tlačovkách 20 rokov? „Zajac je zaklínadlo," odpovedá Novotný a dodáva: „Nikto z nich v skutočnosti nevie nahradiť Zajacovu reformu inou reformou." Ultimátam hnutia Slovensko rozumie po svojom: „Keď vám poviem, že mi každý deň musíte doniesť pečené kurča do Košíc pešo a bosý, viem, že mi ho neviete doniesť." Znamená to podľa neho jediné: „Chcú ísť do opozície."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:•  🏥 Zlúčenie Dôvery a Unionu vytvára subjekt, ktorý sa bude správať ako monopol: „Ona nebude jedna, oni budú dve."•  💰 Fico dostal svoj Unitas z rúk Penty: „jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta".•  📉 Programovú vyhlášku by nerušil, bez nej „pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia".•  🏗️ Optimalizácia siete nemocníc nie je mŕtvy projekt, ale „jediná cesta".•  📊 Zdroje poisťovní narástli zo 4 na 9,6 miliardy, „a na nič nie sú peniaze".
Kapitoly00:00 Reforma zdravotníctva 2004 a prečo nikdy nedobehla04:41 Zajac ako zaklínadlo: 20 rokov sa naňho vyhovára09:42 Zrušili 20- a 50-korunáčky, dnes sa platí od Pavla do Pavla13:05 Dzurinda, Radičová a politika, ktorá sa zmenila18:58 38 vyjadrení za dva roky: čo vlastne demokrati chcú v zdravotníctve21:20 Odchod Andrey Letanovskej a program, ktorý sa pripravuje23:55 Vlajkovou loďou je obrana, zdravotníctvo príde na rad26:19 Matovič, OĽaNO a manažovanie epidémie politikmi29:18 S kým vládnuť a prečo sa hnutie Slovensko chystá do opozície32:06 Štyria opoziční tímlídri, ktorí sa nevedia dohodnúť37:08 Záchranársky tender ušitý pre vopred vybratých44:12 Dôvera preberá Union: dve poisťovne, jeden monopol45:47 Fico, Penta a jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi48:36 Platový automat a lekárske odbory ako hrdina z núdze52:53 Vekový automat: do dôchodku okolo 85. roku58:27 Optimalizácia siete nemocníc je jediná cesta1:04:45 DRG a bordel vo financovaní nemocníc1:13:51 Rola štátu a čo sa dá odkukať z Holandska1:20:04 Bleskovka: najlepší a najhorší minister zdravotníctva

Štyristotisíc eur na príplatkoch za dva sviatky, alebo klimatizácia v celej nemocnici. Riaditeľ novozámockej nemocnice Mikuláš Blaško ponúkol odborom výmenu za jediný deň. Odmietli ju.
Pätina budovy a riaditeľské voľno namiesto práce
Nemocnica v Nových Zámkoch má 130 rokov, súčasná budova stojí od roku 1982. „V súčasnosti máme pokryté zhruba asi pätinu priestorov v rámci monobloku, ktoré sú plne klimatizované,“ opisuje Blaško stav, s ktorým nemocnica vstúpila do tohtoročného leta. A dodáva: „Nie sú to podmienky, ktoré sú vhodné 21. storočia pre nemocnicu, ktorá je fakultnou nemocnicou.“ Teploty merali každý deň. „Podľa toho sme skracovali pracovnú dobu a púšťali zamestnancov na takzvané riaditeľské voľno skôr domov,“ hovorí. Administratíva mala home office, zdravotníci nie: „Obzvlášť s prihliadnutím na tých pacientov to bolo fakt neľudské podmienky.“
Fotovoltika, ktorá nemocnicu nestojí ani euro
Energiu na chladenie si nemocnica ide vyrábať sama. „Pred týždňom som podpisoval zmluvu,“ hovorí Blaško o fotovoltickej elektrárni cez garantovanú energetickú službu. „Súkromný kapitál financuje celý ten projekt a z tej úspory, ktorú my získame tým, že budeme vlastne zo slnka vyrábať energiu, bude zaplatená tá investícia.“ „V podstate bez jedného eura,“ zhŕňa Blaško. Rovnaký model už použili pri rekonštrukcii kotlov: „Máme s tým veľmi dobrú skúsenosť a nám to vyšlo.“
Dvesto tisíc eur za jeden jediný deň
Jadrom jeho ostrého statusu bola ponuka, ktorú poslal zamestnancom mailom. „Ja som dal prísľub, že v prípade, ak teda odbory budú súhlasiť s tým, že ja zariadim dovolenku, tak ja investujem z vlastných zdrojov 200 tisíc eur na klimatizačné zariadenia.“ Toľko stojí nemocnicu jeden sviatok so stopercentným príplatkom. Prepočet má na stole: 80 až 90 silnejších jednotiek za sto tisíc a trafostanica za ďalších dvesto. „Bavíme sa celkovo o 400 tisíc eurách, ktoré my sme tento rok vzhľadom na ten ôsmy máj a 15. september dali zamestnancom.“ Zamestnanci majú v kolektívnej zmluve 35 dní dovolenky.
