ozdravme podcast

Jana Bittó Cigániková: Krajčí alebo Dvořák? Rovnaká katastrofa

Jana Bittó Cigániková patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenského zdravotníctva. Počas konferencie na Bôriku zverejnila výsledky auditu, ktoré sa podľa nej snažil deň pred konaním konferencie potopiť najvplyvnejší lobista Peter Visolajský.
Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková priamočiaro, tak ako je na to u nej verejnosť zvyknutá, hovorí v najnovšom podcaste o tom, ako Peter Visolajský podľa jej informácií zablokoval prezentáciu auditu na konferencii v hoteli Bôrik. Vysvetľuje, prečo audit zverejnila na sociálnych sieťach, čo by urobila s platovým automatom a prečo je podľa nej akciová spoločnosť jediná cesta, ako rozseknúť gordický uzol tvorby dlhov štátnych nemocníc. Otvorila aj vlastnú budúcnosť v SaS, vzťah s predsedom Gröhlingom — a v rýchlom výbere medzi potenciálnymi ministrami zdravotníctva ohodnotila aj kvality svojich poslaneckých kolegov zo zdravotníckeho výboru.
Visolajský nabehol na ministerstvo a audit sa nezverejnil
Konferencia Zdravé nemocnice v hoteli Bôrik mala byť momentom pravdy. Premiér Fico mal podľa Cigánikovej jeden z najlepších príhovorov. Výsledky auditu boli pripravené. No potom sa nestalo nič. Podľa informácií Cigánikovej deň pred konferenciou Visolajský nabehol na ministerstvo a plán sa zmenil. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy,“ hovorí Cigániková. Audit zverejnila na sociálnych sieťach sama. Urobila to prvýkrát v živote a dúfa, že aj naposledy.
„Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy.“
Lekári nech majú aj 20-tisíc. Ale za výkon, nie za to, že existujú
Cigániková opakovane zdôrazňuje, že nekritizuje platy lekárov. Problémom je podľa nej systém, v ktorom sa odmeňuje za existenciu, nie za prácu. Operačné sály sú v niektorých nemocniciach obsadené na necelých 30 percent. Lekárov je nadstav, sestier podstav — a peniaze, ktoré idú na lekárov, chýbajú práve sestrám. „Kto iný má mať peniaze, ak nie človek, čo zachraňuje životy? Nech majú aj 20-tisíc. Len nie za to, že existujú, ale za výkon,“ hovorí poslankyňa. Osobitne kritizuje podpredsedu LOZ Mendela, ktorý podľa jej informácií za 6-tisíc mesačne odrobil minimum hodín.
Platový automat: Nechajme základ, ale navyšovanie výhradne za výkon
Postoj SaS k platovému automatu je jasnejší, ako by sa dalo čakať. Cigániková nehovorí o plošnom rušení platov. Hovorí o tom, že základný plat môže zostať — ale každé ďalšie navýšenie musí byť naviazané na merateľný výkon. „Pokojne ten balík peňazí nechajme, ale to navyšovanie už treba naviazať výhradne na výkon. Treba ten výkon pomenovať — počet operácií, bodovanie v DRG a určite aj spokojnosť pacienta,“ vysvetľuje. Rozdeľovať by mali riaditelia nemocníc, nie centrálna tabuľka. A to nielen lekárom, ale aj sestrám, sanitárom či komukoľvek, kto podáva výkon.
Akciovky sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú fungovať
Cigániková je v otázke akciových spoločností jednoznačná — a ide ďalej ako väčšina opozície. Privatizáciu nepovažuje za hrozbu, ale za príležitosť. Do ústavy by zákaz privatizácie nedávala, hoci pragmaticky chápe, že to môže byť politická cena za upokojenie verejnosti. „Akciové spoločnosti sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú môcť byť reálnym konkurentom tým „zlým“ súkromníkom. Nastavia sa jasné pravidlá, dlhová brzda, zverejňovanie účtovných závierok,“ argumentuje. Ako príklad uvádza kardioústavy, kde riaditelia pôsobia desaťročia a výsledky sú neporovnateľne lepšie.
Krajčí alebo Dvořák? Stachura alebo Cigániková?
Na záver podcastu sme Cigánikovej ponúkli rýchly výber — dvojice mien potenciálnych ministrov zdravotníctva, z ktorých si mala vybrať jedno. Krajčí verzus Dvořák? „Ani jeden, obaja sú rovnaká katastrofa.“ Stachura verzus Dolinková? „Stachura, napriek tomu, že bol pravou rukou Krajčího.“ Baláž verzus Cigániková? „Cigániková.“ A Cigániková verzus Szalay? „Obaja — on ako minister, ona ako pravá ruka.“ Jej hodnotenie opozičných kolegov je vecné, ale nemilosrdné: od PS v zdravotníctve čakala viac a Dvořák ju sklamal. KDH má podľa nej lepšie ekonomické myslenie, než by sa od konzervatívcov čakalo.
Nikam neodchádzam. Ale čakajú na môj odchod
Záver podcastu patril osobným otázkam. Cigániková otvorene hovorí o napätí s predsedom SaS Gröhlingom, no odísť neplánuje. S Matovičom do vlády nepôjde za žiadnych okolností. Z opozičných politikov v zdravotníctve najlepšie hodnotí Stachuru z KDH, naopak, Dvořáka z PS považuje za sklamanie. „Pán Gröhling neznesie kritiku. Som jediná, ktorá sa odváži ozvať. Ale aspoň sa ráno viem pozrieť do zrkadla,“ hovorí. Na otázku, či by chcela byť ministerkou zdravotníctva, odpovedá: „Hrozne by ma tešilo robiť v živote to, čo mi ide. Ale mandát musia dať voliči.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔇 Audit nemocníc bol pripravený, no podľa Cigánikovej ho Visolajský zablokoval deň pred konferenciou
🏚️ Operačné sály v niektorých nemocniciach sú obsadené na menej ako 30 % — poobede sa neoperuje vôbec
💰 Platy lekárov: nech majú aj 20-tisíc, ale za výkon, nie za existenciu
📉 Platový automat: základ nechať, ale každé navýšenie viazať výhradne na merateľný výkon
🏛️ Akciové spoločnosti: jediná cesta k transparentnosti a finančnej disciplíne nemocníc
🚨 Visolajský podľa Cigánikovej blokuje každú reformu zdravotníctva posledných 10 rokov
👀 Fico na Bôriku prekvapil — hovoril o akciovkách, čo mu podľa Cigánikovej body neprinesie
⚡ SaS interné napätie: Cigániková kritizuje Gröhlinga, ale odísť neplánuje
🚫 S Matovičom do vlády nikdy. Keď Fico nemôže, Matovič pomôže — dlhé roky to platí
🩺 Cigániková by chcela pôsobiť v zdravotníctve aj v budúcej vláde — ako ministerka alebo štátna tajomníčka

