ozdravme podcast

Poplatkové Eldorádo. Koľko stojí pacienta bezplatné zdravotníctvo?

Tri zásadné publikácie
Od roku 2023 vznikli tri zásadné publikácie či monografie, ktoré sa venujú poplatkom v zdravotníctve. Ešte v roku 2023 uverejnila autorská dvojica Henrieta Tulejová & Dominika Šebová (obe Advance Institute) publikáciu Koľko platia pacienti v bezplatnom zdravotníctve a aké riešenia preferujú? Henrieta Tulejová navyše realizovala už dve kolá prieskumov, v ktorých hľadala odpovede na otázky - koľko, kedy a či platia pacientov v tzv. bezplatnom zdravotníctve.
V roku 2025 Pažitný & Kandilaki publikovali hneď dve monografie, ktoré sa venujú téme poplatkov. Prvou z nich je monografia Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban, Rudolf Zajac), druhou ešte stále čerstvá publikácia Priame platby u špecialistov (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, Rudolf Zajac)..
„Domácnosti platia z vlastného vrecka 1,7 miliardy eur ročne.“ Na to nadviazala Henrieta Tulejová s poznámkou, že hoci sa politici radi tvária, že systém je zadarmo, realita je iná – pacienti platia čoraz viac a čoraz častejšie. Peter Pažitný pripomenul, že Ústavný súd v minulosti potvrdil ústavnosť poplatkov a že dnes už nemožno hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. Na jeho slová nadviazala Henrieta Tulejová s čerstvými dátami: „Pred dvoma rokmi platilo u špecialistu 40 % pacientov, dnes je to už polovica.“ Čísla ukazujú, že realita je ďaleko od politických sloganov.
V diskusii hovoríme aj o týchto témach:
1️⃣ 📜 Reformné korene – Peter Pažitný pripomenul reformy z rokov 2002–2006 a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré potvrdili ústavnosť poplatkov.
2️⃣ 💶 Realita platieb – Domácnosti dnes platia 1,7 miliardy eur z vlastného vrecka, zdravotníctvo nie je, nebolo a nikdy nebude bezplatné.
3️⃣ 📊 Dáta z prieskumov – Henrieta Tulejová ukázala, že u špecialistov platí už 50 % pacientov, priemerný poplatok stúpol na 21 €.
4️⃣ 🧾 Bločky a transparentnosť – Tretina pacientov nedostáva doklad o zaplatení, čo predstavuje stovky miliónov eur v „šedej zóne“.
5️⃣ 🏥 Ambulancie v kríze – Naďa Trenčanská-Bedušová zdôraznila, že mnohé poplatky vznikli ako „výkrik zúfalstva“ počas energetickej krízy.
6️⃣ ⚖️ Pohľad poisťovní – Martin Kultan: „Čím menej peňazí pod kontrolou štátu, tým lepšie.“ Poplatky treba legalizovať a nastaviť jasné pravidlá.
7️⃣ 📅 Objednávanie na termín – Rezervačné systémy vznikli ako trhová odpoveď na zákaz vyberať poplatky za presný čas vyšetrenia.
8️⃣ ⏰ Doplnkové ordinačné hodiny – Diskusia ukázala, že by mali byť voľnejšie regulované, aby lekári mohli ponúkať večerné či víkendové služby.
9️⃣ 🛡️ Ochranný limit – Potrebné je nastaviť strop, koľko pacient zaplatí ročne, aby sa zachovala dostupnosť starostlivosti.
🔟 🚨 Budúcnosť bez zmien – Ak sa poplatky neupravia, hrozí, že zdravotná starostlivosť bude len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala, v našom štáte by sme ju nepoužili

