ozdravme podcast

„V Boha veríme, ostatní musia predložiť údaje". Tak znie slávny výrok, ktorý je pripisovaný W. Edwardsovi Demingovi (1900 – 1993), americkému štatistikovi, profesorovi a poradcovi v oblasti manažmentu, ktorý je kľúčovou postavou v modernom riadení kvality. Sociálna poisťovňa kvalitnými dátami disponuje a aj vďaka nim dokázala markantne znížiť počet fiktívnych péeniek.
Poznámka (red), v čase nahrávky medzi 23:33-23:59 zaznel nepresný údaj, za ktorý sa ospravedlňujeme. Správy údaj je, že: z približne 220 000 invalidných dôchodcov, pracuje približne 105 000.
Práve o téme fiktívnych PN, neoprávnených invalidít, zdieľania dát medzi inštitúciami a legislatívnych bariér, ktoré bránia efektívnemu fungovaniu systému a pripravujú štát o stovky miliónov eur ročne, diskutovali na kongrese Sociálnej poisťovne v Hornom Smokovci:
Pavol Martanovič: poradca generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pre oblasť lekárskej posudkovej činnosti
Marek Ciesar: riaditeľ úseku zdravotného manažmentu v zdravotnej poisťovni Dôvera
Michal Palkovič: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Slovensko má problém, ktorý sa roky neriešil
Diskusia ukázala, že Slovensko má dlhodobo neprimerane vysoký počet invalidných dôchodcov aj ľudí na dlhodobej PN. Odborníci sa zhodli, že problémom nie je zdravotný stav populácie, ale nastavenie systému – slabé kontroly, nedostatočná koordinácia inštitúcií a priestor na zneužívanie. Pavol Martanovič upozornil na nepomer, ktorý hovorí sám za seba: „Zo štvrť milióna invalidov 200‑tisíc ešte pracuje.“ Takýto stav znamená nielen obrovské finančné straty, ale zároveň spomaľuje pomoc pre ľudí, ktorí sú skutočne chorí a odkázaní na rýchle rozhodnutia.
Zdravotné poisťovne chcú pomáhať, ale zákon im zväzuje ruky
Zdravotné poisťovne dnes disponujú množstvom dát, ktoré by mohli výrazne pomôcť pri odhaľovaní fiktívnych PN či neoprávnených invalidít. Vidia spotrebu liekov, hospitalizácie aj pohyb pacienta v systéme. Problém je, že nevidia to najdôležitejšie – dôvod PN. Bez diagnózy nedokážu identifikovať nezrovnalosti, hoci by to vedeli robiť rýchlo a vo veľkom. Ako povedal Marek Ciesar: „My vidíme len pacienta a dátum od – do. Ostatné údaje nevidíme.“ Legislatíva tak brzdí proces, ktorý by mohol ušetriť milióny a zároveň zlepšiť starostlivosť o pacientov.
ÚDZS: Prvá reálna spolupráca so Sociálnou poisťovňou po 20 rokoch
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zohráva v celom procese kľúčovú úlohu – môže kontrolovať lekárov, preverovať zmeny diagnóz a dohliadať na kvalitu poskytovanej starostlivosti. Napriek tomu až donedávna neexistovala žiadna systematická spolupráca so Sociálnou poisťovňou. To sa mení až teraz. Michal Palkovič to pomenoval otvorene: „Za 20 rokov sme nemali kontakt so Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát až teraz.“ Prienik medzi inštitúciami je pritom obrovský a ich koordinácia môže zásadne zlepšiť kontrolu nad celým systémom.
Polícia odhalila absurdné prípady: Invalidi so zbrojným preukazom
Sociálna poisťovňa už dnes spolupracuje s políciou a výsledky ukazujú, aký veľký priestor na zneužívanie v systéme existuje. Pri porovnávaní databáz sa ukázalo, že viacerí ľudia uznaní za invalidov s nízkym IQ vlastnia vodičský či dokonca zbrojný preukaz. Pavol Martanovič to opísal bez obalu: „Zistili sme, že veľa z nich má vodičský aj zbrojný preukaz.“ Takéto prípady sú nielen finančne náročné, ale môžu predstavovať aj bezpečnostné riziko. Zároveň ukazujú, že prepojenie dát medzi inštitúciami má okamžitý efekt.
Riešenie existuje: Profil občana a prepojené dáta
Riešenie, na ktorom sa panelisti zhodli, je prekvapivo jednoduché: prepojiť dáta. Nie technicky – to je podľa nich zvládnuteľné – ale legislatívne. Koncept „profilu občana“ by umožnil, aby Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ÚDZS či úrady práce videli relevantné informácie o zdravotnom stave, PN či invalidite. Vďaka tomu by sa podvody odhaľovali rýchlejšie a pomoc by sa dostala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Ako to zhrnul Pavol Martanovič: „Keď niekto chce sociálnu dávku, musí strpieť, že sa zdieľajú jeho dáta o zdravotnom stave.“ Ide o krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť fungovanie celého systému.
