ozdravme podcast

Dušan Zachar: Štát robil tender, štát celý proces spackal a zlyhal a odpoveď má byť viac štátu?

Pre socialistov a etatistov je irelevantné, ako znie otázka, odpoveďou je vždy viac štátu. Ozdravme dlhodobo upozorňuje na to, že je takmer nemožné v zdravotníctve rozlíšiť opozíciu od koalície, keďže okrem Szalaya a Cigánikovej sú všetci viac, či menej v zdravotníctve etatisti.
Dušan Zachar v rozhovore so Šimonom Jeseňákom upozorňuje na vážne riziká spojené s plánovaným zoštátnením záchrannej zdravotnej služby. Kritizuje politickú snahu centralizovať systém, ktorý podľa neho dlhodobo funguje efektívne vďaka súkromným poskytovateľom. „Skúsenosti ukazujú, že štát nedokáže tieto služby spravovať zodpovedne,“ varuje Zachar.
Riaditeľ INEKO Dušan Zachar upozorňuje na historickú neefektivitu štátnych záchraniek: „Vieme, že štátna záchranka bratislavská bola na pokraji platobnej neschopnosti.“ Podľa neho štát opakovane zlyháva v riadení zdravotníckych služieb.
Riziko klientelizmu a netransparentnosti
Zavedenie štátneho monopolu podľa Zachara povedie k rozšíreniu korupčných praktík: „To bude také eldorádo, že ja si to ani neviem predstaviť.“ Varuje pred decentralizovaným chaosom, kde bude riziko ovplyvňovania rozhodnutí ešte vyššie.
Dušan Zachar upozorňuje na riziká zoštátňovania, netransparentnosť a politické zásahy, ktoré môžu ohroziť kvalitu služieb. Zmeny pri záchrankách majú byť evolučné, nie revolučné. Nanešťastie, zmeny, ktoré vláda za asistencie opozície chystá, revolučné sú, a dopadnú tak „skvelé“ a sú tak „pozitívnymi“ ako boľševická revolúcia v Rusku.
 

František Majerský (KDH): Tender na záchranky skončil vždy problémom, no takto na hulváta to ešte nikto nespravil

František Majerský je poslancom za KDH, členom zdravotníckeho výboru ale i prezidentom komory záchranárov. K tendru bol od začiatku kritický a popravde ho označoval za netransparentnú súťaž krásy.
Vyzerá to tak, že večne živý nie je len Lenin v mauzóleu ale minimálne celé leto aj sága okolo tendra na záchranky. Slovensko si zrejme potrpí stále na tradície, keďže platí, čo tender na záchranky, to prúser.
S Františkom Majerským sa vo videopodcaste venujeme aktuálnej kauze okolo zrušeného tendra na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby. Majerský kritizuje netransparentnosť procesu, nejasnosti vo vyjadreniach ministra zdravotníctva Kamila Šaška a poukazuje na politické prepojenia, ktoré podľa neho ovplyvnili rozhodnutie o zrušení tendra.
„Tender sa zrušil na základe politiky. Treba to otvorene povedať – politika kvôli tomu, že vznikli prepojenia na stranu Hlas, ktoré boli dosť závažné.“
 
Majerský v rozhovore potvrdzuje, že podal trestné oznámenie a upozorňuje na možné právne následky, ktoré môže mať zrušenie tendra bez jasného zákonného základu. Rozoberá aj jednotlivých uchádzačov, ako AGEL, EMS či Košickú záchranku, a hodnotí ich pripravenosť a kapacity. Zvláštnu pozornosť venuje firme Emergency Medical Solutions, ktorá podľa neho nemá dostatočné skúsenosti ani transparentné pozadie. „Ak poznáš správnych ľudí na správnom mieste, tak môžeš byť úspešný – ale takto na hulváta to nikdy nikto nespravil.“
V závere diskutujeme o budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Majerský podporuje model, v ktorom štát preberá väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby, no zároveň varuje pred rizikami, ak nebude zabezpečený dôsledný dohľad. Kritizuje nedostatočnú kontrolu zo strany ministerstva a vyzýva na systémové riešenia, ktoré by zabezpečili stabilitu a kvalitu záchrannej služby. „Mám pred tým výstražný prst – ak to nebude kontrolované, tak to bude cesta späť.“
KDH a jeho predstavitelia pripúšťajú, že by záchranky mohol prevádzkovať len štát, no podľa Majerského to má v sebe jasné riziká.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Zrušenie tendra: Majerský tvrdí, že tender bol zrušený z politických dôvodov, nie na základe zákona
Trestné oznámenie: Podané kvôli podozreniam z manipulácie a netransparentnosti výberového konania
Hodnotenie poskytovateľov: Diskusia o AGEL, štátnych záchrankách, EMS a ďalších uchádzačoch
Kritika ministra Šaška: Minister podľa Majerského nezvládol situáciu a ostal bez podpory vlastného klubu
Budúcnosť systému: KDH navrhuje kombinovaný model štátnych a súkromných poskytovateľov s dôslednou kontrolou.
Výzva na transparentnosť: Potreba verejného výberového konania a silného dohľadu nad záchrannou službou
 