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala v našom štáte by sme ju nepoužili.
Slovensko je zvláštna krajina. Plná kontrastov, v najnovšom podcaste bola hosťkou MUDr. Eva Mikušková, PhD., primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave. Počas jej rozhovoru mi letelo hlavou, že na Slovensku máme množstvo excelentných lekárov a vedcov za ktorých môžme byť úprimne vďační. Namiesto ich hlasu však vo verejnom diskurze počúvame mizerného ortopéda a „nedouka" vďaka ktorému sa očkuje proti covidu-19 len na niekoľkých miestach na Slovensku. Obdobie spred niekoľkých rokov- kedy sme svojich zraniteľných blízkych vozili na očkovanie niekedy desiatky, nezriedka aj viac ako sto kilometrov- je späť. Zrejme preto, že to tak ľudia chcú.
Primárka Eva Mikušková hovorí o prevencii, akútnych leukémiách a inovatívnej liečbe. Najsmutnejšia je podľa nej ľudská hlúposť – na tú vakcína neexistuje.
Inovatívna liečba v onkohematológii stojí na presnej diagnostike a cielenej terapii, ktorá vychádza z genetických a molekulárnych analýz. Moderné postupy umožňujú prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi a zvýšiť jej účinnosť pri menšej záťaži organizmu. Dôležité je však zdôrazniť, že nie každý nový liek je automaticky inovatívny – skutočná inovácia prináša zásadnú zmenu v prognóze alebo kvalite života pacienta. Preto je nevyhnutné odlišovať medzi skutočne prelomovými terapiami a len mierne upravenými verziami existujúcich liekov.
Prevencia a zodpovednosť
Na Slovensku ročne pribudne 30-tisíc nových prípadov rakoviny. Podľa Evy Mikuškovej je kľúčové, aby pacienti chodili na preventívne prehliadky a dodržiavali odporúčania lekárov vrátane plnenia liečebného režimu. Bohužiaľ však stále platí, že „pacient môže všetko a nemusí takmer nič.“  Mikušková dodáva, že strata zdravia sama osebe ľudí často nemotivuje. Prevencia je pritom najlacnejšia a najúčinnejšia forma boja proti rakovine.
Akútne leukémie – boj s časom
Akútne leukémie patria medzi najrýchlejšie a najnebezpečnejšie ochorenia. „Akútna leukémia je metabolický upír – dokáže pacienta pripraviť o zdravie v priebehu dní,“ vysvetľuje Mikušková. Včasná diagnostika a rýchly transport do špecializovaného centra sú rozhodujúce. Dnes sa darí vyliečiť viac než polovicu pacientov, čo je výrazný pokrok oproti minulosti.
Pokrok v liečbe a genetike
Vývoj v genetike a precíznej medicíne priniesol nové možnosti. „Onkológia zažila nebývalý rozmach – dnes vieme pacientom ponúknuť cielenú liečbu,“ hovorí lekárka. Moderné diagnostické metódy umožňujú odhaliť mutácie a prispôsobiť terapiu konkrétnemu pacientovi. Aj keď nie všetky lieky sú kategorizované, poisťovne často vychádzajú v ústrety a umožňujú prístup k inovatívnym terapiám. Zdravotné poisťovne však musia pozerať aj na to, či si liečbu môžeme dovoliť preplatiť, keďže slovenské zdravotníctvo je stále vo forme švédskych bufetových stolov, kde nie je jasne zadefinovaný ani nárok ani cesta pacienta. Prístup štátu k zdravotným poisťovniam nie je navyše identický a platí delenie na „naše" a tie zvyšné poisťovne.
Leukémia má mnoho podôb
Leukémie sa delia na akútne a chronické, pričom každá má odlišný priebeh aj možnosti liečby. Akútne formy, ako akútna myeloidná či lymfoblastová leukémia, postupujú veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah. Chronické leukémie, napríklad chronická myeloidná alebo lymfocytová, môžu mať pomalší priebeh, no aj tu je včasná diagnostika rozhodujúca. Leukémia nie je jedna choroba – má mnoho podôb a len presná diagnostika určí, akú liečbu pacient potrebuje.
Najväčšia hrozba – ľudská hlúposť
Napriek medicínskemu pokroku zostáva podľa Mikuškovej najväčším problémom ľudský faktor. „Najsmutnejšia je ľudská hlúposť – nevyliečiteľná a bez vakcíny,“ hovorí otvorene. Hlúposť sa prejavuje v zanedbávaní prevencie, v neochote lekárov spolupracovať či v nedôvere k vede. Preto zdôrazňuje význam edukácie, komunikácie a budovania dôvery medzi pacientmi a odborníkmi.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🩸 Akútne leukémie – ich rýchly priebeh a potreba okamžitej diagnostiky
🧬 Pokrok v liečbe: transplantácie, cielené molekuly a precízna medicína
💊 Problémy dostupnosti liekov a kategorizácie na Slovensku
🤝 Spolupráca medzi lekármi a potreba rýchlej komunikácie v prospech pacienta
⚠️ Kritika ľahostajnosti a „ľudskej hlúposti“, ktorá brzdí efektívnu starostlivosť
‍