Prečo by mali pracovať zadarmo
Od zamestnancov prišla odozva, akú čakal. Od odborov nie. „Ja som očakával pozitívnu odozvu, pretože bavíme sa o tom, že tí zamestnanci vlastne o nič neprídu,“ hovorí. Tri odborové organizácie, sesterská, lekárska a všeobecná, rozhodujú spoločne. „Mal som stretnutie s odborármi a v podstate celú túto koncepciu ako odmietli jednoznačne,“ konštatuje. Ich argumenty ho zaskočili: „Boli na úrovni: prečo by mali pracovať zadarmo? Prečo nemajú dostať to, čo im prináleží.“ A druhý: „Prečo by sa zamestnanci mali skladať na zariadenie nemocnice?“ Zákon nespochybňuje: „Majú nárok na príplatok, o tom diskutovať nebudem.“
Kto si vezme dovolenku, dostane klímu skôr
Má pripravený druhý krok. „Ja tým pádom zariadim pracovné voľno, prekážky na strane zamestnávateľa a tým pádom zostanú doma, čo nás bude stáť 200 tisíc eur,“ hovorí o 15. septembri. Kto sa rozhodne inak než odbory, dostane prednosť: „Dám možnosť celým oddeleniam a klinikám, že ak si vyberú na ten deň dovolenku, tak budú uprednostnení, čo sa týka tých klimatizácií.“ Verí, že to zaberie: „Mám také odozvy, že niektoré oddelenia to spravia, pretože mali peklo na tých oddeleniach.“ O sile odborov v zdravotníctve hovorí bez ilúzií: „Naše sú najsilnejšie a najúspešnejšie.“ O šéfovi Lekárskeho odborového združenia dodáva: „Keby som bol lekár, tak sa nechám zastupovať pánom Visolajským, pretože je veľmi šikovný stratég. Svoje ciele vie naplniť bez ohľadu na to, akým spôsobom to robí.“ Chladenie chce dotiahnuť aj bez dohody s nimi: „Ja ten projekt zrealizujem určite, toto ma nezastaví.“
🌡️ Plne klimatizovaná je len pätina monobloku novozámockej nemocnice
🏚️ Budova stojí od roku 1982, samotná nemocnica má tento rok 130 rokov
⏱️ Počas horúčav museli skracovať pracovný čas a dávať riaditeľské voľno
💻 Home office mala len administratíva, zdravotníci ostali pri pacientoch
☀️ Fotovoltika pôjde cez garantovanú energetickú službu, nemocnicu nemá stáť ani euro
💶 Jeden odpracovaný sviatok stojí nemocnicu 200-tisíc eur na príplatkoch
❄️ Chladenie celej budovy vyjde na 400-tisíc: klimatizácie plus nová trafostanica
🤝 Blaško ponúkol výmenu: deň dovolenky 15. septembra za 200-tisíc do klimatizácií

Union po fúzii s Dôverou odchádza zo slovenského trhu a KDH chce zákonom zakázať poplatky v ambulanciách. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth hovoria o tom, čo zákazy spravia s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a kto z poplatkovej divočiny v skutočnosti žije.MUDr. Jaroslava Orosová je imunoalergologička, od roku 2021 vedie Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). MUDr. Marián Šóth je všeobecný lekár pre dospelých v Nitre a prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR).