Henrieta Tulejová a Dajana Petríková: Verejných zdrojov v zdravotníctve je maximum, bez súkromných peňazí to ďalej nepôjde

Slovenské zdravotníctvo sa v posledných rokoch dočkalo výrazného nárastu zdrojov. Zvýšenie sadzby odvodov prinieslo do systému približne miliardu eur ročne navyše. V percentách HDP sa Slovensko dostalo na úroveň 8,4 percenta, čím sa takmer vyrovnalo Českej republike. Otázku, čo sme si za to kúpili, si v podcaste ozdravme kladú Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute a Dajana Petríková z Asociácie zdravotných poisťovní. Ich diskusia vychádza z publikácie Zdroje pre budúce zdravie, ktorú Tulejová napísala spolu s Dominikou Šebovou, a zo záverov konferencie Zdravie ako investícia, organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení v marci 2026.
Stabilita personálu áno, lepšia starostlivosť nie
Podľa Tulejovej sme si kúpili predovšetkým stabilizáciu personálu. Značnú časť rastu však pohltila inflácia. Zlepšenie kvality alebo dostupnosti starostlivosti sa zatiaľ nekoná. „Sme veľmi pravdepodobne na maxime toho, čo dokážeme tým súčasným systémom vygenerovať,“ upozorňuje Tulejová. Problém je v štruktúre – takmer všetko ide z verejných zdrojov a veľmi málo zo súkromných. „Aj ten štát má peniaze len z daní od pracujúcich. Takže v podstate je to stále jeden verejný zdroj, ale potrebujeme tam dať aj tie súkromné zdroje,“ dopĺňa Petríková.
Nožnice sa otvárajú
Publikácia Zdroje pre budúce zdravie modeluje vývoj príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia do roku 2070. Podiel pracujúcich na populácii bude klesať – do roku 2040 odíde do dôchodku okolo 300-tisíc ľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum 42-tisíc detí ročne. Tulejová vysvetľuje, že podľa projekcií sa už v roku 2030 otvorí medzera 120 eur na pacienta ročne medzi príjmami a výdavkami. „My sme sa snažili poukázať na to, že nepozeráme sa len na problémy, ktoré máme dnes pod nosom, ale poďme sa pozerať aj trochu viac do budúcna,“ hovorí. Konferencia AZZZ túto naliehavosť potvrdila – zamestnávatelia ako hlavní prispievatelia do systému verejného zdravotného poistenia upozornili, že rastúci nápor pacientov pri hroziacom úbytku personálu považujú za neudržateľný.
500 miliónov v neoficiálnych poplatkoch
Medzitým v systéme živelne rastú neoficiálne poplatky v ambulanciách. „Tie poplatky v ambulanciách v posledných troch rokoch výrazne narástli a dneska sú niekde na úrovni 500 miliónov eur a ďalej rastú,“ uvádza Tulejová. Sedemdesiat percent pacientov by podľa prieskumu prijalo jednotné poplatky s ochranným stropom. „Ľudia veľmi volajú po tom, že poďme tie poplatky nastaviť jednotne. A hlavne poďme nastaviť nejakú ochranu, lebo cítia veľmi veľkú neistotu,“ dodáva. Aj konferencia AZZZ odporučila prestať sa tváriť, že zdravotníctvo je zadarmo, a namiesto toho poplatky upratať tak, aby boli transparentné a sociálne únosné.
Tri piliere pre zdravotníctvo
Petríková navrhuje trojpilierový systém po vzore dôchodkovej reformy. „Tak ako sme si okolo roku 2005 uvedomili, že nebudeme mať na tie dôchodky, niečo veľmi podobné potrebujeme urobiť aj v zdravotníctve,“ vysvetľuje. Prvý pilier by zostal solidárny a povinný. Druhý by bol povinne voliteľný s prvkami zásluhovosti. Tretí dobrovoľný, teda pripoistenie.
Nominálne poistné: zdravotníctvo nie je zadarmo
Tulejová presadzuje koncept nominálneho poistného po vzore Holandska, kde si každý platí fixnú sumu s dotáciami pre sociálne slabších. „Veľká výhoda toho princípu je, že každý jeden človek si začne uvedomovať, že zdravotníctvo nie je zadarmo,“ argumentuje. Zároveň uznáva, že takáto reforma si vyžaduje silnú spoluprácu ministra zdravotníctva a ministra financií a v Holandsku na to potrebovali dvadsať rokov.
80 nemocníc je príliš veľa
Obidve diskutujúce zdôrazňujú aj potrebu efektívnejšieho využívania zdrojov. Slovensko má 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20. Pacienti po cievnej mozgovej príhode sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez dostatočnej rehabilitácie. Petríková pripomína, že poisťovne sú pripravené aktívne spoluvytvárať riešenia: „Tie dopady tej demografickej krízy ich vypnú už v nasledujúcom volebnom období. Preto si tých politikov pripravujeme, aby keď jedného dňa budú konfrontovaní s tou realitou, vedeli, že riešenia existujú.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
•       💰 Slovensko sa v objeme zdrojov v zdravotníctve vyrovnalo Česku – dávame 8,4 percenta HDP, Česko 8,5 percenta
•       📉 Za navýšené miliardy sme si kúpili stabilitu personálu, nie lepšiu starostlivosť – čakacie doby sa neskrátili
•       👴 Do roku 2040 nám odíde do dôchodku 300-tisícľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum
•       🏥 Máme 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20– päť pôrodníc funguje s jedným pôrodom denne
•       💊 Nové technológie, robotická chirurgia aj inovatívne lieky tlačia na rast nákladov, ktoré nedokážeme pokryť
•       🧾 Neoficiálne poplatky v ambulanciách narástli na 500 miliónov eur ročne a pacienti nevedia, koľko zaplatí
•       ✅ 70 percent pacientov by prijalo jednotné transparentné poplatky s ochranným ročným stropom
•       🏗️ Petríková navrhuje trojpilierový systém zdravotného poistenia po vzore dôchodkovej reformy
•       🇳🇱 Tulejová presadzuje nominálne poistné po holandskom vzore – fixná suma pre každého s dotáciami pre slabších
•       🧠 Pacienti po mŕtvici sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez rehabilitácie – chýba nám následná starostlivosť
‍

