ozdravme podcast

Cnosť sebectva: pre vlastnú i ich bezpečnosť potrebujeme oddýchnutých zdravotníkov

🗓️ 16. septembra 2025 sa oficiálne spustila kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!, za ktorou stoja dve výrazné osobnosti – Mirka Čikkelová a Martina Antošová. Pri tejto príležitosti sa Šimon Jeseňák v podcaste Ozdravme rozprával s oboma autorkami iniciatívy.
Občianske združenie Práve preto v spolupráci s Európskou nadáciou pre bezpečnosť pacienta (EUPSF) spúšťa osvetovú kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o únave ako legitímnej téme v zdravotníctve, posilniť kultúru bezpečnosti a starostlivosti nielen o pacientov, ale aj o zdravotníkov, aktívne vzdelávať o únave, jej dôsledkoch, zvládaní stresu a vytvoriť systém podpory a starostlivosti pre zdravotníkov.
Únavu a vyhorenie zažila aj líderka kampane Martina Antošová: „Takmer 20 rokov som dávala zdravotníctvu všetko. Sama viem, aké to je, keď sa človek doslova rozpadáva od únavy, a desí ma, ako sa tento efekt prejavuje aj v slovenskom zdravotníctve. Zdravotníci sa starajú o to najcennejšie, čo máme – naše zdravie a život. Ale kto sa stará o nich? Roky som sa pozerala na to, ako sa snažíme ich vyčerpanie riešiť len peniazmi, ale oni potrebujú viac – rešpekt, pochopenie a zmenu systému. Uzdravovanie nášho zdravotníctva začína práve pri pomoci zdravotníkom. Musíme sa sústrediť na ich únavu ako na volanie o pomoc, ktoré si zaslúži našu odpoveď,“ vysvetľuje motívy kampane.
„Vyzývame zdravotnícke zariadenia, profesijné organizácie, pacientske združenia, médiá a všetkých občanov, aby sa pridali k iniciatíve Vyčerpaní? Spolu proti únave! a podporili kroky, ktoré povedú k zdravšiemu a bezpečnejšiemu pracovnému prostrediu pre zdravotníkov, vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti, udržateľnému a ľudskejšiemu zdravotníctvu a k spoločnosti, ktorá si váži a chráni svojich zdravotníkov,“ uzatvára Miroslava Čikkelová, generálna tajomníčka EUPSF.
🩺 Únava zdravotníkov ako systémový problém
Únava zdravotníkov nie je len individuálny pocit, ale vážny systémový problém. Dlhé služby, nedostatok personálu a tlak na výkon vedú k vyčerpaniu, ktoré sa prejavuje zníženou pozornosťou či chybami v rozhodovaní. „Únava je rizikový faktor, ktorý musíme brať rovnako vážne ako infekcie či technické zlyhania,“ zaznieva v podcaste.
🌍 Zrod kampaní proti únave zdravotníkov v Európe
Impulzom pre vznik kampane bola tragédia mladého anestéziológa vo Veľkej Británii, ktorý po nočnej službe zahynul pri nehode spôsobenej mikrospánkom. Tento prípad ukázal, že únava nie je len osobný problém, ale spoločenská hrozba. „Keby sme o únave hovorili otvorenejšie, možno by sa podobným tragédiám dalo predísť,“ pripomína Mirka Čikkelová.
🇸🇰 Slovenský kontext a výzvy
Na Slovensku je únava zdravotníkov ešte vypuklejšia pre chronický nedostatok sestier a lekárov. Pracovné podmienky často neumožňujú dostatočný oddych, čo vedie k preťaženiu a vyhoreniu. „Zdravotníci nie sú stroje, aj oni potrebujú regenerovať,“ zdôrazňuje Čikkelová. Kampaň preto apeluje, že priznať únavu nie je slabosť, ale krok k bezpečnejšiemu zdravotníctvu.
⚠️ Únava a bezpečnosť pacientov
Únava zdravotníkov priamo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti. Štatistiky ukazujú, že najviac medicínskych chýb vzniká práve v čase, keď je personál najviac vyčerpaný. „Pacient má právo na lekára, ktorý je čerstvý a sústredený,“ hovorí Antošová. Jednoduché organizačné zmeny, ako presun podávania liekov na ranné služby, môžu výrazne znížiť riziko chýb, ktoré môžu mať aj fatálne dôsledky.
🤝 Spoločná zodpovednosť a riešenia
Riešenie nie je len na zdravotníkoch – do procesu sa musia zapojiť manažmenty nemocníc, pacienti aj verejnosť. Potrebné sú systémové zmeny – od lepšej organizácie služieb až po podporu duševného zdravia. „Ak dokázalo letectvo nastaviť pravidlá proti únave, dokáže to aj zdravotníctvo,“ zaznieva v diskusii. Cieľom je, aby zdravotníci mali podmienky pracovať bezpečne a pacienti dostávali kvalitnú starostlivosť.
 