O čom hovoríme:● 🏥 Fúzia Dôvery a Unionu: na trhu zostáva len Penta a štát● 🤝 Union ako jediný ochotne zazmluvňoval nové ambulancie● 📉 Nemocniciam reálne stúpli príjmy o 43 %, špecialistom len o 7 %● 💶 Platový automat: ambulancie nedokážu konkurovať nemocničným platom● ✂️ U holiča osemnásť eur za strihanie, u lekára šesť za vyšetrenie● 📹 Predvolebné videá KDH a výroky ombudsmana pod lupou● 🚫 Prečo zákaz poplatkov zníži dostupnosť starostlivosti● 🔀 Exodus špecialistov do nezmluvných ambulancií už beží● 💡 Riešenia: reálne ceny výkonov, katalóg a komerčné pripoistenie● ⚠️ Útoky na zdravotníkov rastú a vzťah lekár – pacient sa rúca

Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k spojeniu Unionu a Dôvery sa vracia stále ostrejšie.
Pustili sme mu zostrih, v ktorom Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák varujú pred Pentou a krížovým vlastníctvom.
Kto plače najhlasnejšie
Reakcie politikov Zajac zhŕňa jedným obrazom. „Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem – o ronenie krokodílích sĺz." Slzy podľa neho ronia práve tí, čo majú Union na svedomí: „Tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu." Krajčímu pripomína jeho vlastný program: „Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu?"
Najväčší krížový vlastník? Štát
Krížové vlastníctvo Penty berú kritici ako hlavný problém. Zajac ho nezhadzuje, len pripomína, kto vlastní najviac. „Akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy." A dodáva: „Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť." Riešením nie je zákaz, ale kontrola: „Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy."
Úrad, ktorý si sami zoslabili
Reč o kontrole priviedla Zajaca k Renáte Blahovej, ktorá jeho aj úrad pre dohľad skritizovala v denníku SME. „Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také sprosté som nevidel, a môžem to len potvrdiť." Pripomína, čo sa s úradom stalo za jej vedenia: „Úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami – a nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle." A kde sa oslabovanie začalo: „Keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom – šéfa úradu už nevolil parlament, ale menovala ho vláda."
Posledný klinec
Za odchodom Unionu nevidí jeden krok, ale roky dusenia. „Podľa mňa bol posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška." Jej logika je preňho popretím zmyslu poisťovní: „Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?" Ukazuje aj na dieru, ktorú nikto nezaplátal: „Nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok – teda čo presne sa poisťuje."
Chcete unitárny? Zaplaťte
Tým, čo volajú po jednej štátnej poisťovni, Zajac odkazuje, nech si to nechajú stáť peniaze. „Dôveru vykúpia, ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať." O obchode nepochybuje: „Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú." Namiesto boja s Pentou by radšej riešil to, čo nemocnice reálne kladie na kolená: „Platový automat spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu."

Jedným z výdobytkov Novembra '89 je právo podnikať, právo na súkromné vlastníctvo a právo dosahovať zisk. Vlády na Slovensku však dlhodobo vedú vojnu proti súkromným poisťovniam a neštátnym nemocniciam. Snaha o zákaz zisku a krížového vlastníctva v zdravotníctve sú motívom, ktorý sa v našom zdravotníctve periodicky opakuje.

Deň po oznámení najväčšej akvizície v histórii slovenského zdravotníctva si do podcastového kresla ozdravme sadol exminister Rudolf Zajac. Otec reformy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi otvorila poistný trh, hodnotí kúpu Unionu Dôverou bez sentimentu: vinníkom nie je kupujúci, ale štát, ktorý dve dekády systematicky ničil konkurenčné prostredie.
