ozdravme podcast

Dvorový & Petrík: Telemedicína dokáže odbremeniť zdravotníkov, prináša však nové etické dilemy

Digitálna medicína je na vzostupe a jej význam pre zdravotnú starostlivosť neustále narastá. V najnovšom podcaste diskutuje Šimon Jeseňák s Vladimírom Dvorovým a Ľubošom Petríkom o budúcnosti telemedicíny, vývoji legislatívy na Slovensku, úlohe zdravotných poisťovní a technologických inováciách, ktoré ovplyvňujú zdravotníctvo.
Hostia, odborníci na medicínu a digitálne zdravie, rozobrali reálne príklady využitia medicíny v praxi, ako napríklad monitoring pacientov so srdcovým zlyhávaním, a zdôraznili, že kľúčom k úspechu je správna interpretácia zdravotných dát.
Podľa odborníkov je telemedicína nielen riešením pre efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aj spôsobom, ako motivovať pacientov k zdravšiemu životnému štýlu. V podcaste hovoríme aj o tom, ako môže digitalizácia pomôcť pri riešení nedostatku zdravotníckeho personálu, o bezpečnosti zdravotných údajov a o tom, kam sa medicína môže posunúť v najbližších rokoch.
Významným momentom rozhovoru bola aj diskusia o konferencii Medicína 2025, ktorá prináša platformu na výmenu poznatkov a skúseností pre odbornú verejnosť.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
partnerstvo ozdravme s konferenciou Telemedicína 2025;
vývoj legislatívy v oblasti telemedicíny na Slovensku – posuny v legislatívnom ukotvení digitálnej medicíny, vrátane potreby podrobnejších predpisov;
úloha zdravotných poisťovní v telemedicíne – ich prístup k testovaniu telemedicínskych projektov a hľadanie benefitov pre pacientov;
výzvy v zdravotníctve – nedostatok zdravotníckeho personálu a jeho vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti;
konferencia Medicína 2025 a jej vývoj – ako sa konferencia formovala v priebehu štyroch rokov a rastúci záujem odborných inštitúcií;
príklady telemedicíny v praxi – projekt domáceho monitoringu pacientov so srdcovým zlyhávaním v spolupráci s Union zdravotnou poisťovňou;
motivácia pacientov pri zmene životného štýlu – ako moderné technológie môžu podporiť zdravé návyky a pravidelné sledovanie zdravotného stavu;
zber a interpretácia zdravotných dát – význam dlhodobého sledovania trendov a predikcie zdravotných problémov;
ochrana a správa zdravotníckych údajov – dôležitosť bezpečnosti dát, ich vlastníctva a možnosti pacientov s nimi nakladať;
budúcnosť digitálneho zdravia – potenciál využitia umelej inteligencie, personalizovaných skríningových programov a vývoj medicíny v dlhodobom horizonte.
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Rudolf Zajac: O nemocnici vo Vajnoroch nevieme dokopy nič, ani to, či ju reálne potrebujeme

Z éteru podcastu ozdravme sa opäť hlási Šimon Jeseňák spoločne s naším stálym hosťom Rudolfom Zajacom.
Tak budeme mať „špitál“ na Vajnoroch, pani Müllerová, parafrázajúc legendárnu knihu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války od fenomenálneho Jaroslava Haška.
O novej nemocnici, ktorá bude niesť meno po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, čo je už samo o sebe bizarné, keďže táto koalícia má od ideálov Štefánika mimoriadne ďaleko, sme sa rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kardiocentrum AGEL do prevádzky uviedlo nové fotónové CT, v ten istý deň spadla omietka na hlavu matky v poliklinike, ktorú vlastní samospráva v Trnave
o veriacich v štátne zdravotníctvo naprieč politickým spektrom
príbeh novej nemocnice, ktorá bude najnovšie vo Vajnoroch (možno), od roku 1968 po dnešok
o tom, že o tejto nemocnici vieme len to, že o nej nič nevieme
o tom, či sa toto rozhodnutie zrodilo na základe dát
zavrieme zvyšné nemocnice, ktoré spadajú pod dnešnú UNB?
ako je na tom slovenské zdravotníctvo oproti českému?