 
🎧 O kampani Spolu proti únave a jej európskom kontexte
🕯️ O tragédii, ktorá odštartovala diskusiu o únave zdravotníkov
🇸🇰 O špecifikách slovenského zdravotníctva a jeho problémoch
⚠️ O vplyve únavy na bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti
🗣️ O stigme priznať únavu a potrebe meniť kultúru v zdravotníctve
🏥 O konkrétnych príkladoch systémových zlyhaní a možnostiach riešení
🌍 O zahraničných skúsenostiach a inšpiráciách pre Slovensko
🤝 O spoločnej zodpovednosti zdravotníkov, pacientov a manažmentu

Rudolf Zajac: Slovenské zdravotníctvo je ako auto bez bŕzd a riadenia. A s takým autom sa môžeme len zabiť

Čo má spoločné auto, ktoré nemá brzdy a riadenie a silný motor, so slovenským zdravotníctvom? Mnohé. Riadiť takéto auto a rovnako riadiť rezort bez bŕzd a volantu, ergo vedenia, nemá ako dopadnúť dobre. Hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Leto je za nami, jeseň začala a hneď na úvod oznámil minister financií Ladislav Kamenický budúcoročnú daňovo-odvodovú smršť. Zdravotné odvody sa dvihnú, tentokrát na strane zamestnancov, čo má do zdravotníctva priniesť stovky miliónov €. Gaťafalš však takmer s určitosťou bude v tom, že o čo viac zaplatia zamestnanci, o to menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov.
Isté je to, že tém, ktoré budeme aj v novej podcastovej sezóne rozoberať a glosovať s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, bude ako obvykle viac než dosť.
Ekonomika a odvody
Zajac varuje pred dôsledkami zvyšovania odvodov: „Zdraženie ceny práce znamená zníženie konkurencieschopnosti.“ Kritizuje konsolidačný balíček ministra Kamenického, ktorý podľa neho poškodí ekonomiku a neprinesie reálny prínos pre zdravotníctvo. Upozorňuje, že štát šetrí na nesprávnych miestach a vytvára dlh, ktorý budú musieť zaplatiť občania.
Aktuálny stav zdravotníctva
„Odpálili sme riadenie a strašne sa čudujeme, že z toho je neriadená strela," hovorí Zajac, keď prirovnáva systém k autu bez bŕzd a riadenia. Kritizuje rozpad regulačných mechanizmov a nefunkčnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho sa zdravotníctvo rúti do havárie, pričom štát ignoruje základné princípy fungovania systému.
O politickej kultúre a opozícii
Kritizuje politickú kultúru, kde chýba odbornosť a zodpovednosť. Opozícii vyčíta pasivitu a nedostatok programu. Tvrdí, že bez kvalifikovaných lídrov a jasných hodnôt nemôže dôjsť k ozajstnej zmene. Politika sa podľa neho zmenila na chaos bez vízie.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Kritika konsolidačného balíčka a jeho dopad na ekonomiku
Stav slovenského zdravotníctva a jeho systémové zlyhania
Rozpad regulačných mechanizmov a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Politická kultúra, populizmus a nedostatok odbornosti
Opozícia bez programu a pasivita politických lídrov
Financovanie zdravotníctva a potreba transparentnosti
O dianí v SaS a Jane Bittó Cigánikovej