Rudolf Zajac na margo konferencie na Bôriku: Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac reaguje na výsledky auditu PwC a konferenciu v hoteli Bôrik, kde sa stretli prezident, premiér aj minister Šaško. V podcaste hodnotí osem opatrení ministra, vysvetľuje, prečo štátne nemocnice tvoria miliardové dlhy, a hovorí o platovom automate, transformácii nemocníc aj o úlohe Lekárskeho odborového združenia.
V hoteli Bôrik sa 9. apríla 2026 stretli najvyšší ústavní činitelia, aby diskutovali o výsledkoch auditu piatich štátnych nemocníc. Zajac celú udalosť hodnotí jemu vlastným úrpimným štýlom : „Nič nového pod slnkom. Najdôležitejšie nie je to, čo hovorí Pellegrini, nedajbože Raši alebo Šaško, ale to, čo hovorí premiér.“ A premiér podľa Zajaca len zopakoval to, čo už povedal v Spišskej Novej Vsi — že si dal dole ideologické okuliare. „Ešte som len čakal, kedy povie, že zisk (poisťovní) je v poriadku, a tým by poprel sám seba.“
Zajac pripomína, že Smer ovládal rezort zdravotníctva 75 percent času za posledných dvadsať rokov. Výsledok? „Už sa nevieme dočkať, kedy vstúpi Albánsko do Európskej únie, aby sme konečne neboli na poslednom mieste.“ Za ten čas prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia za celkovo dve miliardy eur. Dlh je opäť nad miliardou. „Dlh robí ten, kto dlh robiť môže a nič mu za to nehrozí,“ konštatuje Zajac.
Jadrom problému je podľa Zajaca platový automat a memorandum s LOZ. „Pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas. To nemôže fungovať,“ hovorí. Nadčasy v UNB narástli o 82 percent, výkony klesli. Nadstav 341 lekárov, podstav 425 sestier. Na otázku, čo by sa stalo, keby protestujúci lekári naozaj odišli, odpovedal: „Keby tých 3 000 lekárov odišlo, to by bola najväčšia úľava pre slovenské zdravotníctvo.“
Riešenie vidí v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Päť nemocníc, ktoré v roku 2004 transformoval, dodnes netvoria dlhy. „Jednoducho netvoria. Bodka. Dovidenia, dopočutia," komentuje Zajac. Ostatné generujú miliardové straty. „Treba nákup zdravotnej starostlivosti vrátiť do normálnych koľají — tam, kam patrí," dodáva — teda do zdravotných poisťovní. Práve poisťovne sú podľa Zajaca jediné, kto má dáta, vie ktorá nemocnica je efektívna a kde objednať starostlivosť pre svojich poistencov. Namiesto toho o nákupe a cenách rozhoduje ministerská komisia cez programovú vyhlášku, ktorú Zajac označil za „honosný názov pre úplnú stupiditu." Fico podľa neho poisťovne „prakticky postavil mimo zákon" — zakazoval zisk, chcel ich vykupovať, až kým Ústavný súd nerozhodol, že porušil ústavu.
{{odporucane}}
Minister Šaško medzi ôsmimi opatreniami avizoval ozdravné plány pre nemocnice v strate a nútenú správu pre tie, ktoré aj v roku 2027 skončia v mínuse. Zajac na to reaguje sarkasticky: „To bude veľmi zaujímavé, ako mŕtvolu chcú ozdraviť.“ K nútenej správe sa pýta: „Kto ju vykoná? Tí byrokrati z ministerstva, ktorí sa tam každé dva týždne točia?“ Keď 95 percent zdrojov ide na mzdy a platový automat sa každý rok automaticky zvyšuje, podľa Zajaca je akýkoľvek ozdravný plán len ilúzia: „Čo? Vytlačí si vlastnú menu alebo čo? Dlhopisy bude dávať zamestnancom.“
{{suvisiace}}
V podcaste sme so Zajacom prešli všetkých osem opatrení ministra Šaška bod po bode — od centrálneho nákupu liekov cez elektronickú dochádzku až po nútenú správu. Keď sme sa dostali k siedmemu bodu, Zajac už „nevedel ďalej": „Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať.“ Verdikt k celej osmičke? „Všetkých osem bodov podporujem. Našťastie nikomu neuškodia. Chcú sa dožiť volieb. To je tak všetko.“
Na záver Zajac konštatuje, že bez zrušenia platového automatu, transformácie nemocníc a odvahy politikov sa nič nezmení. „Musí sa nájsť niekto odvážny, ktorému nejde o percentá. Garantujem — na najbližších desať rokov takého neuvidíme.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
1.    🏥 PwC identifikovalo v piatich nemocniciach úspory 91 miliónov eur — v prepočte na celú sieť až 255 miliónov, čo takmer pokrýva celú stratu
2.    💸 Dlh štátnych nemocníc opäť presiahol miliardu eur — po šiestich vlnách oddlženia za celkovo dve miliardy
3.    ⚙️ Nadčasy v UNB narástli o 82 %, výkony klesli o 7 % —viac lekárov, menej vyriešených prípadov
4.    👨‍⚕️ Nadstav 341 lekárov a podstav 425 sestier— problém nie je v počte ľudí, ale v štruktúre
5.    🛋️ Operačné sály využívané na 40 %, po tretej popoludní sa takmer neoperuje
6.    📋 UNB eviduje dochádzku na papieri —zamestnanci si záznamy vypĺňajú aj spätne a vopred
7.    📊 Platový automat zaručuje rast miezd bez väzby na výkon — 95 % zdrojov nemocníc ide na mzdy
8.    ⚖️ Päť nemocníc transformovaných na akciovky v roku2004 dodnes netvorí dlhy
9.    🎯 Šaško predstavil 8 opatrení — Zajac: „Nikomu neuškodia, ale ani nepomôžu“
10.  🇪🇺Zajac o pozícii SR v EÚ: „Čakáme na Albánsko, aby sme neboli na poslednom mieste“