Rudolf Zajac: Ústava síce môže poznať iba muža a ženu, ale život je omnoho pestrejší

Rudolf Zajac o novele Ústavy, daňovej smršti číslo 3 a karpatských génioch v mediálnom éteri.
Tak nám zabili Ferdinanda, alebo v slovenskej verzii, tak nám schváli novelu Ústavy. 90 poslancov dnes za tieto zmeny hlasovalo, medzi nimi aj poslanci KDH - s výnimkou Františka Mikloška a Františka Majerského - ako i traja poslanci OĽaNO, medzi nimi aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí.
Ústavná zmena a spiatočníctvo
V podcaste sa tejto téme samozrejme venujeme. „Ústava síce môže poznať muža a ženu, ale život pozná aj všeličo iné,“ hovorí Rudolf Zajac. Podľa neho ide o krok späť, ktorý znemožní registrované partnerstvá a výchovu detí v rôznorodých rodinách. Zajac upozorňuje, že Slovensko sa týmto stáva jednou z mála krajín, ktoré sa rozhodli pre legislatívnu spiatočku. A táto spiatočka nie je jediná, o ktorej v podcaste hovoríme.
František Mikloško ako výnimka
Zajac vyzdvihuje Františka Mikloška ako výnimočného politika, ktorý si zachoval hodnoty. „František Mikloško je veľký politik, jeden z najväčších, aké Slovensko má,“ tvrdí. Oceňuje jeho vieru a zásadovosť, aj keď upozorňuje na dilemu, pred ktorou Mikloško stojí v súvislosti s KDH. Podľa Zajaca je Mikloško jedným z posledných bardov duchovnej politiky, ktorý kontrastuje s materiálnym oportunizmom dnešných elít.
Médiá bez odbornosti
Novinári majú v demokracii mimoriadne dôležitú úlohu, no Zajac zároveň upozorňuje na nízku odbornosť novinárov pri informovaní o zdravotníctve. Rudolf Zajac ale aj moderátor Šimon Jeseňák v podcaste kritizujú selektívne správy, polopravdy a demagógiu, ktoré sa objavujú aj v etablovaných médiách. Slovensko trpí stratou pamäti – verejnosť si už ani nepamätá, čo sa dialo pred pár rokmi, teda v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedli tí, ktorí zažívajú mediálne ovácie.
Peniaze, ktoré chýbajú
V najnovšom podcaste exminister Zajac podrobne rozoberá, ako štát škrtá financie v zdravotníctve a za svojich poistencov bude platiť o 350 miliónov € menej, ako to robil doteraz. Poistenci štátu sú pritom najpočetnejšia a najdrahšia skupina pacientov, keďže sú medzi nimi aj deti a seniori. Tí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti.
🏛️ Kritika ústavnej zmeny o pohlaviach a jej spoločenské dôsledky
🕊️ Reflexia politickej integrity Františka Mikloška v kontexte KDH
🩺 Hodnotenie Mareka Krajčího a jeho vplyvu na zdravotníctvo
📰 Analýza mediálnej manipulácie a nedostatku odbornosti v žurnalistike
💸 Diskusia o financovaní zdravotníctva, ročnom zúčtovaní a systémových chybách

CEO Mladí lekári T. Havran: Zdravotníctvo sa nezmení, kým nepomenujeme problémy, aj v radoch lekárov