Lednický (PHI) & Palkovič (ÚDZS): Nemocnice máme platiť podľa výkonu a odmeňovať ich za neho

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Útvar hodnoty za peniaze v posledných dňoch uverejnili analýzy, ktoré sa venujú financovaniu nemocníc. Obe analýzy poukazujú na to, že nemocnice sú platené rozdielne. Nezistili teda nič prekvapivé.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
prečo Bory zmenili riaditeľa a ako dopadol rok 2024 pre nemocnicu Bory
Nemocnica Bory má v poradí tretieho riaditeľa, ktorým sa stal Ivan Vulev
ÚDZS v minulosti kritizoval poisťovne kvôli prepoisťovacím kampaniam, ako dopadla prepoisťovacia kampaň minulý rok a či sa podarilo eliminovať nekalé praktiky pri prepoisťovaní
budeme sa môcť prepoistiť len raz za dva roky
z akého titulu skúma ÚDZS to, aké platby majú nemocnice od zdravotných poisťovní
nemocnice ako aj jednotlivé oddelenia nemocníc už budeme vedieť porovnávať
ako jednotlivé nemocnice platia zdravotné poisťovne
už máme potvrdené aj od štátnych inštitúcií, že krížové vlastníctvo nie je problém
problémom je, že financovanie nemocníc je netransparentné a nespravodlivé, hovorí Lednický
ako by sme mali platiť nemocnice a za čo
mali by sme nemocniciam platiť menej paušálne a viac za výkon
prečo si Bory nevyjednali lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami
úloha poisťovní je nakupovať zdravotnú starostlivosť v dostatočnej kvalite a komplexite, plnia si v tomto svoje úlohy?
aký je vzťah produkcie na platby zo zdravotných poisťovní
naplnila programová vyhláška očakávania?
nemocnice Penta Hospitals International (PHI) majú najnižšie efektívne základné sadzby
priame dotácie krivia trh
Lednický: „máme extréme rozšafnú liekovú politiku“
 
 

Rudolf Zajac: O slintačke, krívačke a bláznoch v poltiike

Po týždňovej odmlke sa opäť z éteru hlási Šimon Jeseňák v podcaste s Rudolfom Zajacom.
Na Slovensku máme slintačku a krívačku, teda ľudia nie ale kravy.
V najnovšom podcaste hovoríme o:
o slintačke a krívačke na Slovensku
zakázať ľuďom vstup do lesa je číry nezmysel
pred usmrtením zvierat ich očkujeme
o správaní sa opozícii voči slintačke a krívačke a o tom, že by sa mala vyvarovať podobnému konaniu, ako činila súčasná vládna koalícia počas pandémie covidu-19
o nedostatku kafilérií na Slovensku
počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu nám hrozila pandémia vtáčej a prasacej chrípky, aké opatrenia sa v tom čase prichystali
za éry Zajaca vznikla pandemická komisia a ministerstvo zdravotníctva pripravilo protipandemické plány
Rudolf Zajac „mám veľký problém reagovať na hlupákov“
o tom, ktoré očkovania by mali byť povinné a ktoré nie

Rudolf Zajac: Štát nemusí vlastniť ani záchranky, má však určiť jasné podmienky pre ich prevádzku