Norbert Žilka: Som optimista, v horizonte dekády sa priblížime k vyliečeniu Alzheimerovej choroby

V ozdravme máme viacero noviniek. Prvou je nový web, na ktorom sme pracovali v priebehu leta. 
Druhou novinkou je, že každý mesiac budeme venovať jednej špecifickej téme. September bude venovaný Alzheimerovej chorobe a postupne vám na našich stránkach uverejníme sériu rozhovorov, článkov a dátových setov, ktoré sa tejto téme venujú. 
V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom, ktorý sa venuje výskumu pokročilej diagnostike Alzheimerovej choroby.
Žilka vysvetľuje, že Alzheimerova choroba je len jednou z desiatok foriem demencie. Diagnostika sa posunula od klinických príznakov k biologickým markerom: „Dnes hovoríme, že to je klinicko-biologická entita.“ Vďaka novým technológiám je možné identifikovať patologické zmeny v mozgu už z krvi, čo otvára cestu k skoršej a presnejšej diagnostike.Prevencia, optimizmus a budúcnosť liečby
Prevencia Alzheimerovej choroby sa čoraz viac spája s ovplyvňovaním imunitného systému. Norbert Žilka upozorňuje, že „my hovoríme, že si v riziku. Skús urobiť teraz všetko pre to, aby sa tá demencia u teba neprejavila.“ Moderné prístupy zahŕňajú krvné testy, ktoré dokážu identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred klinickými príznakmi. Kľúčovými faktormi sú zdravý životný štýl, optimizmus, fyzická aktivita a dokonca aj kúpeľná liečba, ktorá môže podporiť rovnováhu imunitného systému a znížiť zápalové procesy v mozgu. 
Norbert Žilka je optimistický, pretože vývoj v oblasti Alzheimerovej choroby zažíva zásadný obrat. Po rokoch neúspešných klinických štúdií sa objavujú prvé prelomové výsledky, ktoré prinášajú nádej. „Tie prvé lastovičky, ktoré dnes vidíme, tie sú veľmi dôležité, lebo prinášajú ten optimizmus,“ hovorí. Vidí návrat investícií, zdieľanie dát medzi výskumníkmi a rýchly pokrok v imunoterapii. Každý rok sa objavujú nové technológie, ktoré posúvajú liečbu míľovými krokmi vpred. Podľa neho sa blížime k zásadnému riešeniu.
Diagnostika Alzheimerovej choroby
Diagnostika Alzheimerovej choroby prešla zásadnou transformáciou. Kým v minulosti sa spoliehala najmä na klinické príznaky a magnetickú rezonanciu, dnes sa opiera o biomarkery a krvné testy. Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať patologické zmeny v mozgu ešte predtým, než sa prejavia symptómy. To umožňuje skorší zásah a lepšiu prognózu pre pacientov.Kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť
Norbert Žilka verí, že liečba Alzheimerovej choroby je na dosah. Imunoterapia už dokáže „vyčistiť“ mozog od patologických štruktúr, no kľúčom je včasné nasadenie. Žilka je optimistcký, čo sa týka doby, kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť. Výzvou zostáva zachytiť ochorenie v bezpríznakovom štádiu, kedy ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu nervových buniek. Prevencia a skríning budú hrať zásadnú rolu.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:• Postoj Slovenskej akadémie vied k pandemickým otázkam• Dôvera v regulačné orgány a vedecký výskum vakcín• Problém klesajúcej dôvery v očkovanie a jeho dôsledky• Alzheimerova choroba ako najčastejšia forma demencie• Nové metódy diagnostiky – biomarkery, krvné testy, PET• Etické otázky preventívneho testovania a liečby• Význam životného štýlu, optimizmu a kúpeľnej liečby v prevencii

Pacientka s diabetom Dominika: Cukrovka nie je len diagnóza – je to finančný záväzok