Kováč: Keď politik toleruje Kotlára, nerozhoduje odborne, ale politicky

Lekár a právnik Peter Kováč o prelomovom rozsudku v prípade najdrahšieho lieku, zlyhaní v kategorizácii liekov, práci súdnych lekárov aj o tom, prečo vznikli Lekári nahlas.
Lekár, právnik a spoluzakladateľ iniciatívy Lekári nahlas Peter Kováč v podcaste Ozdravme o prelomovom rozsudku správneho súdu v prípade Zolgensmy, o tom, prečo minister Šaško toleruje Kotlára, a o absurdnej kritike súdnych lekárov za používanie majákov.
Peter Kováč je človek, ktorý slovenské zdravotníctvo vidí z oboch strán — ako lekár aj ako právnik. Je spoluzakladateľom iniciatívy Lekári nahlas a súdnym lekárom, ktorý denne rieši to, čo väčšina z nás radšej nevidí. V podcaste Ozdravme sme s ním rozobrali tri témy, ktoré ukazujú, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo — od tolerovania medicínskych bludov až po otázku, či si môžeme dovoliť platiť najdrahší liek na svete z verejného poistenia.
{{odporucane}}
Kováč vysvetlil, prečo iniciatíva Lekári nahlas vznikla — „miera frustrácie niektorých lekárov z toho, čo sa tu deje, presiahla určitú hranicu, ktorá sa dala tolerovať.“ Dianie okolo vládneho splnomocnenca Kotlára označil za čistú katastrofu. Na otázku, čo si myslí o tom, že minister Šaško sa na jednej strane hlási k vede a dá sa zaočkovať proti chrípke, ale zároveň toleruje Kotlára, odpovedal priamo: „Neviem, či je to rešpektovanie vedy, alebo robenie politiky. Keď v politickom záujme tolerujeme medicínske bludy, treba sa ozvať.“
Hlavná téma podcastu sa točila okolo prelomového rozsudku správneho súdu, ktorý zrušil kategorizáciu lieku Zolgensma. Kováč pripomenul prípad Editky z roku 2023, keď rodičia dosiahli úhradu lieku cestou neodkladného opatrenia — nápad, ktorý označil za „z právneho hľadiska doslova geniálny.“ Lenže krajský súd neodkladné opatrenie zrušil, nemocnica zostala s neuplatenou faktúrou a nakoniec rodičia zo zbierky zaplatili 700-tisíc eur.
Teraz Dôvera a Union žalovali ministerstvo a správny súd im dal za pravdu. Kováč vysvetlil, čo to znamená v praxi — ak sa rozsudok potvrdí, kategorizácia padne a poisťovne budú musieť od ministerstva vymáhať škodu. A ak to neurobí, „mohlo by dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.“ Pikantná je situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne — tá by musela žalovať vlastného majiteľa. Podľa našich informácií sa k žalobe nepridala.
Kováč otvoril aj zásadnú otázku nákladovej efektivity: „Otázka je, či ten efekt, ktorý to má, stojí za tie peniaze. Tie zdroje sú obmedzené a je otázka, či tie dva milióny nie je možné vynaložiť efektívnejšie na liečbu iných ochorení.“ Upozornil, že lieky na zriedkavé ochorenia sú tak drahé práve preto, že pacientov je málo a náklady na vývoj sa rozložia na malý počet. Ale to neznamená, že otázku efektivity nemáme klásť.
{{suvisiace}}
V záverečnej časti podcastu Kováč reagoval na kritiku poslanca KDH, ktorý natočil video proti používaniu majákov súdnymi lekármi. To, čo ho podľa vlastných slov „vrcholne dotklo,“ bolo prirovnanie k zneužívaniu majákov tajnou službou. Kováč vysvetlil realitu — v celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtia mimo nemocníc na starosti jeden lekár. Štatisticky mimo nemocnice môže denne umierať 10 až 30 ľudí. Keď zosnulý leží na chodníku alebo na diaľnici vznikne kolóna, lekár bez majákov sa tam jednoducho nedostane. A v niektorých lokalitách Slovenska prehliadajúci lekári chodia dokonca s pištoľou — kvôli vlastnej bezpečnosti vo vylúčených komunitách.
•       📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla, pretožefrustrácia lekárov z medicínskych bludov presiahla únosnú hranicu
•       ⚠️ Minister Šaško sa hlási k vede, ale zároveň tolerujevládneho splnomocnenca Kotlára, ktorý šíri medicínske bludy
•       ⚖️ Správny súd zrušil kategorizáciu Zolgensmy —ministerstvo podľa súdu porušilo zákon pri zaradení lieku medzi hradené
•       💰 Ak kategorizácia padne, poisťovne by mali odministerstva vymáhať škodu — inak ich manažment riskuje trestný čin
•       🏥 Všeobecná zdravotná poisťovňa by muselažalovať vlastného majiteľa — a podľa našich informácií sa k žalobe nepridala
•       ❓ Stojí efekt Zolgensmy za dva milióny eur? Kováčhovorí, že otázka nákladovej efektivity je legitímna a nemôžeme ju ignorovať
•       🚑 V celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtiamimo nemocníc na starosti jeden súdny lekár
•       🚨 Majáky súdnych lekárov nie sú privilégium,ale nutnosť — bez nich by sa na miesto úmrtia nedostali
•       🔫 V niektorých lokalitách Slovenska chodiaprehliadajúci lekári s pištoľou kvôli vlastnej bezpečnosti
•       🧠 Kováč upozorňuje: štát má už druhý prípad,keď súd zrušil kategorizáciu drahého lieku — systém má problém

Lekár Nahlas: 5 minút stačí na vytvorenie medicínskeho hoax. Na jeho vyvrátenie nie.

Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami.
Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová.
Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov
Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr." ‍
Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil.
Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov
Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania.
{{odporucane}}
Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením
Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví.
‍„Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami.
{{suvisiace}}
Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky
Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho."
‍Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli najmä na vyberanie členského."
Návrat chorôb a ohrozená kolektívna imunita
Alexandra Bražinová priniesla tvrdé dáta o klesajúcej zaočkovanosti na Slovensku. Hoci celoslovenský priemer sa ešte drží okolo 95 %, niektoré okresy už klesli na 91 – 93 %. Dôsledky sú viditeľné: „Objavujú sa opakovane prípady osýpok. Osýpky pred dvadsiatimi rokmi sa nevyskytovali na Slovensku," upozornila Bražinová.
Za posledné dva roky Slovensko zaznamenalo tisíce prípadov čierneho kašľa, jednotlivé prípady záškrtu a dokonca dve úmrtia. Jaroslava Orosová doplnila varovanie z praxe — v ambulancii vidí neočkované deti očkovaných rodičov, ktoré cestujú do rizikových oblastí. „Je otázka, kedy to dieťa stúpi na hrdzavý klinec a nebude mu tam kto podať tetanické antisérum," varovala s tým, že rodičia jej obavy často bagatelizujú.
Politika v medicíne a rozklad inštitúcií
Peter Kováč ako právnik ponúkol pohľad na systémové zlyhania — od nezákonného dovozu vakcíny Sputnik, cez dehonestáciu riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv premiérom, až po súčasného vládneho splnomocnenca, ktorý podľa diskutujúcich verejne popiera vedu. Kováč bol pri hodnotení ministra zdravotníctva priamy: „Osobne považujem ministra zdravotníctva za zbabelca, lebo ako minister zdravotníctva musím pomenovať veci tak, ako sa majú."
Maroš Rudnay doplnil kľúčový postreh o asymetrii boja s dezinformáciami: „Tie nezmysly je možné vytvoriť za päť minút, ale na to, aby si ich vyvrátil a podložil niečím relevantným, potrebuješ celý deň." Práve táto nerovnováha podľa neho vysvetľuje, prečo konšpirácie v informačnom priestore vyhrávajú.
Čo robiť? Vzdelávanie, odvaha a lekári nahlas
V záverečnej časti sa hostia zhodli na troch pilieroch riešenia. Prvým je vzdelávanie — od základných škôl, kde Katarína Dostálová už robí besedy o zdraví, až po lekárske fakulty. Práve Bražinová priniesla najdesivejšiu anekdotu večera: študent piateho ročníka medicíny jej povedal, že je prvou pedagogičkou, ktorá mu jednoznačne odporučila očkovanie proti chrípke. „Vy ste prvý pedagóg na tejto fakulte, ktorý mi takto jednoznačne odporučil očkovanie," citovala jeho slová.
‍Druhým pilierom je odvaha odborníkov verejne sa ozvať. Orosová to zhrnula jasne: „Netreba mlčať vtedy, keď sa dejú zlé veci, pretože to, čo nás čaká za to mlčanie, je ešte horšie." A tretím je zrozumiteľná komunikácia — dezinformácie vždy vyhrávajú v jednoduchosti, a preto podľa Bražinovej „sa musíme naučiť tie medicínske informácie podávať jednoducho a zrozumiteľne."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔬 Dôvera v lekárov a vedcov na Slovensku dlhodobo klesá — a prieskumy SAV to potvrdzujú aj v roku 2026
🤖 Pacienti prichádzajú do ambulancií s diagnózami z ChatGPT a kontrolujú postupy svojich lekárov
🤐 Mnohí lekári sa boja verejne vyjadriť — nie kvôli zamestnávateľom, ale kvôli vlne nenávisti na sociálnych sieťach
🏥 Slovenská lekárska komora podľa všetkých piatich hostí neplní svoju základnú úlohu — hájiť medicínu založenú na dôkazoch
💉 Zaočkovanosť na Slovensku klesá — v niektorých okresoch je už pod 93 %, čo ohrozuje kolektívnu imunitu
⚠️ Vracajú sa choroby, ktoré tu desaťročia neboli — osýpky, čierny kašeľ aj záškrt, vrátane dvoch úmrtí
🧠 Rastie výskyt úzkostných a depresívnych porúch aj počet samovrážd, najmä u mladých žien a starších mužov
🎯 Vytvorenie hoaxu trvá 5 minút, jeho seriózne vyvrátenie celý deň — táto asymetria hrá v prospech dezinformácií
📚 Kľúčom k zmene je vzdelávanie kritického myslenia od základných škôl až po lekárske fakulty
📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla preto, aby odborný hlas nezanikol — a jej členovia vyzývajú kolegov, aby sa nebáli ozvať

Patrik Palacka: Rakovina obličky na Slovensku: nové lieky prichádzajú, no stále zaostávame

Docent Patrik Palacka vysvetľuje, ako sa diagnostikuje a lieči rakovina obličky, prečo Slovensko zaostáva v dostupnosti moderných liekov a čo znamená nová imunoterapia pre pacientov.
Hosťom podcastu Ozdravme je docent Patrik Palacka, onkológ a docent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre odbor onkológia. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov na liečbu nádorových ochorení, vrátane rakoviny obličky. V rozhovore otvorene hovorí o tom, kde sa slovenská onkológia nachádza, čo sa v posledných rokoch zmenilo a kde nás ešte čakajú výzvy.
Diagnostika a príznaky
Rakovina obličky je zákerná predovšetkým preto, že dlho neprezrádza svoju prítomnosť. Viac ako polovica pacientov sa o nádore dozvie úplne náhodne — napríklad pri ultrazvuku brucha, ktorý lekár indikoval z celkom iného dôvodu. Najčastejším príznakom, ak sa vôbec objaví, je krv v moči. Tá však môže súvisieť aj s infekciami či močovými kameňmi, preto sa na rakovinu nepomyslí hneď. Hmatateľný nádor v brušnej oblasti sa vyskytuje už len pri lokálne pokročilej chorobe, čo sa týka približne 15 percent pacientov. Medián veku pri diagnóze je 64 rokov a muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy.
{{odporucane}}
Prevencia a preventívne prehliadky
Hoci cielený skríning na rakovinu obličky neexistuje, rizikové faktory sú dobre známe — fajčenie, obezita, hypertenzia a profesionálna expozícia škodlivým látkam. Docent Palacka zdôrazňuje obrovský význam preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Práve bežný rozbor moču dokáže odhaliť mikroskopickú krv, ktorá vedie k ďalším vyšetreniam a včasnému záchytu. Uvádza konkrétny prípad 39-ročného muža, ktorému preventívna prehliadka odhalila rakovinu močového mechúra v úplne včasnom štádiu — bez akýchkoľvek príznakov. Prevencia zachraňuje životy.
{{suvisiace}}
Revolúcia v liečbe
Za posledných 25 rokov sa liečba metastatickej rakoviny obličky zmenila dramaticky. Okolo roku 2000 pacienti s pokročilou chorobou prežívali v mediáne jeden rok. S príchodom tyrozínkinázových inhibítorov v rokoch 2005–2006 sa prežívanie zdvojnásobilo. Skutočný zlom priniesla kombinovaná imunoterapia, vďaka ktorej sa medián prežívania posunul na takmer päť rokov. Ešte pôsobivejšie je, že kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi dokáže úplne vyliečiť až 17 percent pacientov s metastatickým ochorením. Nejde teda už len o predlžovanie života, ale o reálnu šancu na kompletné uzdravenie — čo bolo ešte pred dvoma desaťročiami nepredstaviteľné.
Dostupnosť liekov na Slovensku
Napriek pokrokom vo svete Slovensko v dostupnosti moderných liekov na rakovinu obličky výrazne zaostáva. Do konca marca 2025 sme podľa docenta Palacku patrili „takmer na chvost Európskej únie." Od 1. apríla sa situácia čiastočne zlepšuje kategorizáciou kombinovanej imunoterapie, no stále chýba kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi, ktorá je v Česku štandardom. Problematická je aj druhá línia liečby — keď prvá línia prestane fungovať, lekári sa musia vracať k dvadsať rokov starým liekom. Hlavnou prekážkou podľa Palacku nie je medicína, ale financie a zdĺhavý kategorizačný proces.
🔬 Ako vzniká rakovina obličky a prečo je jej diagnostika taká náročná
🩸 Krv v moči ako najčastejší príznak, ktorý by ste nemali ignorovať
📊 Incidencia na Slovensku — sme nad priemerom EÚ, ale dáta sú zastaralé
🚭 Prevencia: fajčenie, obezita a hypertenzia ako hlavné rizikové faktory
🏥 Prečo sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára také dôležité
💊 Revolúcia v liečbe — od jedného roka prežívania k piatim za 25 rokov
✅ Imunoterapia dokáže úplne vyliečiť až 17 % pacientov s metastázami
🇸🇰 Dostupnosť liekov na Slovensku a porovnanie s Českou republikou
⏳ Prečo nám v kategorizácii liekov trvá tak dlho a čo bráni pokroku
🔮 Budúcnosť liečby — vyliečime viac pacientov, ale univerzálny liek zatiaľ neexistuje