Počas štúdia medicíny nebol spokojný s výučbou, tak začal organizovať semináre. Dnes pracuje na vzdelávaní absolventov medicíny v spoločnosti Mladí lekári.
Hundranie je slovenský národný šport, v ktorom excelujeme a ak by to bola disciplína na olympiáde, sotva by sme našli adekvátneho súpera. Niektorým však frflať nestačí. Dnešný hosť ozdravme podcastu nebol spokojný s výukou na Lekárskej fakulte UK, tak začal organizovať odborné a vzdelávacie semináre pred medikov. Nebál sa byť ticho a hovoriť o tom, čo síce všetci vidia, no len málokto artikuluje nahlas. Zakladateľ Mladí lekári: Tomáš Havran.
Korene Mladých lekárov
Tomáš Havran v podcaste opisuje, že si uvedomil, aké neefektívne a demotivujúce sú prijímačky z chémie a biológie, ktoré často neodrážajú reálne schopnosti, ktoré budú lekári potrebovať pre výkon medicíny v 21. storočí.
Z tejto reflexie vznikla najprv študentská iniciatíva, ktorá sa snažila zlepšiť podmienky prijímacieho konania – napríklad sprístupňovaním kvalitných prípravných materiálov, mentoringom či diskusiami o tom, čo by mal lekár vedieť.
Táto aktivita sa postupne rozšírila do formátu podcastu, kde sa začali otvárať širšie témy medicínskeho vzdelávania, pracovných podmienok, etiky a profesijného rozvoja. Neskôr sa z nej vyprofilovala organizácia Mladí lekári, ktorá dnes funguje ako komunitná platforma, vzdelávací inkubátor a advokačná skupina pre študentov medicíny a mladých lekárov.
Strach ako železná guľa
Na Slovensku často funguje systém „primariokracie", ktorá je nezriedka dedičná a predáva sa ako léno z pokolenie na pokolenie. „Lekári sa boja ozvať. Najmä mladí, ktorých držia garanti v hrsti.“ Podľa Havrana je systém nastavený tak, že kritika môže ohroziť kariéru, a preto sa mnohí radšej prispôsobia, než by otvorene pomenovali problémy.
Sestričky učia lekárov odoberať krv
Predstaviť si, že by mechanik v autoservise počas štúdia nevymenil olej alebo sviečky na aute, je bizarné. No v medicíne platí, že „môžeš skončiť lekársku fakultu bez toho, aby si odobral krv.“ Havran kritizuje, že fakulty kladú dôraz na memorovanie namiesto praktických zručností a kritického myslenia. Podľa neho je potrebné jasne definovať kompetencie absolventov.
Únava a zlé pracovné podmienky zdravotníkov
Pred niekoľkými dňami o.z. Práve preto spustila kampaň Spolu proti únave. Často totiž zabúdame na to, že zdravotníci sú rovnako ako my „len" ľudské bytosti. „Nemôžeme chcieť od lekára, aby robil 36 hodín vkuse,“ prizvukoval v podcaste Havran. V diskusii o work-life balance zdôrazňuje, že únava vedie k chybám a odchodu lekárov zo systému. Riešením sú lepšie podmienky, digitálne nástroje a podpora nemocníc.
🎙️v podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🧩 Vznik iniciatívy Mladí lekári a jej poslanie
🫥 Strach mladých lekárov ozvať sa a tlak zo strany garantov
📚 Nedostatky medicínskeho vzdelávania – memorovanie vs. prax
🎯 Potreba jasne definovaných kompetencií absolventov
🛌 Work-life balance a problém vyčerpania lekárov
🤖 Budúcnosť medicíny – AI, digitálne nástroje a nové zručnosti

Cnosť sebectva: pre vlastnú i ich bezpečnosť potrebujeme oddýchnutých zdravotníkov