Diabetes mellitus alebo cukrovka. Jedná sa o civilizačnú chorobu, ktorou trpia stovky miliónov pacientov na celom svete a ďalšie milióny o tom, že ňou trpia, nemusia vedieť.
Počet diabetikov na Slovensku stále rastie a náklady na liečbu tejto civilizačnej choroby dosahujú sumu 800 miliónov € ročne.
Ako sa uvádza v článku Zdravotníckeho denníka: „Na Slovensku bolo ku koncu roka 2022 takmer 311-tisíc diabetikov, z toho 20-tisíc ľudí má cukrovku 1. typu. Ich počet každý rok stúpa, pričom v roku 2015 diabetológovia evidovali necelých 272-tisíc pacientov. Uvádza to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva, ktorá vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Slovákov, u ktorých bol zistený predbiabetes, je takmer 140-tisíc“. 
Pacientka s diabetom
V najnovšom podcaste sme v štúdiu privítali Dominiku Hozdekovú, ktorá je pacientkou s diabetom typu I. Dominika otvorene rozpráva o svojej ceste s diabetom 1. typu – od prvých nenápadných príznakov, cez dramatickú hospitalizáciu, až po modernú liečbu pomocou inzulínovej pumpy. Jej príbeh ukazuje, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotne, no kľúčové je, aby sa pacient správal zodpovedne a dodržiaval naordinovaný liečebný režim.
Predtým než Dominika zistila, že má cukrovku, jej život vyzeral ako u väčšiny mladých ľudí – štúdium, cestovanie, voľnočasové aktivity. Príznaky ako únava, smäd či časté močenie si spájala so stresom a vyčerpaním. Nevedomosť a podceňovanie symptómov ju však priviedli až k hospitalizácii, ktorá sa stala zlomovým bodom.
Liečba diabetu 1. typu je finančne náročná, najmä ak človek chce využívať moderné technológie. Dominika hovorí, že inzulínová pumpa a senzor sú síce dostupné, ale spoluúčasť je vysoká – stovky eur ročne. Nie všetko prepláca poisťovňa, a tak si musí starostlivo plánovať výdavky, aby si mohla dovoliť kvalitnú starostlivosť.
V podcaste s Dominikou hovoríme aj o týchto témach:
Život s cukrovkou 1. typu
Prvé príznaky a diagnostika
Liečba a technológie
Finančná záťaž
Spoluúčasť pacienta
Psychická stránka ochorenia
Motivácia a odkaz ostatným
 

Rudolf Zajac: Anna Záborská bola vo svojich postojoch konzistentná a vážil som si ju

A takto je to podľa mňa najlepšie: Miroslav Kalousek v jednom zo starších rozhovorov povedal: „Svojich politických súperov som si niekedy mohol aspoň vážiť“. Minulý týždeň umrela Anna Záborská, jedna z najvýraznejších tvárí kresťanských demokratov v ponovembrovej ére a politik, ktorého si vážili jej súputníci aj oponenti.
Pravidelný hosť podcastu ozdravme Rudolf Zajac Annu Záborskú poznal osobne. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola Záborská prvou predsedníčkou zdravotníckeho výboru, v čase kedy bol Zajac ministrom zdravotníctva. V tom čase KDH ako jeden muž podporovali reformné zdravotnícke zákony.
„Anku Záborskú som poznal v podstate od roku 90. Spolupracoval som s ňou,“ hovorí Rudolf Zajac v podcaste, kde si pripomíname život a politické pôsobenie jednej z najvýraznejších osobností slovenského konzervativizmu. Anna Záborská bola nielen poslankyňou v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, ale aj europoslankyňou, ktorá sa nikdy nebála presadzovať hodnoty, ktoré považovala za posvätné – ochranu života, matky a rodiny.
Podcast je zároveň reflexiou o tom, ako sa slovenská politika mení a ako sa menia aj jej aktéri. „Vážil som si ju za jej konzistentné postoje,“ uzatvára Zajac. V čase, keď sa hodnoty často ohýbajú podľa politickej výhodnosti, Anna Záborská zostávala verná svojmu presvedčeniu – aj za cenu nepopulárnych rozhodnutí.