Peter Pažitný: (Ne)udržateľnosť slovenských nemocníc, platový automat a sekera väčšia ako miliarda €

Nová publikácia Petra Pažitného a kolektívu (doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD. Ing. Daniela Kandilaki, PhD. Mgr. Noemi Macko-Forgáčová Ing. Mgr. Petronella Mihálová MUDr. Rudolf Zajac) sa sústreďuje na udržateľnosť slovenských nemocníc. Analyzuje rastúce dlhy, vplyv platového automatu, regulačné prekážky a možnosti transformácie právnej formy nemocníc smerom k väčšej transparentnosti a tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. Kniha kombinuje historický prehľad s konkrétnymi odporúčaniami pre manažérov, zriaďovateľov a tvorcov zdravotnej politiky.
Diagnóza dlhu a jeho príčiny
Pažitný v publikácii zdôrazňuje, že dlh štátnych nemocníc nie je jednorazový problém, ale systémový jav: „Dlh nemocníc je tzv. Locus minoris resistentiae systému,“ teda miesto najmenšieho odporu, kam sa prenáša tlak na náklady a výnosy. Autori ukazujú, že napriek opakovaným oddlženiam (vyše dvoch miliárd eur) zostáva problém aktuálny a že dlh súvisí s kombináciou rastúcich mzdových nákladov, regulácií, ktoré obmedzujú manažérsku flexibilitu, a nedostatočnej transparentnosti hospodárenia nemocníc.
Platový automat a jeho dôsledky
Pažitný upozorňuje, že platový automat výrazne zvyšuje cenu práce a obmedzuje riaditeľov nemocníc v manažérskych rozhodnutiach: „Ten platový automat vnímam ako jeden z kľúčových faktorov, prečo je súčasný stav neudržateľný.“
Zvýšené osobné náklady (v niektorých prípadoch až 90 % príjmov) znižujú priestor na iné investície alebo len úhradu bazálnych nemocničných nákladov. Publikácia analyzuje, ako centrálne nastavené mzdy a regulačné zásahy oslabujú incentívy na produktivitu a vedú k rastu dlhov.
Transparentnosť cez zmenu právnej formy
Autori navrhujú transformáciu veľkých nemocníc na akciové spoločnosti ako nutný predpoklad pre transparentné hospodárenie: „Akciová spoločnosť je základ toho, že budem mať štandardné dáta, budem mať auditované dáta, budem vedieť, čo sa v tej nemocnici deje.“ Transformácia by priniesla povinnosť zverejňovať účtovné závierky, jasnejšie rozdelenie aktív a pasív a tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré by znížili motiváciu k dlhodobému zadlžovaniu.
Platobné mechanizmy, poisťovne a inovácia
Kolektív kriticky hodnotí súčasné regulačné nastavenie, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Pažitný pripomína, že pôvodný dizajn mal umožniť poisťovniam vyjednávať platobné mechanizmy a podporovať inovácie: „Tie regulácie... nás vlastne veľmi limitujú v tejto inovatívnej činnosti.“ Pažitný navrhuje návrat k mechanizmom, ktoré odmeňujú kvalitu a výsledok, nielen objem výkonov.
🏥 Dlh nemocníc — prečo vzniká a prečo pretrváva.
⚖️ Platový automat — vplyv na náklady a manažérsku flexibilitu.
📊 Transparentnosť — prečo transformovať nemocnice na akciovky.
🔁 Mäkké vs. tvrdé rozpočtové obmedzenia — ekonomické dôsledky.
💸 Oddlženia — prečo opakované oddlženia problém neriešia.
🧾 Audit a dáta — očakávania od auditu prvých nemocníc.
🩺 Platobné mechanizmy — DRG, programová vyhláška a ich limity.
🤝 Role poisťovní — zmluvná voľnosť a možnosti inovácií.
🚑 Tendry a záchranka — návrhy na zlepšenie súťaže a infraštruktúry.
🛠️ Praktické odporúčania — kroky pre riaditeľov, zriaďovateľov a ministerstvo.