Falošné zavýjanie
Politické lamentovanie nad koncom Unionu Zajaca nedojíma. „Nemám rád falošné zavýjanie," odkazuje politikom, ktorí dnes hovoria o katastrofe, a kladie sériu otázok: „Kde boli títo politici vtedy, keď Fico vyhlásil boj proti zisku? Kde boli vtedy, keď sa vytvárala programová vyhláška? Kde boli vtedy, keď sa urobil platový automat, ktorý drancuje ten systém naprosto neuveriteľným spôsobom?" Odchod holandskej Achmey podľa neho nie je správou o Slovensku: „Taká správa, ako keď Volkswagen predá nejakú divíziu Číňanom. Ďaleko väčšie správy o Slovensku sú sprostosti, ktoré sa tu vystrájajú."
Krížové vlastníctvo? Halucinácie
Oskar Dvořák, Marek Krajčí či Peter Stachura oprášili po akvizícii tézu o nebezpečnom krížovom vlastníctve Penty. Zajac, ktorému kritici jeho vznik pripisujú, ich argument rozstrieľal: „Krížové vlastníctvo? To sú halucinácie. Tí ľudia by nemali brať svoje platy." A obracia optiku na štát, ktorý vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky: „Najväčší krížový vlastník je tu štát a štát sám sebe to nezakáže. Ani na to nepríde, že by to mal urobiť." Pre kritikov má ešte jednu správu: „To krížové vlastníctvo sa dá obísť toľkými cestami, že je škoda strácať čas ich vymenovaním."
Súboj titanov
Cenu transakcie Zajac komentuje s typickou iróniou: „Asi to bolo viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím." Utajenie sumy chápe: „Keby som bol súčasťou tej akvizície, asi by som ju ani nikdy nechcel zverejniť, lebo to odpúta pozornosť od podstaty." Podstatné je podľa neho niečo iné – z desiatich miliárd eur v systéme bude Dôvera obsluhovať polovicu a trh čaká historický zlom: „Už podľa mňa budúci rok bude mať väčšie postavenie Dôvera ako štátna."
Ak sa uvoľnia regulácie, príde podľa exministra skutočný test slovenského zdravotníctva: „Potom sa ukáže v tom súboji titanov – či štátny titán, alebo súkromný titán." Sebareflexiu pritom žiada od všetkých: „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili," povedal na margo odchodu zdravotnej poisťovne UNION zo slovenského trhu.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🐺 „Nemám rád falošné zavýjanie" – Zajac o politikoch plačúcich nad koncom Unionu🔥 „Kde boli, keď Fico vyhlásil boj proti zisku?" – séria otázok pre kritikov👮 Úrad pre dohľad ako policajná inšpekcia: štát kontroluje sám seba🙃 „Načo sú poisťovne, keď komisia rozhoduje, kto čo platí? Postavené na hlavu"👻 „Krížové vlastníctvo? Halucinácie" – odkaz Dvořákovi, Krajčímu a Stachurovi🏛️ Najväčší krížový vlastník je štát – vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky💶 Cena Unionu? „Asi viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím"📈 Už budúci rok môže mať Dôvera prvýkrát väčšie postavenie ako štátna poisťovňa⚔️ Prichádza súboj titanov: štátny titán proti súkromnému🪞 „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili" – výzva pozrieť sa do zrkadla

Zdravotná poisťovňa Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union. Holandská Achmea po dvadsiatich rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie, komerčná časť Unionu zostáva samostatná a trh prechádza na duopol.
Generálni riaditelia Martin Kultan a Michal Špaňár v podcaste ozdravme prvýkrát spoločne vysvetľujú pozadie transakcie, ktorá nemá v histórii slovenského zdravotníctva obdobu.