Rudolf Zajac: Trh slúži v zdravotníctve občanovi, ale záchranka nie je priestorom na súťaž o cenu

Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu.
V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek. 
Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo.
Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu.
V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný.
Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti.
Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach.
Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov.
Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním.
Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.
 

Dušan Zachar: Štát robil tender, štát celý proces spackal a zlyhal a odpoveď má byť viac štátu?

Pre socialistov a etatistov je irelevantné, ako znie otázka, odpoveďou je vždy viac štátu. Ozdravme dlhodobo upozorňuje na to, že je takmer nemožné v zdravotníctve rozlíšiť opozíciu od koalície, keďže okrem Szalaya a Cigánikovej sú všetci viac, či menej v zdravotníctve etatisti.
Dušan Zachar v rozhovore so Šimonom Jeseňákom upozorňuje na vážne riziká spojené s plánovaným zoštátnením záchrannej zdravotnej služby. Kritizuje politickú snahu centralizovať systém, ktorý podľa neho dlhodobo funguje efektívne vďaka súkromným poskytovateľom. „Skúsenosti ukazujú, že štát nedokáže tieto služby spravovať zodpovedne,“ varuje Zachar.
Riaditeľ INEKO Dušan Zachar upozorňuje na historickú neefektivitu štátnych záchraniek: „Vieme, že štátna záchranka bratislavská bola na pokraji platobnej neschopnosti.“ Podľa neho štát opakovane zlyháva v riadení zdravotníckych služieb.
Riziko klientelizmu a netransparentnosti
Zavedenie štátneho monopolu podľa Zachara povedie k rozšíreniu korupčných praktík: „To bude také eldorádo, že ja si to ani neviem predstaviť.“ Varuje pred decentralizovaným chaosom, kde bude riziko ovplyvňovania rozhodnutí ešte vyššie.
Dušan Zachar upozorňuje na riziká zoštátňovania, netransparentnosť a politické zásahy, ktoré môžu ohroziť kvalitu služieb. Zmeny pri záchrankách majú byť evolučné, nie revolučné. Nanešťastie, zmeny, ktoré vláda za asistencie opozície chystá, revolučné sú, a dopadnú tak „skvelé“ a sú tak „pozitívnymi“ ako boľševická revolúcia v Rusku.
 

František Majerský (KDH): Tender na záchranky skončil vždy problémom, no takto na hulváta to ešte nikto nespravil

František Majerský je poslancom za KDH, členom zdravotníckeho výboru ale i prezidentom komory záchranárov. K tendru bol od začiatku kritický a popravde ho označoval za netransparentnú súťaž krásy.
Vyzerá to tak, že večne živý nie je len Lenin v mauzóleu ale minimálne celé leto aj sága okolo tendra na záchranky. Slovensko si zrejme potrpí stále na tradície, keďže platí, čo tender na záchranky, to prúser.
S Františkom Majerským sa vo videopodcaste venujeme aktuálnej kauze okolo zrušeného tendra na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby. Majerský kritizuje netransparentnosť procesu, nejasnosti vo vyjadreniach ministra zdravotníctva Kamila Šaška a poukazuje na politické prepojenia, ktoré podľa neho ovplyvnili rozhodnutie o zrušení tendra.
„Tender sa zrušil na základe politiky. Treba to otvorene povedať – politika kvôli tomu, že vznikli prepojenia na stranu Hlas, ktoré boli dosť závažné.“
 