Fiktívne PN a neoprávnené invalidity: Štát môže ušetriť stovky miliónov

„V Boha veríme, ostatní musia predložiť údaje". Tak znie slávny výrok, ktorý je pripisovaný W. Edwardsovi Demingovi (1900 – 1993), americkému štatistikovi, profesorovi a poradcovi v oblasti manažmentu, ktorý je kľúčovou postavou v modernom riadení kvality. Sociálna poisťovňa kvalitnými dátami disponuje a aj vďaka nim dokázala markantne znížiť počet fiktívnych péeniek.
Poznámka (red), v čase nahrávky medzi 23:33-23:59 zaznel nepresný údaj, za ktorý sa ospravedlňujeme. Správy údaj je, že: z približne 220 000 invalidných dôchodcov, pracuje približne 105 000.
Práve o téme fiktívnych PN, neoprávnených invalidít, zdieľania dát medzi inštitúciami a legislatívnych bariér, ktoré bránia efektívnemu fungovaniu systému a pripravujú štát o stovky miliónov eur ročne, diskutovali na kongrese Sociálnej poisťovne v Hornom Smokovci:
Pavol Martanovič: poradca generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pre oblasť lekárskej posudkovej činnosti
Marek Ciesar: riaditeľ úseku zdravotného manažmentu v zdravotnej poisťovni Dôvera
Michal Palkovič: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Slovensko má problém, ktorý sa roky neriešil
Diskusia ukázala, že Slovensko má dlhodobo neprimerane vysoký počet invalidných dôchodcov aj ľudí na dlhodobej PN. Odborníci sa zhodli, že problémom nie je zdravotný stav populácie, ale nastavenie systému – slabé kontroly, nedostatočná koordinácia inštitúcií a priestor na zneužívanie. Pavol Martanovič upozornil na nepomer, ktorý hovorí sám za seba: „Zo štvrť milióna invalidov 200‑tisíc ešte pracuje.“ Takýto stav znamená nielen obrovské finančné straty, ale zároveň spomaľuje pomoc pre ľudí, ktorí sú skutočne chorí a odkázaní na rýchle rozhodnutia.
Zdravotné poisťovne chcú pomáhať, ale zákon im zväzuje ruky
Zdravotné poisťovne dnes disponujú množstvom dát, ktoré by mohli výrazne pomôcť pri odhaľovaní fiktívnych PN či neoprávnených invalidít. Vidia spotrebu liekov, hospitalizácie aj pohyb pacienta v systéme. Problém je, že nevidia to najdôležitejšie – dôvod PN. Bez diagnózy nedokážu identifikovať nezrovnalosti, hoci by to vedeli robiť rýchlo a vo veľkom. Ako povedal Marek Ciesar: „My vidíme len pacienta a dátum od – do. Ostatné údaje nevidíme.“ Legislatíva tak brzdí proces, ktorý by mohol ušetriť milióny a zároveň zlepšiť starostlivosť o pacientov.
ÚDZS: Prvá reálna spolupráca so Sociálnou poisťovňou po 20 rokoch
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zohráva v celom procese kľúčovú úlohu – môže kontrolovať lekárov, preverovať zmeny diagnóz a dohliadať na kvalitu poskytovanej starostlivosti. Napriek tomu až donedávna neexistovala žiadna systematická spolupráca so Sociálnou poisťovňou. To sa mení až teraz. Michal Palkovič to pomenoval otvorene: „Za 20 rokov sme nemali kontakt so Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát až teraz.“ Prienik medzi inštitúciami je pritom obrovský a ich koordinácia môže zásadne zlepšiť kontrolu nad celým systémom.
Polícia odhalila absurdné prípady: Invalidi so zbrojným preukazom
Sociálna poisťovňa už dnes spolupracuje s políciou a výsledky ukazujú, aký veľký priestor na zneužívanie v systéme existuje. Pri porovnávaní databáz sa ukázalo, že viacerí ľudia uznaní za invalidov s nízkym IQ vlastnia vodičský či dokonca zbrojný preukaz. Pavol Martanovič to opísal bez obalu: „Zistili sme, že veľa z nich má vodičský aj zbrojný preukaz.“ Takéto prípady sú nielen finančne náročné, ale môžu predstavovať aj bezpečnostné riziko. Zároveň ukazujú, že prepojenie dát medzi inštitúciami má okamžitý efekt.
Riešenie existuje: Profil občana a prepojené dáta
Riešenie, na ktorom sa panelisti zhodli, je prekvapivo jednoduché: prepojiť dáta. Nie technicky – to je podľa nich zvládnuteľné – ale legislatívne. Koncept „profilu občana“ by umožnil, aby Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ÚDZS či úrady práce videli relevantné informácie o zdravotnom stave, PN či invalidite. Vďaka tomu by sa podvody odhaľovali rýchlejšie a pomoc by sa dostala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Ako to zhrnul Pavol Martanovič: „Keď niekto chce sociálnu dávku, musí strpieť, že sa zdieľajú jeho dáta o zdravotnom stave.“ Ide o krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť fungovanie celého systému.
🧑⚕️ 244-tisíc invalidov, 200-tisíc pracuje – obrovský systémový problém.
📉 Fiktívne PN a neoprávnené invalidity stoja štát stovky miliónov.
🏥 Zdravotné poisťovne nevidia diagnózu PN – brzdí ich zákon.
🔍 ÚDZS začína prvú reálnu spoluprácu so SP po 20 rokoch.
🚓 Polícia odhalila invalidov so zbrojným preukazom.
🧠 Slovensko netrpí horším zdravím, ale slabou kontrolou.
📊 Dáta existujú, no nesmú sa zdieľať – „dátové peklo“.
🩺 Lekári často menia diagnózy pred koncom PN.
🧩 Riešením je profil občana a prepojené registre.
💶 Úspora môže byť 300 miliónov ročne – ak sa zmení legislatíva.

Gaston Ivanov: Musíme vyložiť karty na stôl a priznať, čo na 155ke funguje a čo sa musí zmeniť