🗓️ 16. septembra 2025 sa oficiálne spustila kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!, za ktorou stoja dve výrazné osobnosti – Mirka Čikkelová a Martina Antošová. Pri tejto príležitosti sa Šimon Jeseňák v podcaste Ozdravme rozprával s oboma autorkami iniciatívy.
Občianske združenie Práve preto v spolupráci s Európskou nadáciou pre bezpečnosť pacienta (EUPSF) spúšťa osvetovú kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o únave ako legitímnej téme v zdravotníctve, posilniť kultúru bezpečnosti a starostlivosti nielen o pacientov, ale aj o zdravotníkov, aktívne vzdelávať o únave, jej dôsledkoch, zvládaní stresu a vytvoriť systém podpory a starostlivosti pre zdravotníkov.
Únavu a vyhorenie zažila aj líderka kampane Martina Antošová: „Takmer 20 rokov som dávala zdravotníctvu všetko. Sama viem, aké to je, keď sa človek doslova rozpadáva od únavy, a desí ma, ako sa tento efekt prejavuje aj v slovenskom zdravotníctve. Zdravotníci sa starajú o to najcennejšie, čo máme – naše zdravie a život. Ale kto sa stará o nich? Roky som sa pozerala na to, ako sa snažíme ich vyčerpanie riešiť len peniazmi, ale oni potrebujú viac – rešpekt, pochopenie a zmenu systému. Uzdravovanie nášho zdravotníctva začína práve pri pomoci zdravotníkom. Musíme sa sústrediť na ich únavu ako na volanie o pomoc, ktoré si zaslúži našu odpoveď,“ vysvetľuje motívy kampane.
„Vyzývame zdravotnícke zariadenia, profesijné organizácie, pacientske združenia, médiá a všetkých občanov, aby sa pridali k iniciatíve Vyčerpaní? Spolu proti únave! a podporili kroky, ktoré povedú k zdravšiemu a bezpečnejšiemu pracovnému prostrediu pre zdravotníkov, vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti, udržateľnému a ľudskejšiemu zdravotníctvu a k spoločnosti, ktorá si váži a chráni svojich zdravotníkov,“ uzatvára Miroslava Čikkelová, generálna tajomníčka EUPSF.
🩺 Únava zdravotníkov ako systémový problém
Únava zdravotníkov nie je len individuálny pocit, ale vážny systémový problém. Dlhé služby, nedostatok personálu a tlak na výkon vedú k vyčerpaniu, ktoré sa prejavuje zníženou pozornosťou či chybami v rozhodovaní. „Únava je rizikový faktor, ktorý musíme brať rovnako vážne ako infekcie či technické zlyhania,“ zaznieva v podcaste.
🌍 Zrod kampaní proti únave zdravotníkov v Európe
Impulzom pre vznik kampane bola tragédia mladého anestéziológa vo Veľkej Británii, ktorý po nočnej službe zahynul pri nehode spôsobenej mikrospánkom. Tento prípad ukázal, že únava nie je len osobný problém, ale spoločenská hrozba. „Keby sme o únave hovorili otvorenejšie, možno by sa podobným tragédiám dalo predísť,“ pripomína Mirka Čikkelová.
🇸🇰 Slovenský kontext a výzvy
Na Slovensku je únava zdravotníkov ešte vypuklejšia pre chronický nedostatok sestier a lekárov. Pracovné podmienky často neumožňujú dostatočný oddych, čo vedie k preťaženiu a vyhoreniu. „Zdravotníci nie sú stroje, aj oni potrebujú regenerovať,“ zdôrazňuje Čikkelová. Kampaň preto apeluje, že priznať únavu nie je slabosť, ale krok k bezpečnejšiemu zdravotníctvu.
⚠️ Únava a bezpečnosť pacientov
Únava zdravotníkov priamo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti. Štatistiky ukazujú, že najviac medicínskych chýb vzniká práve v čase, keď je personál najviac vyčerpaný. „Pacient má právo na lekára, ktorý je čerstvý a sústredený,“ hovorí Antošová. Jednoduché organizačné zmeny, ako presun podávania liekov na ranné služby, môžu výrazne znížiť riziko chýb, ktoré môžu mať aj fatálne dôsledky.
🤝 Spoločná zodpovednosť a riešenia
Riešenie nie je len na zdravotníkoch – do procesu sa musia zapojiť manažmenty nemocníc, pacienti aj verejnosť. Potrebné sú systémové zmeny – od lepšej organizácie služieb až po podporu duševného zdravia. „Ak dokázalo letectvo nastaviť pravidlá proti únave, dokáže to aj zdravotníctvo,“ zaznieva v diskusii. Cieľom je, aby zdravotníci mali podmienky pracovať bezpečne a pacienti dostávali kvalitnú starostlivosť.
 