Majerský v rozhovore potvrdzuje, že podal trestné oznámenie a upozorňuje na možné právne následky, ktoré môže mať zrušenie tendra bez jasného zákonného základu. Rozoberá aj jednotlivých uchádzačov, ako AGEL, EMS či Košickú záchranku, a hodnotí ich pripravenosť a kapacity. Zvláštnu pozornosť venuje firme Emergency Medical Solutions, ktorá podľa neho nemá dostatočné skúsenosti ani transparentné pozadie. „Ak poznáš správnych ľudí na správnom mieste, tak môžeš byť úspešný – ale takto na hulváta to nikdy nikto nespravil.“
V závere diskutujeme o budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Majerský podporuje model, v ktorom štát preberá väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby, no zároveň varuje pred rizikami, ak nebude zabezpečený dôsledný dohľad. Kritizuje nedostatočnú kontrolu zo strany ministerstva a vyzýva na systémové riešenia, ktoré by zabezpečili stabilitu a kvalitu záchrannej služby. „Mám pred tým výstražný prst – ak to nebude kontrolované, tak to bude cesta späť.“
KDH a jeho predstavitelia pripúšťajú, že by záchranky mohol prevádzkovať len štát, no podľa Majerského to má v sebe jasné riziká.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Zrušenie tendra: Majerský tvrdí, že tender bol zrušený z politických dôvodov, nie na základe zákona
Trestné oznámenie: Podané kvôli podozreniam z manipulácie a netransparentnosti výberového konania
Hodnotenie poskytovateľov: Diskusia o AGEL, štátnych záchrankách, EMS a ďalších uchádzačoch
Kritika ministra Šaška: Minister podľa Majerského nezvládol situáciu a ostal bez podpory vlastného klubu
Budúcnosť systému: KDH navrhuje kombinovaný model štátnych a súkromných poskytovateľov s dôslednou kontrolou.
Výzva na transparentnosť: Potreba verejného výberového konania a silného dohľadu nad záchrannou službou
 

Riaditeľ AGEL Merea Ernest Caban: Sanitky máme pripravené, do ďalšieho tendra sa prihlásime

Už niekoľko týždňov je hlavnou témou nielen zdravotníctva, ale celého politického spektra tender na prevádzkovanie záchraniek. Exkluzívne pre ozdravme prelomila spoločnosť AGEL mlčanie.
I keď ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že tender je zrušený, čo potvrdilo aj operačné stredisko, netušíme, ako sa dá takýto tender zrušiť, keďže to zákon nepredpokladá. Medzitým na tlačovej konferencii minister zdravotníctva hovorí, že tender je zrušený, a výsledky tendra, ktoré poslal na ministerstvo zdravotníctva Matej Povolný, resp. ich odoslanie nespĺňalo základné zákonné záležitosti.
V slovenskom zdravotníctve je bežné i to, že je jednou z najčastejšie skloňovanou spoločnosťou bývala pomerne dlho skupina Penta. To sa ale postupne mení. Agel je mimoriadne dravý hráč na trhu a zrejme má ambíciu byť najväčším poskytovateľom na trhu. A práve AGEL je jedným z hlavných skloňovaných mien v tomto tendri, o ktorom sa budeme rozprávať s Ernestom Cabanom, riaditeľom spoločnosti AGEL Merea.
„Spoločnosť Agel Merea sa prihlásila do tendra na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. My sme na tomto projekte pracovali dlhodobo, netajili sme sa tým a opakovane sme komunikovali tieto skutočnosti,“ povedal Caban.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
 
o menovaní a odstúpení už exriaditeľa operačného strediska a odoslaní výsledkov tendra na ministerstvo zdravotníctva
s akou ambíciou vstupovala spoločnosť do tendra
o sanitkách vo Vlkanovej a príprave na tender
o tom, či výsledky tendra boli doručené
o medializovaných prepojeniach so spoločnosťou Emergency Medical Solution
o tom, či sa AGEL Merea prihlási opäť do tendra, ak sa vyjasní právny stav aktuálneho zrušenia tendra
o tom, či spoločnosť plánuje zažalovať štát, ak sa potvrdí, že bol tender zrušený a potvrdia/zverejnia sa jeho výsledky
čo by znamenalo pre Slovensko, ak by všetky body záchrany prešli opätovne pod štát
 