Aj o týchto témach v slovenskom zdravotníctve sme sa po dlhšej odmlke opäť rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
Pred nástupom Rudolfa Zajaca na ministerstvo zdravotníctva záchranná zdravotná služba nefungovala mierne povedané dobre. Absentovala koordinácia medzi záchrannými službami a neexistovala sieť, rovnako nebolo jasné, kde majú stanice záchrannej zdravotnej služby stáť. Na záchrannú zdravotnú službu neputovalo dostatok peňazí.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
počas reformy sa definovala sieť záchrannej služby a bola platená jednotným spôsobom cez paušály
financovanie záchrannej zdravotnej služby bolo nastavené tak, aby mohlo prebiehať kontinuálne obnovovanie techniky a vozového parku
chceli sme, aby sa o licencie na záchranky súťažilo a dražilo, hovorí Zajac
súčasné zmeny záchrannej služby sú len návratom k fungovaniu záchraniek počas reformy Rudolfa Zajaca
o prešetrovaní Protimonopolného úradu proti nemocniciam Penty a Agelu
v roku 2008 vydal PMÚ rozhodnutie o tom, že jedna z poisťovní nemá dominantné postavenie na trhu, keďže podľa PMÚ na Slovensku nefunguje trh
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá nič spoločné s úhradami zdravotných poisťovní a zároveň nie je cenovým kontrolórom 
programová vyhláška ráta s ušetrením 400 miliónov eur, je takáto úspora reálna a ak áno, ako?

František Majerský& Gaston Ivanov: Najväčšia reforma záchrannej zdravotnej služby za 20 rokov s cenovkou 1,2 miliardy €

Vláda schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Stalo sa tak až v marci, i keď reforma bola pripravená už mesiace, no jej schválenie blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS)..
Schválenie vládou je len prvým krokom, teraz musí reformu odobriť parlament. Značná časť opozície túto reformu podporuje, no zároveň sa obáva pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť podané individuálne.
Podľa oboch hostí, poslanca KDH Františka Majerského a zdravotníckeho analytika ministerstva zdravotníctva Gastona Ivanova je reforma nutná, aby sa zachoval rozsah a zlepšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
V čom spočívajú hlavné zmeny záchrannej zdravotnej služby a podarí sa jej implementovaním zredukovať zbytočné výjazdy záchraniek?
Aký bude prínos novej linky 116117?
Koľko bodov záchrannej zdravotnej služby máme v súčasnosti a koľko ich bude v budúcnosti?
Aké typy záchrannej zdravotnej služby vzniknú a ako sa bude líšiť po prijatí reformy zloženie posádok?
Kto bude dozerať nad výberovými konaniami nových bodov?
Prečo by podľa poslanca Majerského mal štát byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej službe?
Prečo je táto reforma nutná a ako súvisí s Plánom obnovy a odolnosti?
V čom spočívajú kľúčové zmeny fungovania Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby?
 

Dajana Petríková (AZP SR): Úspory v programovej vyhláške sú nereálne, nikdy sa štátu nepodarilo úšetriť viac ako 100 miliónov €

Pred približne rokom sa stala Dajana Petríková výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní. Svoj prvý rozhovor poskytla pre ozdravme. Po roku vo funkcii absolvovala Dajana Petríková svoje prvé nahrávanie podcastu a opäť pre portál ozdravme.
V najnovšom podcaste hovoríme s Petríkovou o tom, prečo vznikla programová vyhláška a aké účely by mala plniť, no neplní. Zdravotné poisťovne poznajú potreby svojho kmeňa, ministerstvo zdravotníctva však nie. 
Programová vyhláška mala byť pôvodne nástrojom, ako bude štát určovať svoje priority v zdravotnej politike, po niekoľkých rokoch existencie vyhlášky, ktorej vydanie notoricky mešká, vidíme, že štát si ciele nezadefinoval a programová vyhláška je de facto len nástrojom ako centrálne plánovať nákup zdravotnej starostlivosti.
Vo videopodcaste hovorí Šimon Jeseňák s Dajanou Petríkovou aj o týchto témach:
či by sme mali zrušiť samotnú programovú vyhlášku alebo ju aspoň liberalizovať a nechať zdravotné poisťovne vykonávať funkcie a úlohy, na ktoré boli zriadené
má existencia Asociácie zdravotných poisťovní význam
sú úspory, ktoré v programovej vyhláške rozpočtujeme, realizovateľné alebo sa riadime heslom papier znesie veľa
ako reflektuje Petríková výroky Petra Kotlára

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ: Ak štát nechce komory a samosprávy, nech to otvorene povie, no bude to drahšie a nefunkčné