🧑⚕️ 244-tisíc invalidov, 200-tisíc pracuje – obrovský systémový problém.
📉 Fiktívne PN a neoprávnené invalidity stoja štát stovky miliónov.
🏥 Zdravotné poisťovne nevidia diagnózu PN – brzdí ich zákon.
🔍 ÚDZS začína prvú reálnu spoluprácu so SP po 20 rokoch.
🚓 Polícia odhalila invalidov so zbrojným preukazom.
🧠 Slovensko netrpí horším zdravím, ale slabou kontrolou.
📊 Dáta existujú, no nesmú sa zdieľať – „dátové peklo“.
🩺 Lekári často menia diagnózy pred koncom PN.
🧩 Riešením je profil občana a prepojené registre.
💶 Úspora môže byť 300 miliónov ročne – ak sa zmení legislatíva.

Záchranná zdravotná služba je momentálne jednou z najhorúcejších tém v sektore. V sektore zaznieva hlasná kritika smerom k Operačnému stredisku ZZS, ktoré má už niekoľko týždňov nového riaditeľa.
Od volieb na jeseň 2023 má Operačné stredisko ZZS svojho piateho riaditeľa, ktorým sa stal spoluautor reformy záchrannej zdravotnej služby Gaston Ivanov. Počas nedávnej verejnej diskusie ozdravme s názvom Na ceste k (ne)funkčnému systému záchraniek panovala zhoda na tom, že vážnym problémom je práve fungovanie a personálna absencia stability v Operačnom stredisku.
Gaston Ivanov poskytol svoj prvý rozhovor redakcii ozdravme
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby prešlo v posledných rokoch extrémnou personálnou nestabilitou, ktorá výrazne zasiahla kontinuitu riadenia aj samotné projekty. Ako zaznelo v podcaste od Ivanova: „Minulý rok sa menil riaditeľ operačného strediska dvakrát,“ a celkovo ide už o štvrtú výmenu vedenia za necelý rok. Takéto turbulencie by boli problémom v akejkoľvek organizácii, no v systéme, ktorý má fungovať ako „vojenský režim“, sú priam paralyzujúce. Reforma, budovanie novej siete či implementácia KPIs sa tak často začínajú odznova, čo spomaľuje celý sektor a zvyšuje tlak na operátorov aj záchranárov v teréne.
{{odporucane}}
Reforma záchrannej služby a nové typy posádok
Reforma záchrannej zdravotnej služby prináša najväčšie zmeny za posledné roky. Zavádzajú sa nové typy posádok vrátane PLS, ktoré majú riešiť menej akútne stavy a plánované prevozy. Ako hovorí Ivanov: „Historicky prvýkrát nám vstupujú do siete tzv. PLS posádky.“ Cieľom je odľahčiť RZP a RLP a zvýšiť dostupnosť v regiónoch, kde doteraz chýbala kapacita.
KPIs a meranie kvality, ktoré doteraz chýbalo
Systém prvýkrát zavádza indikátory kvality – od rýchlosti zdvihnutia hovoru až po dojazdové časy či stav vozového parku. Ivanov zdôrazňuje, že cieľom nie je sankcionovať, ale „nastaviť zrkadlo, v akom stave sme“. KPIs majú umožniť porovnanie medzi poskytovateľmi aj so zahraničím, čo doteraz nebolo možné. Ide o zásadný krok k transparentnosti.
{{suvisiace}}
Preťažené urgentné príjmy a kritika operačného strediska
Diskusia o dostupnosti záchrannej služby sa často zužuje na kritiku operačného strediska. Ivanov však upozorňuje, že problém je širší: „Dostupnosť nie je ovplyvňovaná len operačným strediskom.“ Nárast hovorov, starnúca populácia, slabá ambulantná sféra a preťažené urgentné príjmy vytvárajú reťazec, ktorý končí kolónami sanitiek pred nemocnicami.
Nová linka 116 117 a potreba edukácie pacientov
Novinkou je poradenská linka 116 117, ktorá má odľahčiť tiesňovú 155. Podľa Ivanova: „Veľké množstvo hovorov, ktoré prichádzajú na 155, tam nepatrí.“ Linka má pomôcť najmä mimo ordinačných hodín, no jej úspech závisí od edukácie verejnosti. Operačné stredisko plánuje dlhodobú osvetu, aby ľudia vedeli, kam volať a kedy je skutočne potrebná záchranka.