Gabriel Tóth: Tender na záchranky a dve miliardy bez jasnej komunikácie

Strana Hlas-SD vznikla mimo iného ako PR produkt. Ich stranícka komunikácia je však často mizerná alebo žiadna. Pri tendri na záchranky sa to jasne demonštrovalo. O komunikácii politikov, nielen na sociálnych sieťach hovoríme s Gabrielom Tóthom, CEO New School Communications.
„Ak ty nemáš čo skrývať, tak otvorene komunikuj. Čím väčší tlak na teba, tým sa žiada väčšia otvorenosť,“ upozorňuje Gabriel Tóth na nedostatočnú proaktivitu ministerstva pri tendri na záchranky. Kritizuje slabú transparentnosť a absenciu včasného zapojenia verejnosti a odborníkov.
V podcaste sme sa detailne pozreli na komunikáciu politikov, ktorí sú členmi parlamentného výboru pre zdravotníctvo a rovnako na komunikáciu ministra zdravotníctva, predovšetkým v súvislosti s témou posledných týždňov: záchrankovým tendrom. 
Ústup tradičných médií
„Viac ľudí prijíma správy zo sociálnych sietí ako z tradičných médií... ten trend je tu a nikam neodchádza,“ konštatuje Tóth. Politici sa čoraz viac spoliehajú na vlastné kanály – podcasty, videá, influenceri – a tradičné médiá strácajú monopol na formovanie verejnej mienky.
Profily zdravotníckych expertov strán
Peter Stachura (KDH) 
Aktívny na Facebooku, kde pravidelne zverejňuje obsah. Patrí medzi najviditeľnejších zdravotníckych politikov, jeho príspevky majú vysoký engagement. Komunikuje vecne, bez kontroverzie, čo mu zaručuje stabilný dosah.
Marek Krajčí (OĽaNO)
Silný na Facebooku, kde patrí medzi top 5 zdravotníckych politikov. Jeho štýl kopíruje Matovičovu líniu – emotívne videá, kontroverzia, vysoká aktivita. Aj bez vlastného rozpočtu na reklamu dosahuje výrazné čísla.
Tomáš Szalay (SaS)
Odborník s dlhoročným backgroundom, no jeho komunikácia je menej viditeľná než Cigánikovej. Pôsobí konzistentne, ale menej emotívne, čo na sociálnych sieťach znižuje zásah. Jeho štýl je skôr analytický než virálny.
Oskar Dvořák (PS)
Má nízky počet sledovateľov na Facebooku aj Instagrame. Aj keď je aktívny, jeho komunikácia nemá výrazný výtlak. PS zdravotníctvo neprofiluje ako hlavnú tému, čo sa odráža aj na jeho viditeľnosti.
Strany a komunikácia
OĽaNO: Stavia na šok, emóciu a kontroverziu. Komunikácia je centralizovaná cez stranícky profil, čo zvyšuje efektivitu. Matovičov štýl polarizuje, ale zabezpečuje stabilný zásah a silnú prítomnosť na Facebooku.
KDH: Historicky slabé na sociálnych sieťach, no zdravotnícki poslanci ako Stachura a Majerský sú výnimkou. Ich komunikácia je vecná, bez zbytočnej emócie, čo korešponduje s konzervatívnym voličstvom.
SaS: Jana Cigániková je komunikačne dominantná – kontroverzná, emotívna, viditeľná. Szalay je odborný, no menej virálny. Strana má silné zdravotnícke duo, no ich štýly sa výrazne líšia.
PS: Zdravotníctvo nie je ich prioritná téma. Komunikácia je zameraná skôr na hodnotové a environmentálne otázky. Dvořák je aktívny, ale bez výrazného zásahu. Strana neinvestuje do zdravotníckej viditeľnosti.
Smer-SD: Dominantný na YouTube a Facebooku. Robert Fico má najväčší zásah spomedzi politikov. Komunikácia je profesionálna, s dôrazom na formu aj obsah. Smer ovláda videoformáty a vie pracovať s algoritmami.
Republika: Profesionálne spracované videá, silná rétorika, vysoký zásah. Komunikácia je remeselne zvládnutá, pôsobí menej extrémisticky než v minulosti. Mieria do stredu, čím rozširujú voličskú základňu.