 
🎧 O kampani Spolu proti únave a jej európskom kontexte
🕯️ O tragédii, ktorá odštartovala diskusiu o únave zdravotníkov
🇸🇰 O špecifikách slovenského zdravotníctva a jeho problémoch
⚠️ O vplyve únavy na bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti
🗣️ O stigme priznať únavu a potrebe meniť kultúru v zdravotníctve
🏥 O konkrétnych príkladoch systémových zlyhaní a možnostiach riešení
🌍 O zahraničných skúsenostiach a inšpiráciách pre Slovensko
🤝 O spoločnej zodpovednosti zdravotníkov, pacientov a manažmentu

Rudolf Zajac: Slovenské zdravotníctvo je ako auto bez bŕzd a riadenia. A s takým autom sa môžeme len zabiť

Čo má spoločné auto, ktoré nemá brzdy a riadenie a silný motor, so slovenským zdravotníctvom? Mnohé. Riadiť takéto auto a rovnako riadiť rezort bez bŕzd a volantu, ergo vedenia, nemá ako dopadnúť dobre. Hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Leto je za nami, jeseň začala a hneď na úvod oznámil minister financií Ladislav Kamenický budúcoročnú daňovo-odvodovú smršť. Zdravotné odvody sa dvihnú, tentokrát na strane zamestnancov, čo má do zdravotníctva priniesť stovky miliónov €. Gaťafalš však takmer s určitosťou bude v tom, že o čo viac zaplatia zamestnanci, o to menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov.
Isté je to, že tém, ktoré budeme aj v novej podcastovej sezóne rozoberať a glosovať s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, bude ako obvykle viac než dosť.
Ekonomika a odvody
Zajac varuje pred dôsledkami zvyšovania odvodov: „Zdraženie ceny práce znamená zníženie konkurencieschopnosti.“ Kritizuje konsolidačný balíček ministra Kamenického, ktorý podľa neho poškodí ekonomiku a neprinesie reálny prínos pre zdravotníctvo. Upozorňuje, že štát šetrí na nesprávnych miestach a vytvára dlh, ktorý budú musieť zaplatiť občania.
Aktuálny stav zdravotníctva
„Odpálili sme riadenie a strašne sa čudujeme, že z toho je neriadená strela," hovorí Zajac, keď prirovnáva systém k autu bez bŕzd a riadenia. Kritizuje rozpad regulačných mechanizmov a nefunkčnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho sa zdravotníctvo rúti do havárie, pričom štát ignoruje základné princípy fungovania systému.
O politickej kultúre a opozícii
Kritizuje politickú kultúru, kde chýba odbornosť a zodpovednosť. Opozícii vyčíta pasivitu a nedostatok programu. Tvrdí, že bez kvalifikovaných lídrov a jasných hodnôt nemôže dôjsť k ozajstnej zmene. Politika sa podľa neho zmenila na chaos bez vízie.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Kritika konsolidačného balíčka a jeho dopad na ekonomiku
Stav slovenského zdravotníctva a jeho systémové zlyhania
Rozpad regulačných mechanizmov a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Politická kultúra, populizmus a nedostatok odbornosti
Opozícia bez programu a pasivita politických lídrov
Financovanie zdravotníctva a potreba transparentnosti
O dianí v SaS a Jane Bittó Cigánikovej

Norbert Žilka: Som optimista, v horizonte dekády sa priblížime k vyliečeniu Alzheimerovej choroby