Riaditeľ AGEL Merea Ernest Caban: Sanitky máme pripravené, do ďalšieho tendra sa prihlásime

Už niekoľko týždňov je hlavnou témou nielen zdravotníctva, ale celého politického spektra tender na prevádzkovanie záchraniek. Exkluzívne pre ozdravme prelomila spoločnosť AGEL mlčanie.
I keď ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že tender je zrušený, čo potvrdilo aj operačné stredisko, netušíme, ako sa dá takýto tender zrušiť, keďže to zákon nepredpokladá. Medzitým na tlačovej konferencii minister zdravotníctva hovorí, že tender je zrušený, a výsledky tendra, ktoré poslal na ministerstvo zdravotníctva Matej Povolný, resp. ich odoslanie nespĺňalo základné zákonné záležitosti.
V slovenskom zdravotníctve je bežné i to, že je jednou z najčastejšie skloňovanou spoločnosťou bývala pomerne dlho skupina Penta. To sa ale postupne mení. Agel je mimoriadne dravý hráč na trhu a zrejme má ambíciu byť najväčším poskytovateľom na trhu. A práve AGEL je jedným z hlavných skloňovaných mien v tomto tendri, o ktorom sa budeme rozprávať s Ernestom Cabanom, riaditeľom spoločnosti AGEL Merea.
„Spoločnosť Agel Merea sa prihlásila do tendra na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. My sme na tomto projekte pracovali dlhodobo, netajili sme sa tým a opakovane sme komunikovali tieto skutočnosti,“ povedal Caban.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
 
o menovaní a odstúpení už exriaditeľa operačného strediska a odoslaní výsledkov tendra na ministerstvo zdravotníctva
s akou ambíciou vstupovala spoločnosť do tendra
o sanitkách vo Vlkanovej a príprave na tender
o tom, či výsledky tendra boli doručené
o medializovaných prepojeniach so spoločnosťou Emergency Medical Solution
o tom, či sa AGEL Merea prihlási opäť do tendra, ak sa vyjasní právny stav aktuálneho zrušenia tendra
o tom, či spoločnosť plánuje zažalovať štát, ak sa potvrdí, že bol tender zrušený a potvrdia/zverejnia sa jeho výsledky
čo by znamenalo pre Slovensko, ak by všetky body záchrany prešli opätovne pod štát
 