🚑 Reforma záchrannej služby prináša nové typy posádok vrátane PLS.
📊 Zavádzajú sa KPIs na meranie kvality poskytovateľov aj operačného strediska.
📞 Linka 155 je preťažená, vznikla preto poradenská linka 116 117.
🏥 Urgentné príjmy sú zahltené pacientmi, ktorí tam často nepatria.
🧭 Nová sieť záchraniek zahusťuje pokrytie o 23 nových bodov.
🏗️ Výstavba 58 nových staníc mešká, termín je do konca júna.
💶 Operačné stredisko má nedostatočný rozpočet a potrebuje dofinancovanie.
👥 Odbory sú kritické, no komunikácia je zatiaľ korektná.
⚖️ Výber poskytovateľov záchrannej služby je politicky citlivá téma.
🎓 Edukácia pacientov je kľúčová pre zníženie zneužívania linky 155.

Nemocnice, ktoré zriaďuje v Žilinský samosprávny kraj končili dlhodobo v solídnom zisku, ktorý im umožňoval ďalší rozvoj. Tieto nemocnice zároveň nepatria do plejády nemocníc, ktoré notoricky generujú dlhy a je potrebné ich opakované oddlžovanie. Situácia sa však horší aj tu a nemocnice zaknihovali rok 2025 so značnými stratami. Viac o tejto téme ale aj o téme financovanie nemocníc hovoríme v novom podcaste s riaditeľkou zdravotníctva ŽSK Silviou Pekarčíkovou.
Nemocnice Žilinského kraja sa podľa Silvie Pekarčíkovej ocitli v najťažšej situácii za posledné roky. Ako hovorí, „nemocnice krvácajú a je veľké riziko krvácania“, pričom hospodársky výsledok sa prepadol z 1,5 milióna eur zisku do straty približne 4,5 milióna. Počet hospitalizácií pritom rastie a personálne navýšenie bolo minimálne. Pekarčíková zdôrazňuje, že nemocnice pracujú naplno, no systém úhrad sa zmenil spôsobom, ktorý ich finančne zrazil.
Kľúčovým problémom je nový mechanizmus úhrad, ktorý nahradil paušály. Pekarčíková upozorňuje, že „paušálne platby bola výhoda pre tých, ktorí nerobili“, no súčasný prechod na DRG nie je nastavený férovo. Poisťovne podľa nej nemocnice limitujú, hoci oficiálne tvrdia opak. „Ako môžeme predikovať, keď poisťovňa povie – urobte toľko ako vlani plus maximálne 10 %?“ pýta sa. Bez jasných pravidiel a bez zmlúv do marca je podľa nej plánovanie prakticky nemožné.
Výrazným problémom sú aj rastúce mzdové náklady. Pekarčíková hovorí, že „už 80 % disponibilných príjmov zo zdravotných poisťovní dávame na mzdy“, čo je pre nemocnice neudržateľné. Zároveň odmieta tvrdenia, že riaditelia majú priestor na motivačné odmeňovanie: zZ čoho, keď máme 80 percent na mzdy?“ Záväzky nemocníc pritom narástli z 6 na 25 miliónov eur. Podľa nej ide o dôsledok legislatívnych zásahov, ktoré zvýšili platy, ale bez toho, aby nemocnice dostali krytie
Najväčšiu kritiku smeruje Pekarčíková na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá podľa nej „platí výrazne menej, ako by mala“. Tvrdí, že nemocnice ŽSK sú dlhodobo podhodnotené a ich základné sadzby patria medzi najnižšie na Slovensku. Na otázku, prečo nemocnice podpisujú nevýhodné zmluvy, odpovedá: „Podpisujeme ich preto, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre ľudí v regióne.“ Bez podpisu by totiž pacienti zostali bez akútnej starostlivosti, čo je podľa nej neprijateľné.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💸 Finančný kolaps nemocníc ŽSK – prepad z miliónového zisku do hlbokej straty.
🏥 Podfinancovanie ústavnej starostlivosti – nemocnice tvrdia, že systém úhrad je nastavený nespravodlivo.
🔄 Chaos v DRG a limity výkonov – poisťovne deklarujú bezlimitné prostredie, no v praxi určujú stropy.
📑 Neskoré zmluvy od poisťovní – nemocnice nemajú dodatky ani v marci, čo znemožňuje plánovanie.
👩‍⚕️👨‍⚕️ Extrémne vysoké mzdové náklady – až 80 % príjmov ide na mzdy, čo blokuje motiváciu a investície.
🧾 Kritika VšZP – podľa Pekarčíkovej platí „výrazne menej, ako by mala“.