Postavenie komôr na Slovensku je hybridné, čo nie je dobrý stav. Ak nechce štát, aby mali jednotlivé komory samosprávne funkcie, môže ich funkcie zastávať aj on, no bude to drahšie a nefunkčné.
Ak majú komory nejaké chyby, tak by sme ich nemali rušiť a spochybňovať, rovnako nespochybňujeme postavenie miest a obcí v prípade, ak má mesto zlého primátora alebo poslancov, rovnako nechceme zrušenie regionálnych „vlád“.
Ako sa cítil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na tlačovej besede po boku prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá má medzi svojimi členmi ľudí ako je fašizoidný lekár Lipták, ktorý je členom vedenia regionálnej bunky SLK.
Dokážu a chcú si komory poradiť s členmi, ktorí nekonajú na základe evidence based medicine? 
Lekárne sú zároveň entitou prvého kontaktu pacientov v prípade zdravotných komplikácií. Svetový trend je jasný, lekárne sú ideálnym miestom s hustou sieťou pobočiek, kde môžu pacienti získať nielen kľúčové rady a lieky, no môžu a mali by byť miestom, kde sa môže pacient zároveň zaočkovať okrem iného proti chrípke či ďalším ochoreniam. Na Slovensku to však stále nie je možné. Kedy sa táto situácia zmení a v lekárni zaočkujeme prvého klienta? Odpovedá prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Prezident SKZL Igor Moravčík: Dokážu a chcú si komory poradiť s vlastnými antivaxerskými kolegami?

Na Slovensku aktuálne v zdravotníctve pôsobí celkovo jedenásť komôr. V zahraničí je bežnejší model menšieho množstva komôr.
Počas uplynulých týždňov sme mohli sledovať sériu tlačových besied. Prvú mala strana SaS, ktorá kritizovala jednu z komôr kvôli vyberaniu poplatkov nad rámec zákona.
Následne sa konala tlačová beseda Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory & Slovenskej komory zubných lekárov. Všetky tri komory vyjadrenia Tomáša Szalaya a strany SaS kritizovali.
O tom, prečo a či sú komory v 21.storočí stále podstatné, alebo sú relikviou minulosti, sa Šimon Jeseňák rozprával s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov Igorom Moravčíkom. Dokážu a chcú komory zakročiť voči lekárom, ktorí konajú v rozpore s evidence based medicine?

Rudolf Zajac: Komory majú lekárom ako je Lipták odoberať licencie, no nerobia to

Máme za sebou ďalší týždeň v slovenskom zdravotníctve ktorý spoločne reflektuje Rudolf Zajac & Šimon Jeseňák.
Tento týždeň rezonovala prestrelka medzi stranou Sloboda a Solidarita a Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou a Slovenskou komorou zubných lekárov.
Majú komory v 21.storočí ešte význam? Dodržiavajú a robia to, na čo boli zriadené? Alebo sú to entity, ktoré si nechcú poradiť s vlastnými problematickými členmi ako je splnomocnenec vlády pre prešetrenie covidu alebo antivaxer a fašizoidný jedine Lipták? Komora nie je bezzubá a môže konať a jej kompetencie sú dostatočné na to, aby takýmto lekárom v prvom stupni odobrala licencie.
Rudolf Zajac zrušil povinné členstvo v komorách a ihneď po tom  z komory vystúpil.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má staronové vedenie a podarilo sa jej dostať z uloženia ozdravného plánu až do zisku približne 8 miliónov €. V zisku skončila aj Dôvera, Union naopak skončil v strate. Aké výhrady má exminister Zajac voči VšZP?
Programová vyhláška mešká. No nemala by vôbec existovať, keďže je to etatistický nezmysel. Ministerstvo nedokáže obsiahnuť desať miliardový kolos a rozhodovať o tom, na čo sa finančné prostriedky využijú.
A aká je reflexia prvých štyroch mesiacov v kresle ministra zdravotníctva Kamila Šaška očami Rudolfa Zajaca?