V ozdravme máme viacero noviniek. Prvou je nový web, na ktorom sme pracovali v priebehu leta. 
Druhou novinkou je, že každý mesiac budeme venovať jednej špecifickej téme. September bude venovaný Alzheimerovej chorobe a postupne vám na našich stránkach uverejníme sériu rozhovorov, článkov a dátových setov, ktoré sa tejto téme venujú. 
V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom, ktorý sa venuje výskumu pokročilej diagnostike Alzheimerovej choroby.
Žilka vysvetľuje, že Alzheimerova choroba je len jednou z desiatok foriem demencie. Diagnostika sa posunula od klinických príznakov k biologickým markerom: „Dnes hovoríme, že to je klinicko-biologická entita.“ Vďaka novým technológiám je možné identifikovať patologické zmeny v mozgu už z krvi, čo otvára cestu k skoršej a presnejšej diagnostike.Prevencia, optimizmus a budúcnosť liečby
Prevencia Alzheimerovej choroby sa čoraz viac spája s ovplyvňovaním imunitného systému. Norbert Žilka upozorňuje, že „my hovoríme, že si v riziku. Skús urobiť teraz všetko pre to, aby sa tá demencia u teba neprejavila.“ Moderné prístupy zahŕňajú krvné testy, ktoré dokážu identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred klinickými príznakmi. Kľúčovými faktormi sú zdravý životný štýl, optimizmus, fyzická aktivita a dokonca aj kúpeľná liečba, ktorá môže podporiť rovnováhu imunitného systému a znížiť zápalové procesy v mozgu. 
Norbert Žilka je optimistický, pretože vývoj v oblasti Alzheimerovej choroby zažíva zásadný obrat. Po rokoch neúspešných klinických štúdií sa objavujú prvé prelomové výsledky, ktoré prinášajú nádej. „Tie prvé lastovičky, ktoré dnes vidíme, tie sú veľmi dôležité, lebo prinášajú ten optimizmus,“ hovorí. Vidí návrat investícií, zdieľanie dát medzi výskumníkmi a rýchly pokrok v imunoterapii. Každý rok sa objavujú nové technológie, ktoré posúvajú liečbu míľovými krokmi vpred. Podľa neho sa blížime k zásadnému riešeniu.
Diagnostika Alzheimerovej choroby
Diagnostika Alzheimerovej choroby prešla zásadnou transformáciou. Kým v minulosti sa spoliehala najmä na klinické príznaky a magnetickú rezonanciu, dnes sa opiera o biomarkery a krvné testy. Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať patologické zmeny v mozgu ešte predtým, než sa prejavia symptómy. To umožňuje skorší zásah a lepšiu prognózu pre pacientov.Kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť
Norbert Žilka verí, že liečba Alzheimerovej choroby je na dosah. Imunoterapia už dokáže „vyčistiť“ mozog od patologických štruktúr, no kľúčom je včasné nasadenie. Žilka je optimistcký, čo sa týka doby, kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť. Výzvou zostáva zachytiť ochorenie v bezpríznakovom štádiu, kedy ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu nervových buniek. Prevencia a skríning budú hrať zásadnú rolu.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:• Postoj Slovenskej akadémie vied k pandemickým otázkam• Dôvera v regulačné orgány a vedecký výskum vakcín• Problém klesajúcej dôvery v očkovanie a jeho dôsledky• Alzheimerova choroba ako najčastejšia forma demencie• Nové metódy diagnostiky – biomarkery, krvné testy, PET• Etické otázky preventívneho testovania a liečby• Význam životného štýlu, optimizmu a kúpeľnej liečby v prevencii

Pacientka s diabetom Dominika: Cukrovka nie je len diagnóza – je to finančný záväzok