🛏️ Stratové oddelenia, ktoré musia fungovať – psychiatria, paliatívna starostlivosť či dlhodobé lôžka.
⚖️ Volanie po harmonizácii sadzieb

Fico si svoju kariéru postavil na antireforme a populistickej až demagogickej kritike reformy Rudolfa Zajaca, ktorá, okrem iného, transformovala, respektíve vytvorila päť akciových spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Nuž, a napriek tomu, že Fico opakovane tvrdil, že akciové spoločnosti sú cestou k privatizácii, čas ukázal, že to bolo klamstvo, keďže ani jedna z akciových spoločností z portfólia štátu v súkromných rukách neskončila.
Raz boľševik, furt boľševik
Ficove pochvaly súkromných nemocníc pôsobia ako obrat o 180 stupňov, najmä keď roky staval kariéru na boji proti nim. Zajac pripomína, že premiér si len hľadá novú tému, ktorá prekryje jeho výroky o Ukrajine a energetike. „Robert Fico vždy bol, je aj bude boľševikom,“ pripomína v podcaste Rudolf Zajac, podľa ktorého sú ostatné Ficove výroky skôr snahou o rýchlu zmenu rétoriky podľa potreby.
Keď príde reč na zadlžené nemocnice, Zajac hovorí úplne priamo — problém nie je v akciovkách, ale v štátnom chaose. Nemocnica Poprad podľa neho funguje preto, že má tvrdé rozpočtové obmedzenia, zatiaľ čo štátne nemocnice žijú v systéme, kde sa dlhy vždy nejako odpustia. Kritizuje aj nízku produktivitu a právnu formu príspevkových organizácií, ktorá ekonomicky nedáva žiadny zmysel. Ako to zhrnul: „To je Kocúrkovo.“
Zajac pripomína, že stačí jedna veta o akciovkách a lekárske odbory spustia výpovede či tlak na platy. Tvrdí, že Slovensko si samo vyrába krízy, ktoré potom draho hasí. Podľa neho by zdravotníctvu paradoxne pomohlo, keby časť nemocničných lekárov prešla do ambulancií, kde chýbajú najviac. Jeho pohľad je nekompromisný: „To by bol najlepší liek.“ Politicky je to však podľa neho nepredstaviteľné, najmä pred voľbami.
Debata sa nakoniec točí okolo toho, prečo politici hľadajú nové právne formy, keď akciové spoločnosti už roky fungujú. Zajac upozorňuje, že verejnoprávny model by len preniesol dlhy na štát a nič by nevyriešil. Podľa neho chýba odvaha urobiť skutočné zmeny, nie nové názvy. Jeho záver je triezvy a presný: „Neviem si predstaviť nikoho z tejto garnitúry, kto by 15 mesiacov pred voľbami robil radikálne opatrenia.“

Andrea Škripeková patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej paliatívnej medicíny. Po viac než dvoch dekádach v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL, kde dnes nastavuje systém paliatívnej starostlivosti naprieč nemocnicami. V otvorenom rozhovore hovorí o reforme z roku 2022, o tom, prečo je identifikácia pacienta kľúčová, aj o tom, že Slovensko stále nie je pripravené na starnutie populácie.
Odchod zo štátnej nemocnice a nový začiatok
Andrea Škripeková po viac ako dvadsiatich rokoch v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL. Hovorí, že potrebovala zažiť paliatívnu medicínu mimo onkológie a v širšom kontexte. Nové pôsobisko jej umožňuje nastavovať systém naprieč nemocnicami a budovať dostupnosť paliatívnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú. „Onkológia bola moja prvá láska, ale vedela som, že potrebujem zažiť paliatívnu aj mimo nej,“ hovorí Škripeková.
Škripeková zdôrazňuje, že nie každá nemocnica musí poskytovať paliatívnu starostlivosť, ale každá musí vedieť identifikovať pacienta, ktorý ju potrebuje. Nesprávne alebo neskoré rozpoznanie vedie k zbytočným hospitalizáciám, urgentným príjmom a utrpeniu pacienta. Paliatívna starostlivosť podľa nej dokáže zlepšiť kvalitu života a v onkológii dokonca aj predĺžiť prežívanie. „Ak pacienta neidentifikujeme, prepadáva systémom a nedostane pomoc, ktorú by mohol mať," uviedla počas rozhovoru Andrea Škripeková.