Záchranná zdravotná služba je momentálne jednou z najhorúcejších tém v sektore. V sektore zaznieva hlasná kritika smerom k Operačnému stredisku ZZS, ktoré má už niekoľko týždňov nového riaditeľa.
Od volieb na jeseň 2023 má Operačné stredisko ZZS svojho piateho riaditeľa, ktorým sa stal spoluautor reformy záchrannej zdravotnej služby Gaston Ivanov. Počas nedávnej verejnej diskusie ozdravme s názvom Na ceste k (ne)funkčnému systému záchraniek panovala zhoda na tom, že vážnym problémom je práve fungovanie a personálna absencia stability v Operačnom stredisku.
Gaston Ivanov poskytol svoj prvý rozhovor redakcii ozdravme
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby prešlo v posledných rokoch extrémnou personálnou nestabilitou, ktorá výrazne zasiahla kontinuitu riadenia aj samotné projekty. Ako zaznelo v podcaste od Ivanova: „Minulý rok sa menil riaditeľ operačného strediska dvakrát,“ a celkovo ide už o štvrtú výmenu vedenia za necelý rok. Takéto turbulencie by boli problémom v akejkoľvek organizácii, no v systéme, ktorý má fungovať ako „vojenský režim“, sú priam paralyzujúce. Reforma, budovanie novej siete či implementácia KPIs sa tak často začínajú odznova, čo spomaľuje celý sektor a zvyšuje tlak na operátorov aj záchranárov v teréne.
{{odporucane}}
Reforma záchrannej služby a nové typy posádok
Reforma záchrannej zdravotnej služby prináša najväčšie zmeny za posledné roky. Zavádzajú sa nové typy posádok vrátane PLS, ktoré majú riešiť menej akútne stavy a plánované prevozy. Ako hovorí Ivanov: „Historicky prvýkrát nám vstupujú do siete tzv. PLS posádky.“ Cieľom je odľahčiť RZP a RLP a zvýšiť dostupnosť v regiónoch, kde doteraz chýbala kapacita.
KPIs a meranie kvality, ktoré doteraz chýbalo
Systém prvýkrát zavádza indikátory kvality – od rýchlosti zdvihnutia hovoru až po dojazdové časy či stav vozového parku. Ivanov zdôrazňuje, že cieľom nie je sankcionovať, ale „nastaviť zrkadlo, v akom stave sme“. KPIs majú umožniť porovnanie medzi poskytovateľmi aj so zahraničím, čo doteraz nebolo možné. Ide o zásadný krok k transparentnosti.
{{suvisiace}}
Preťažené urgentné príjmy a kritika operačného strediska
Diskusia o dostupnosti záchrannej služby sa často zužuje na kritiku operačného strediska. Ivanov však upozorňuje, že problém je širší: „Dostupnosť nie je ovplyvňovaná len operačným strediskom.“ Nárast hovorov, starnúca populácia, slabá ambulantná sféra a preťažené urgentné príjmy vytvárajú reťazec, ktorý končí kolónami sanitiek pred nemocnicami.
Nová linka 116 117 a potreba edukácie pacientov
Novinkou je poradenská linka 116 117, ktorá má odľahčiť tiesňovú 155. Podľa Ivanova: „Veľké množstvo hovorov, ktoré prichádzajú na 155, tam nepatrí.“ Linka má pomôcť najmä mimo ordinačných hodín, no jej úspech závisí od edukácie verejnosti. Operačné stredisko plánuje dlhodobú osvetu, aby ľudia vedeli, kam volať a kedy je skutočne potrebná záchranka.
🚑 Reforma záchrannej služby prináša nové typy posádok vrátane PLS.
📊 Zavádzajú sa KPIs na meranie kvality poskytovateľov aj operačného strediska.
📞 Linka 155 je preťažená, vznikla preto poradenská linka 116 117.
🏥 Urgentné príjmy sú zahltené pacientmi, ktorí tam často nepatria.
🧭 Nová sieť záchraniek zahusťuje pokrytie o 23 nových bodov.
🏗️ Výstavba 58 nových staníc mešká, termín je do konca júna.
💶 Operačné stredisko má nedostatočný rozpočet a potrebuje dofinancovanie.
👥 Odbory sú kritické, no komunikácia je zatiaľ korektná.
⚖️ Výber poskytovateľov záchrannej služby je politicky citlivá téma.
🎓 Edukácia pacientov je kľúčová pre zníženie zneužívania linky 155.

Silvia Pekarčíková: Nemocnice ŽSK krvácajú aj kvôli nedofinancovaniu zo strany VšZP

Nemocnice, ktoré zriaďuje v Žilinský samosprávny kraj končili dlhodobo v solídnom zisku, ktorý im umožňoval ďalší rozvoj. Tieto nemocnice zároveň nepatria do plejády nemocníc, ktoré notoricky generujú dlhy a je potrebné ich opakované oddlžovanie. Situácia sa však horší aj tu a nemocnice zaknihovali rok 2025 so značnými stratami. Viac o tejto téme ale aj o téme financovanie nemocníc hovoríme v novom podcaste s riaditeľkou zdravotníctva ŽSK Silviou Pekarčíkovou.
Nemocnice Žilinského kraja sa podľa Silvie Pekarčíkovej ocitli v najťažšej situácii za posledné roky. Ako hovorí, „nemocnice krvácajú a je veľké riziko krvácania“, pričom hospodársky výsledok sa prepadol z 1,5 milióna eur zisku do straty približne 4,5 milióna. Počet hospitalizácií pritom rastie a personálne navýšenie bolo minimálne. Pekarčíková zdôrazňuje, že nemocnice pracujú naplno, no systém úhrad sa zmenil spôsobom, ktorý ich finančne zrazil.
Kľúčovým problémom je nový mechanizmus úhrad, ktorý nahradil paušály. Pekarčíková upozorňuje, že „paušálne platby bola výhoda pre tých, ktorí nerobili“, no súčasný prechod na DRG nie je nastavený férovo. Poisťovne podľa nej nemocnice limitujú, hoci oficiálne tvrdia opak. „Ako môžeme predikovať, keď poisťovňa povie – urobte toľko ako vlani plus maximálne 10 %?“ pýta sa. Bez jasných pravidiel a bez zmlúv do marca je podľa nej plánovanie prakticky nemožné.
Výrazným problémom sú aj rastúce mzdové náklady. Pekarčíková hovorí, že „už 80 % disponibilných príjmov zo zdravotných poisťovní dávame na mzdy“, čo je pre nemocnice neudržateľné. Zároveň odmieta tvrdenia, že riaditelia majú priestor na motivačné odmeňovanie: zZ čoho, keď máme 80 percent na mzdy?“ Záväzky nemocníc pritom narástli z 6 na 25 miliónov eur. Podľa nej ide o dôsledok legislatívnych zásahov, ktoré zvýšili platy, ale bez toho, aby nemocnice dostali krytie
Najväčšiu kritiku smeruje Pekarčíková na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá podľa nej „platí výrazne menej, ako by mala“. Tvrdí, že nemocnice ŽSK sú dlhodobo podhodnotené a ich základné sadzby patria medzi najnižšie na Slovensku. Na otázku, prečo nemocnice podpisujú nevýhodné zmluvy, odpovedá: „Podpisujeme ich preto, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre ľudí v regióne.“ Bez podpisu by totiž pacienti zostali bez akútnej starostlivosti, čo je podľa nej neprijateľné.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💸 Finančný kolaps nemocníc ŽSK – prepad z miliónového zisku do hlbokej straty.
🏥 Podfinancovanie ústavnej starostlivosti – nemocnice tvrdia, že systém úhrad je nastavený nespravodlivo.
🔄 Chaos v DRG a limity výkonov – poisťovne deklarujú bezlimitné prostredie, no v praxi určujú stropy.
📑 Neskoré zmluvy od poisťovní – nemocnice nemajú dodatky ani v marci, čo znemožňuje plánovanie.
👩‍⚕️👨‍⚕️ Extrémne vysoké mzdové náklady – až 80 % príjmov ide na mzdy, čo blokuje motiváciu a investície.
🧾 Kritika VšZP – podľa Pekarčíkovej platí „výrazne menej, ako by mala“.
🛏️ Stratové oddelenia, ktoré musia fungovať – psychiatria, paliatívna starostlivosť či dlhodobé lôžka.
⚖️ Volanie po harmonizácii sadzieb