Plavec proti prúdu
Oznámenie z 15. júla 2026 okamžite vyvolalo politické reakcie. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí označil spojenie za „veľmi zlú správu pre pacienta" a hovoril o „zlatom vajci" Jaroslava Haščáka. Šéf Unionu Michal Špaňár jeho interpretáciu odmieta: „Taká rekonštrukcia ma veľmi prekvapuje. To, s kým na tom trhu sme, skutočne nebolo predmetom diskusie." Martin Kultan je ostrejší: „Politický boj znesie všetko. Neférové argumenty, vymyslené veci, nepravdivé tvrdenia." Posadnutosť kritikov Pentou podľa neho „niekedy pripadá už ako obsesia".
Dvadsať rokov podnikania v slovenskom zdravotnom poistení Špaňár prirovnáva k skoku do rieky: „Je to, ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu – vydáte spústu energie a nikam sa nehýbete." Podpora od štátu podľa neho neprišla nikdy, naopak: „Cítili sme veľmi silnú preferenciu štátnej poisťovne."
Šrób sa uťahoval, nie povoľoval
Zlomový moment, ktorý rozhodol o odchode UNIONu (zdravotnej divízie) vraj neexistuje, rozhodla dlhodobá skúsenosť s reguláciami. „Programová vyhláška nám nikdy radosť nedala, považujeme ju za krok zlým smerom," hovorí Špaňár a pripomína nerovnováhu celého modelu: „Máte veľa práce, regulovaný zisk a neobmedzenú zodpovednosť za stratu." Kultan dopĺňa tvrdé číslo – selektívne dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v minulom volebnom období: „Myslím, že to bolo 358 miliónov eur. Je to absolútny morálny hazard." Samotnú vyhlášku hodnotí bez servítky: „Je to doslova a do písmena hlúposť, tak ako je koncipovaná."
Holandským akcionárom sa slovenské pomery vysvetľovali ťažko. „Bolo to ťažké vysvetliť, to je pravda," priznáva Špaňár a dodáva, že doma by niečo podobné neprešlo: „V holandskom systéme by to bolo absolútne nemožné."
Kupujú sa akcie, nie kmeň
Cena transakcie zostáva obchodným tajomstvom. „Je to dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť," hovorí Špaňár. Kultan spresňuje mechanizmus financovania: „Znamená to vklad Penty. Penta vloží do Dôvery zdroje, z ktorých sa vyplatí kúpna cena." Na rozdiel od kontroverzného spojenia s Apollom z roku 2009, keď sa kmeň zo zákona prevádzal bezodplatne, teraz ide o klasickú kúpu firmy: „Kupujeme 100 percent akcií. Celú firmu, ako stojí a leží," zdôrazňuje Kultan. Spor o účtovanie kmeňa z roku 2010, ktorý rozhodne súd, podľa neho „nemá žiaden vplyv na túto transakciu".
Duopol a garancie pre poistencov
Dôvera bude mať po akvizícii takmer 48-percentný trhový podiel. Kultan poistencom sľubuje, že spojenie benefitov pocítia pozitívne: „Majú garanciu, že nič sa im nezhorší, a majú naopak príležitosť a istotu, že niečo sa im zlepší." Ambície neskrýva: „Chceme byť jednotka na trhu, jednotka v inováciách, jednotka v efektívnosti." Špaňár zostáva šéfom komerčného Unionu aj krajine: „Zostávam na Slovensku. Je to skutočne náročná úloha previesť rozdelenie tých dvoch spoločností." Slovenský systém pritom podľa neho zlyháva na vlastnej polovičatosti: „Systém sa nedotiahol a nedostatky, ktoré prináša centralizácia, sa začali riešiť tým, že sa to začalo ešte viac centralizovať."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💥 Dôvera kupuje Union – najväčšia akvizícia v histórii slovenského zdravotníctva🇳🇱 Achmea po 20 rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie🏊 „Ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu" – Špaňár o podnikaní na Slovensku💶 358 miliónov eur pre VšZP: „Absolútny morálny hazard," hovorí Kultan📜 Programová vyhláška? „Doslova a do písmena hlúposť"🤐 Cena obchodu je tajná: „Dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť"📊 Kupuje sa 100 % akcií, nie poistný kmeň – na rozdiel od Apolla v 2009🃏 Poistenci dostanú garanciu: nič sa nezhorší, benefity sa zjednotia⚖️ Slovensko prechádza na duopol – Dôvera bude mať takmer 48 % trhu🎯 „Chceme byť jednotka na trhu, v inováciách aj efektívnosti"
‍

Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať vyše 1 200 liekov, ktoré dovtedy patrili len špecialistom. Na Slovensku medzitým platí pravidlo, ktoré nie je v žiadnom zákone: preskripčné obmedzenia sú zvykové právo z roku 1995. Slovák pritom navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ — a časť návštev je čisté obiehanie kvôli receptu. Prečo sa Slovensko za dva roky nepohlo a kto blokuje zmenu?