Dôležitý miľník v roku 2022
Rok 2022 priniesol zásadnú legislatívnu zmenu – definovanie paliatívnej starostlivosti, mobilných hospicov aj preferencií liečby. Reforma zároveň zvýšila financovanie a umožnila čerpať prostriedky z plánu obnovy. Výsledkom je rast počtu špecialistov aj mobilných hospicov, hoci kvalita starostlivosti je podľa Škripekovej stále nerovnomerná. „Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ práve to považuje hlavná odborníčka Slovenska pre paliatívnu starostlivosť.
Škripeková upozorňuje, že paliatívna medicína sa nedá hodnotiť cez výkony, pretože mnohé správne rozhodnutia nevedú k žiadnemu „výkonu“ v zmysle kódu. Preto vznikla metodika indikátorov kvality, ktorá sleduje napríklad počet volaní RZP, miesto úmrtia či použitie opioidov. Takéto dáta podľa nej ukazujú skutočnú hodnotu starostlivosti.
Demografické trendy sú jasné – populácia starne a bude potrebovať viac dlhodobej aj paliatívnej starostlivosti. Škripeková tvrdí, že Slovensko nie je pripravené, najmä pre slabé prepojenie zdravotného a sociálneho systému. Vidí však nádej v projektoch, ktoré smerujú paliatívnu starostlivosť aj do zariadení sociálnych služieb. „Nie, nepripravujeme sa dostatočne. A pritom vieme, že táto vlna príde,“ otvorene priznáva Škripeková.

Začiatkom februára 2026 do parlamentu nastúpila Monika Kolejáková (KDH). O jej prioritách, ale aj o tom, či majú vo vnútri KDH na zdravotníctvo dva názorové svety sme sa rozprávali v najnovšom podcaste.
Parlamentná stolička sa jej neušla len tesne. Po voľnách sa stala poslaneckou náhradníčkou a do parlamentu sa dostala až po tom, čo sa svojho mandátu vzdal poslanec Šmilňák. Viac o tom, prečo Kolejáková vstúpila do politiky a KDH, a aké sú jej priority a plány v parlamente, sa dozviete v novom podcaste.
O vstupe do parlamentu a rozdelení síl v KDH
Monika Kolejáková prichádza do parlamentu s jasným plánom a realistickým časovým rámcom. „Za tých 1,5 roka chcem niečo malé dosiahnuť,“ hovorí o svojom nastavení. V KDH sa zdravotníctvo rozdelilo na štyri veľké oblasti a Kolejáková má pod palcom tému personálu a vzdelávania. Zdôrazňuje, že tím KDH je široký a odborný a ich spoločným menovateľom je evidence-based prístup: „Zhodujeme sa v tom, že pokiaľ niečo dáme na papier, musíme to aj prepočítať.“ Čerstvá poslankyňa však hovorí i o tom, v čom sa nezhodne so svojím straníckym a teraz už i poslaneckým kolegom Stachurom.
O poplatkoch, objednávaní a realite ambulancií
KDH nedávno vyvinulo iniciatívu a chcelo zakázať vyberanie poplatkov za objednanie na presný čas. Kolejáková však nie je fanúšičkou takéhoto riešenia, ktoré navyše nič nevyrieši, odmieta jednoduché riešenia typu „zakázať zakázané“. Podľa nej je problém hlbší: „Sme umelci v obchádzaní zákazov a ďalší zákaz sa takisto obíde.“
Kritizuje najmä poplatky vyberané tretími stranami, no zároveň priznáva, že objednávanie na čas je pre ľudí kľúčové. Zároveň upozorňuje na kolaps primárnej siete: „Máme 41 % všeobecných lekárov v dôchodkovom veku. Oni môžu zajtra odísť a nemáme náhradu.“
O riešeniach: lietajúci lekár, limity a regulácia trhu
Kolejáková odmieta čistý trh v zdravotníctve: „Čistý trh nemôže tvoriť základ systému.“ Navrhuje model „lietajúceho lekára“, ktorý by pokryl výpadky ambulancií, a zároveň limity na počet pacientov tak, aby sa zachovala kvalita starostlivosti. Otvorene hovorí aj o potrebe regulácie: „Musíte predvídať, koľko personálu potrebujeme. Ak to necháme len na trh, budú sa rozvíjať plastiky, nie neonatológia.“ Jej cieľom je systém, ktorý je férový, udržateľný a finančne prepočítaný.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:🏛️ Nástup Moniky Kolejákovej do parlamentu a jej agenda v KDH🩺 Kolaps primárnej ambulantnej siete a generačná výmena lekárov💶 Poplatky, objednávanie a prečo zákaz nič nevyrieši📉 Preťaženie všeobecných lekárov a limity na počet pacientov🧮 Prepočty, financovanie a realita zdravotných poisťovní👩‍⚕️ Model „lietajúceho lekára“ ako riešenie výpadkov⚖️ Trh vs. regulácia v zdravotníctve a kde má hranice🧬 Intersex, ústava a hodnotové dilemy v KDH🗳️ Budúcnosť KDH, stredový volič a vnútorné napätia v klube?