Diabetes mellitus alebo cukrovka. Jedná sa o civilizačnú chorobu, ktorou trpia stovky miliónov pacientov na celom svete a ďalšie milióny o tom, že ňou trpia, nemusia vedieť.
Počet diabetikov na Slovensku stále rastie a náklady na liečbu tejto civilizačnej choroby dosahujú sumu 800 miliónov € ročne.
Ako sa uvádza v článku Zdravotníckeho denníka: „Na Slovensku bolo ku koncu roka 2022 takmer 311-tisíc diabetikov, z toho 20-tisíc ľudí má cukrovku 1. typu. Ich počet každý rok stúpa, pričom v roku 2015 diabetológovia evidovali necelých 272-tisíc pacientov. Uvádza to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva, ktorá vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Slovákov, u ktorých bol zistený predbiabetes, je takmer 140-tisíc“. 
Pacientka s diabetom
V najnovšom podcaste sme v štúdiu privítali Dominiku Hozdekovú, ktorá je pacientkou s diabetom typu I. Dominika otvorene rozpráva o svojej ceste s diabetom 1. typu – od prvých nenápadných príznakov, cez dramatickú hospitalizáciu, až po modernú liečbu pomocou inzulínovej pumpy. Jej príbeh ukazuje, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotne, no kľúčové je, aby sa pacient správal zodpovedne a dodržiaval naordinovaný liečebný režim.
Predtým než Dominika zistila, že má cukrovku, jej život vyzeral ako u väčšiny mladých ľudí – štúdium, cestovanie, voľnočasové aktivity. Príznaky ako únava, smäd či časté močenie si spájala so stresom a vyčerpaním. Nevedomosť a podceňovanie symptómov ju však priviedli až k hospitalizácii, ktorá sa stala zlomovým bodom.
Liečba diabetu 1. typu je finančne náročná, najmä ak človek chce využívať moderné technológie. Dominika hovorí, že inzulínová pumpa a senzor sú síce dostupné, ale spoluúčasť je vysoká – stovky eur ročne. Nie všetko prepláca poisťovňa, a tak si musí starostlivo plánovať výdavky, aby si mohla dovoliť kvalitnú starostlivosť.
V podcaste s Dominikou hovoríme aj o týchto témach:
Život s cukrovkou 1. typu
Prvé príznaky a diagnostika
Liečba a technológie
Finančná záťaž
Spoluúčasť pacienta
Psychická stránka ochorenia
Motivácia a odkaz ostatným
 

Rudolf Zajac: Anna Záborská bola vo svojich postojoch konzistentná a vážil som si ju

A takto je to podľa mňa najlepšie: Miroslav Kalousek v jednom zo starších rozhovorov povedal: „Svojich politických súperov som si niekedy mohol aspoň vážiť“. Minulý týždeň umrela Anna Záborská, jedna z najvýraznejších tvárí kresťanských demokratov v ponovembrovej ére a politik, ktorého si vážili jej súputníci aj oponenti.
Pravidelný hosť podcastu ozdravme Rudolf Zajac Annu Záborskú poznal osobne. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola Záborská prvou predsedníčkou zdravotníckeho výboru, v čase kedy bol Zajac ministrom zdravotníctva. V tom čase KDH ako jeden muž podporovali reformné zdravotnícke zákony.
„Anku Záborskú som poznal v podstate od roku 90. Spolupracoval som s ňou,“ hovorí Rudolf Zajac v podcaste, kde si pripomíname život a politické pôsobenie jednej z najvýraznejších osobností slovenského konzervativizmu. Anna Záborská bola nielen poslankyňou v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, ale aj europoslankyňou, ktorá sa nikdy nebála presadzovať hodnoty, ktoré považovala za posvätné – ochranu života, matky a rodiny.
Podcast je zároveň reflexiou o tom, ako sa slovenská politika mení a ako sa menia aj jej aktéri. „Vážil som si ju za jej konzistentné postoje,“ uzatvára Zajac. V čase, keď sa hodnoty často ohýbajú podľa politickej výhodnosti, Anna Záborská zostávala verná svojmu presvedčeniu – aj za cenu nepopulárnych rozhodnutí.

Rudolf Zajac: Trh slúži v zdravotníctve občanovi, ale záchranka nie je priestorom na súťaž o cenu

Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu.
V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek. 
Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo.
Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu.
V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný.
Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti.
Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach.
Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov.
Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním.
Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.