Hostkou podcastu ozdravme je MUDr. Etela Janeková, PhD. — internistka, klinická farmakologička a od roku 2024 hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Zdravotníctvo pozná z nemocnice, poisťovne, ministerstva aj z vlastnej ambulancie v Petržalke.
O čom hovoríme:- 💊 Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať 1 201 liekov- 📜 Preskripčné obmedzenia nemajú oporu v zákone, je to zvykové právo z roku 1995- 🏥 Slovenský pacient navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ- 🚫 V rokoch 2025 a 2026 sa na Slovensku neuvoľnil ani jeden liek- 🩺 Ani internistka nesmie cukrovkárovi predpísať inzulín či glukomer- 💶 Keď si pacient liek zaplatí sám, môže mu ho napísať ktorýkoľvek lekár- 📉 Po uvoľnení liekov na srdcové zlyhávanie spotreba nevzrástla, naopak klesla- 🤝 Diabetologická spoločnosť blokuje uvoľnenie liekov, rokovania trvajú takmer rok- ⚠️ Bez zmeny budú pacienti končiť na centrálnych príjmoch v horšom stave- 🇨🇿 Janeková navrhla plošné uvoľnenie preskripcie po vzore Česka
#ozdravme #podcast #zdravotníctvo #lieky #zdravie #slovensko

Plat rastie každý rok, spokojnosť nie. O motivácii v zdravotníctve rozhoduje niečo iné, zhodujú sa HR experti Dana Miňová (Inštitút zmeny) a Rudolf Rus (People and Communication Manager v BK). Plat v prieskumoch dlhodobo vychádza ako oblasť s najväčšou nespokojnosťou. „Vždy ide o peniaze až do momentu, keď o peniaze nejde," hovorí Rus.
Terčom kritiky je platový automat z roku 2012. Mal byť podlahou na stabilizáciu, no podľa Miňovej „sa stal zároveň stropom". Riaditeľom a primárom tak „berie vietor z plachiet", lebo nemajú z čoho oceniť výkon. Hostia ho hneď rušiť nechcú. „My nemusíme ísť hneď do extrému," vraví Miňová a navrhuje znížiť koeficienty a naviazať časť odmien na výkon.
V epizóde ide aj o to, prečo ľudia odchádzajú skôr od manažérov než z firiem, ako presadiť zmenu zdola aj proti odporu a čo s vyhorením mladých lekárov.
O čom hovoríme:💶 Prečo vyššie platy motiváciu nezvýšia a čo naozaj rozhoduje🏥 Platový automat od roku 2012: ako z podlahy vznikol strop🌬️ „Vietor z plachiet": riaditelia nemajú čím oceniť výkon🤝 Vzťahy nad výplatou: ľudia odchádzajú od manažérov, nie z firiem❄️ Falošná dilema CT verzus klimatizácia v nemocniciach👩‍⚕️ Prečo špičkový profesor zarába menej ako podpriemerný kolega🔄 Change management: ako presadiť zmenu zdola cez spojencov🧠 Vyhorenie, mobily a duševné zdravie mladých lekárov📩 Generačný posun: prečo mladí radšej mail ako telefonát🛠️ Riešenie bez extrému: analyzovať automat a diferencovať odmeny
#ozdravme #zdravotnictvo #platovyautomat #hr #manazment #Slovensko #nemocnice #podcast