Tretia verejná diskusia ozdravme je za nami. Doteraz najostrejšia debata priniesla dva diametrálne odlišné názory na predkladaný zámer ministerstva zdravotníctva, ktorým sa zásadne mení výber budúcich prevádzkovateľov. Súčasný zámer ministerstva zatiaľ nie je premyslený do detailov a je otázne, či bude minister Šaško schopný tento zámer presadiť.
Hosťami diskusie boli:
Ernest Caban (Riaditeľ AGEL Merea)
Marián Petko (Prezident ANS)
Dušan Zachar (Riaditeľ INEKO)
Michal Bahelka (Riaditeľ RZP)
Vladimír Baláž (Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo)
František Majerský (Poslanec NR SR za KDH)
Matej Bobovník (šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Kamila Šaška)
Nový model prideľovania bodov a tri alternatívy
Diskusia sa výrazne točila okolo návrhu ministerstva zmeniť spôsob prideľovania bodov záchrannej zdravotnej služby. Matej Bobovník predstavil koncept, ktorý spája prednemocničnú a nemocničnú starostlivosť cez „kotviace body“ – urgentné príjmy nemocníc. Okolo nich sa majú vytvoriť prirodzené spády, definované dátami o dojazdových časoch, počte výjazdov a logistických trasách. V rámci týchto spádov majú podľa ministerského zámeru nemocnice rozhodovať o tom, ako zabezpečia prevádzku záchraniek. Existujú tri alternatívy: prevádzka pod vlastným IČO nemocnice, cez dcérsku spoločnosť alebo formou verejného obstarávania tretej osoby. Mimo týchto spádov má fungovať „štátny univerzálny poskytovateľ“ – Bratislavská a Košická záchranná služba spolu s koordinátorom IZS. Tento model však vyvolal množstvo otázok, najmä pre jeho nejasnosť, riziká fragmentácie a absenciu dát, ktoré by potvrdili jeho funkčnosť.
Úloha štátu a efektivita štátnych vs. súkromných poskytovateľov
Vladimír Baláž otvoril tému, ktorá sa v diskusii vracala opakovane – akú úlohu má mať štát v systéme záchrannej služby. Tvrdil, že záchranky sú kritická infraštruktúra a štát musí garantovať ich dostupnosť, najmä v regiónoch, kde podľa neho súkromníci nemajú motiváciu pôsobiť. Navrhol vytvoriť regionálne klastre okolo krajských miest, ktoré by obsluhovali štátne záchranky. Zároveň priznal, že tento problém existuje roky, no riešiť sa začal až teraz. Na druhej strane zazneli argumenty, že súkromní poskytovatelia fungujú 20 rokov, systém je stabilný a štátne riešenia nie sú automaticky efektívnejšie. Diskusia tak odhalila zásadný spor: či je cieľom vertikálna integrácia pod štát, alebo zachovanie pluralitného modelu, ktorý sa doteraz osvedčil.
Obavy z prelievania financií a potreba regulácie
Jednou z najvýraznejších obáv bolo riziko, že ak budú záchranky pod nemocnicami, peniaze určené na prednemocničnú starostlivosť sa „stratia“ v nemocničných rozpočtoch. Matej Bobovník preto avizoval reguláciu – definovanie nákladových skupín, podielov výdavkov a jednotného MTZ, aby sa zabránilo prelievaniu zdrojov a znižovaniu kvality. Ernest Caban upozornil, že už samotná komunikácia zámeru vyvolala paniku medzi záchranármi, ktorí sa obávajú, že budú „záplatovať“ personálne diery nemocníc. Podľa neho je kľúčové jasne oddeliť financovanie a garantovať, že paušál pre záchranky zostane nedotknutý. Diskusia ukázala, že bez precíznej regulácie by nový model mohol spôsobiť viac škody než úžitku.
Reflexia zlyhaného tendra a potreba kultivovanej debaty
Téma zrušeného tendra bola jednou z najcitlivejších. Hoci oficiálne výsledky neboli zverejnené, v médiách sa objavili informácie, že by mohli vypadnúť aj veľkí a dlhoroční poskytovatelia. To vyvolalo pochybnosti o férovosti procesu. Caban zdôraznil, že tender prebiehal podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúcich 20 rokov, a preto nerozumie, prečo sa zrazu spochybňuje jeho legitimita. Zároveň kritizoval, že ministerstvo predstavilo nový model bez odbornej diskusie so záchranármi, čo viedlo k eskalácii napätia. Viacerí hostia sa zhodli, že systém potrebuje zmeny, ale tie musia byť založené na dátach, odbornosti a dialógu – nie na politickej improvizácii.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🏥 Nový model záchraniek – prepojenie s urgentmi a tvorba prirodzených spádov
🧭 Tri alternatívy prevádzky – nemocnica, dcérska spoločnosť alebo verejné obstarávanie
🏛️ Úloha štátu – spor o to, či má byť dominantný poskytovateľ
🏗️ Regionálne klastre – návrh na štátne záchranky okolo krajských miest
💸 Obavy z prelievania peňazí – riziko, že nemocnice „pohltia“ financie záchraniek
📊 Regulácia nákladov – plán na definovanie nákladových skupín a MTZ
🚑 Stabilita systému – argument, že súčasný model funguje 20 rokov
⚠️ Zrušený tender – pochybnosti o férovosti a dopadoch na poskytovateľov
🗣️ Chýbajúca komunikácia – kritika, že ministerstvo neotvorilo odbornú debatu
🤝 Potrebná kultivovaná diskusia – výzva na dialóg, dáta a odborné riešenia

Martin Vlachynský patrí k publikačne najplodnejším zdravotnícky analytikom na Slovensku. Vo svojej najnovšej analýze sa pozrel na dostupnosť lekární na Slovensku ale i na to, čo dnes lekárne nemôžu robiť, no mohli a aké dôsledky by to prinieslo.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. All you can eat bufet je totiž otvorený a obyvateľstvo má tendenciu konzumovať zdravotnícke služby bez rozmyslu a v prvom rade bez reálnej potreby alebo nutnosti navštíviť ambulanciu alebo rovno nemocnicu. Snahy o to, aby sa all you can eat bufet transformoval, sú marginálne. Dôsledkom je značný nápor na ambulancie, pričom stúpajú unmet medical needs, keďže zohnať termín u nedostatkových špecialistov býva fuška, čo potvrdzuje aj najnovšia analýza INESS s názvom Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb.
Práve lekárne sú entitou, ku ktorej majú pacienti najbližšie, a to doslova. Trvalo niekoľko rokov, kým sa schválila všetka potrebná legislatíva na to, aby mohli konečne aj slovenské lekárne očkovať proti chrípke. Tým však možnosti lekárne nekončia, naopak očkovanie proti chrípke by mal byť len začiatkom postupného posilňovania kompetencií lekární.
Dostupnosť lekární a realita pacientov
Prieskum INESS ukázal, že väčšina ľudí považuje lekárne za dobre dostupné, no problémom sú otváracie hodiny. Až pätina respondentov potrebovala lekáreň mimo prevádzkových hodín. Nonstop lekárne sú však na Slovensku len raritou. Ako hovorí Martin Vlachynský: „len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“ Lekárne tak ostávajú najdostupnejším bodom zdravotnej starostlivosti, no ich potenciál nie je využitý naplno.
Preťažené ambulancie a nevyužitý potenciál lekární
Ambulancie sú zahltené pacientmi, ktorí tam vôbec nemusia byť. Prieskum ukázal, že 43% respondentov malo problém získať termín u lekára behom jedného roka a 11 % ľudí nedokázalo získať termín u lekára vôbec. Vlachynský upozorňuje, že sú to práve lekárne, ktoré by mohli s týmto vážnym problémom pomôcť, „pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“ Model Pharmacy First, ktorý funguje v Británii, by mohol odľahčiť systém aj na Slovensku.
Vo verejnej diskusii často zaznieva, že lekárne sú síce dostupné, no existujú aj „lekárnické púšte“. Avšak dáta z prieskumu INESS ukazujú oveľa miernejší obraz. Aj v najroztrúsenejších regiónoch, ako je Banskobystrický kraj, dochádza len k minimálnemu úbytku lekární. Martin Vlachynský to pomenúva presne: „zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“ Riziko však existuje – najmä pre starnúcich lekárnikov a malé obce, kde je prevádzka ekonomicky náročná. Preto je dôležité sledovať trendy a pripraviť systém, ktorý udrží dostupnosť aj mimo miest.
Lekárne ako stabilný pilier zdravotníctva
Na rozdiel od nemocníc lekárne fungujú stabilne, efektívne a s vysokou dostupnosťou. Sú pripravené poskytovať viac služieb, no legislatíva ich brzdí. Ako hovorí Vlachynský: „treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“ Rozšírenie kompetencií by mohlo byť najrýchlejším a najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Zadlžovanie nemocníc ako systémová vlastnosť
Na našich stránkach sme včera uverejnili článok, v ktorom hovoríme o pokračujúcom sa fenoméne zadĺženosti štátnych nemocníc. Ako sme informovali, záväzky po lehote splatnosti už prekročili magickú hranicu jednej miliardy €. Nestalo sa tak prvý a s vysokou pravdepodobnosťou ani poslednýkrát.
Slovenské nemocnice sa zadlžujú kontinuálne a bez následkov. Dlh po lehote splatnosti presiahol 1,1 miliardy eur. Vlachynský spoločne s moderátorom kladie rečnícku otázku: „prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“ Bez hrozby bankrotu a reálneho dozoru sa motivácie nemenia a systém zostáva neudržateľný.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🏥 Prečo sa slovenské nemocnice neustále zadlžujú
💊 Dostupnosť lekární a výsledky prieskumu INESS
🕒 Problém s otváracími hodinami lekární
📉 Nedostupnosť termínov u lekárov
🧪 Pharmacy First a britský model
🧑‍⚕️ Preťažené ambulancie a možné riešenia
🏬 Konsolidácia lekární a situácia na vidieku
📊 Ako sa mení verejná debata o zdravotníctve
💸 Ekonomické motivácie nemocníc a manažérov
🔮 Budúcnosť lekární a ich rozšírené kompetencie

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
 
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sme sa v nich venovali jednotlivým častiam starostlivosti, ktorú pacient absolvuje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Pôvodne plánované 4 rozhovory sme pre zvýšený záujem o tému rozšírili ešte o jeden rozhovor, v ktorom sme diskutovali o ďalšej dôležitej súčasti komplexnej starostlivosti o pacienta po CMP. A ňou je logopedická terapia. 
V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
‍Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
‍Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
Ako logopédia pomáha vrátiť pacientov po cievnej mozgovej príhode naspäť do života
Logopédia je náuka o slove, ako vedný odbor sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Môže ísť o poruchy artikulácie, o narušenie jazykových schopností, o poruchy hlasu alebo o poruchy prehĺtania. S týmito ťažkosťami trpia i pacienti po cievnej mozgovej príhode. O logopedickej terapii sme sa rozprávali s Mgr. Magdalénou Melišovou a Mgr. Biankou Rausovou, obe pôsobia na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava.
Melišová v rozhovore vysvetľuje rozdiel v starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie a v ambulantnej starostlivosti. „Počas hospitalizácie sa snažíme zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách (poruchy prehĺtania), ktoré sú pomerne časté, a zároveň sa snažíme už vtedy stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené,“ hovorí.
V ambulanciách sa najčastejšie stretávajú s poruchami komunikácie. Najväčšiu časť tvoria pacienti s narušením jazykových schopností (afázia). Pre pacientov je problémom porozumenie alebo hľadanie slov – pacient si nevie spomenúť na slovo. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí i dysartria, čo je motorická porucha reči, kedy je narušená je zrozumiteľnosť reči.
Využitie telemedicíny v logopédii
Obe odborníčky sa zhodli, že najlepšou pomôckou logopéda je pero a papier. Sú však i rôzne iné formy, ktoré vedia využívať. Melišová uviedla ako príklad aplikáciu AfaSlovník, ide o prvú slovenskú a českú logopedickú aplikáciu určenú špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po CMP pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie. Obsahuje tisíce slov, obrázkov, zvukových nahrávok a videí, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka.
Dostupnosť logopédie
Logopédia na Slovensku nie je dobrá, nie je taká, aká by mala byť. „Je to určite lepšie, ako to bolo, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Logopédov pre deti je veľmi málo, pre dospelých ešte menej,“ podotýka Rausová a dodáva.
Pozitívnou správou je, že logopéd začína byť súčasťou starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode od začiatku liečby, už na neurologickom oddelení. „Nebolo to úplne štandardom, pred štyrmi rokmi bolo miest pre logopédov na klinikách menej. Ale musím povedať, že sa to rozbieha a (logopéd) začína byť súčasťou balíčka starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje Rausová.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
🎯 Na čo sa zameriava logopéd pri pacientoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody
🧭 Čo je cieľom logopédie pri pacientoch po CMP
⏰ Kedy je dôležité navštíviť logopéda
🔧 Do akej miery je možné pacienta zbaviť ťažkostí, ktoré sa týkajú narušenej reči a komunikačných schopností
🔄 Dá sa docieliť pri pacientovi úplné obnovenie, resp. odstránenie rečových problémov
🗺️ Aká je dostupnosť logopédov
💻 Využitie telemedicíny
 

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.
O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Nástup fyzioterapie
Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.
Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut.
Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien
Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.
Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode
v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu
ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu
očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života
aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie
ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií
akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína
aká je rola pacientov a rodiny