Gabriel Tóth: Tender na záchranky a dve miliardy bez jasnej komunikácie

Strana Hlas-SD vznikla mimo iného ako PR produkt. Ich stranícka komunikácia je však často mizerná alebo žiadna. Pri tendri na záchranky sa to jasne demonštrovalo. O komunikácii politikov, nielen na sociálnych sieťach hovoríme s Gabrielom Tóthom, CEO New School Communications.
„Ak ty nemáš čo skrývať, tak otvorene komunikuj. Čím väčší tlak na teba, tým sa žiada väčšia otvorenosť,“ upozorňuje Gabriel Tóth na nedostatočnú proaktivitu ministerstva pri tendri na záchranky. Kritizuje slabú transparentnosť a absenciu včasného zapojenia verejnosti a odborníkov.
V podcaste sme sa detailne pozreli na komunikáciu politikov, ktorí sú členmi parlamentného výboru pre zdravotníctvo a rovnako na komunikáciu ministra zdravotníctva, predovšetkým v súvislosti s témou posledných týždňov: záchrankovým tendrom. 
Ústup tradičných médií
„Viac ľudí prijíma správy zo sociálnych sietí ako z tradičných médií... ten trend je tu a nikam neodchádza,“ konštatuje Tóth. Politici sa čoraz viac spoliehajú na vlastné kanály – podcasty, videá, influenceri – a tradičné médiá strácajú monopol na formovanie verejnej mienky.
Profily zdravotníckych expertov strán
Peter Stachura (KDH) 
Aktívny na Facebooku, kde pravidelne zverejňuje obsah. Patrí medzi najviditeľnejších zdravotníckych politikov, jeho príspevky majú vysoký engagement. Komunikuje vecne, bez kontroverzie, čo mu zaručuje stabilný dosah.
Marek Krajčí (OĽaNO)
Silný na Facebooku, kde patrí medzi top 5 zdravotníckych politikov. Jeho štýl kopíruje Matovičovu líniu – emotívne videá, kontroverzia, vysoká aktivita. Aj bez vlastného rozpočtu na reklamu dosahuje výrazné čísla.
Tomáš Szalay (SaS)
Odborník s dlhoročným backgroundom, no jeho komunikácia je menej viditeľná než Cigánikovej. Pôsobí konzistentne, ale menej emotívne, čo na sociálnych sieťach znižuje zásah. Jeho štýl je skôr analytický než virálny.
Oskar Dvořák (PS)
Má nízky počet sledovateľov na Facebooku aj Instagrame. Aj keď je aktívny, jeho komunikácia nemá výrazný výtlak. PS zdravotníctvo neprofiluje ako hlavnú tému, čo sa odráža aj na jeho viditeľnosti.
Strany a komunikácia
OĽaNO: Stavia na šok, emóciu a kontroverziu. Komunikácia je centralizovaná cez stranícky profil, čo zvyšuje efektivitu. Matovičov štýl polarizuje, ale zabezpečuje stabilný zásah a silnú prítomnosť na Facebooku.
KDH: Historicky slabé na sociálnych sieťach, no zdravotnícki poslanci ako Stachura a Majerský sú výnimkou. Ich komunikácia je vecná, bez zbytočnej emócie, čo korešponduje s konzervatívnym voličstvom.
SaS: Jana Cigániková je komunikačne dominantná – kontroverzná, emotívna, viditeľná. Szalay je odborný, no menej virálny. Strana má silné zdravotnícke duo, no ich štýly sa výrazne líšia.
PS: Zdravotníctvo nie je ich prioritná téma. Komunikácia je zameraná skôr na hodnotové a environmentálne otázky. Dvořák je aktívny, ale bez výrazného zásahu. Strana neinvestuje do zdravotníckej viditeľnosti.
Smer-SD: Dominantný na YouTube a Facebooku. Robert Fico má najväčší zásah spomedzi politikov. Komunikácia je profesionálna, s dôrazom na formu aj obsah. Smer ovláda videoformáty a vie pracovať s algoritmami.
Republika: Profesionálne spracované videá, silná rétorika, vysoký zásah. Komunikácia je remeselne zvládnutá, pôsobí menej extrémisticky než v minulosti. Mieria do stredu, čím rozširujú voličskú základňu.

Rudolf Zajac: O tendri, záchrankách a tvrdej konkurencii medzi karpatskými géniami

Tender, výberové konanie alebo súťaž krásy či slohové cvičenia. Aj takto sa označuje proces, ktorým momentálne vyberáme prevádzkovateľov bodov záchraniek. Tender sa tvári ako transparentný, no rozhodne to tak nevyzerá.
V čase, keď na ministerstve zdravotníctva pôsobil Rudolf Zajac, bolo charakteristické aj to, že sa stretnutia s ministrom nahrávali. Rovnako sa na audiozáznam zaznamenávali napríklad aj stretnutia kategorizačnej komisie pri liekoch. Transparentnosť je vecou vôle.
Komisia, ktorá vyberá prevádzkovateľov jednotlivých bodov záchrannej služby, môže byť neporovnateľne transparentnejšia. Podľa exministra Zajaca trpí výberové konanie zásadným nedostatkom transparentnosti. Kritizuje spôsob, akým sa rozhodnutia komunikujú cez médiá či sociálne siete, a upozorňuje: „Ako keby ste kaprovi dali robiť výber rybníka.“
Tak ako všade, aj pri fungovaní záchrannej služby vidíme rozdiely medzi štátnymi a súkromnými firmami, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Ako v podcaste hovorí exminister Zajac na margo súkromných poskytovateľov, ktorí podľa neho držia systém nad vodou, zatiaľ čo štátne záchranky generujú stratu: „V tej istej činnosti súkromný sektor prosperuje a štátny robí stratu.“
Politický boj, nie odborný výber
Politické zásahy výrazne ovplyvňujú efektivitu záchranných služieb tým, že deformujú výberové konania, oslabujú odborné rozhodovanie a vytvárajú priestor pre mocenské hry namiesto transparentného riadenia. Rudolf Zajac v rozhovore kritizuje, že tender na záchranky sa stal nástrojom politického boja, nie odborného výberu. 
Minister zdravotníctva je podľa neho len pešiakom, ktorého rozhodnutia sú diktované zhora, často cez médiá či sociálne siete. Výsledkom je chaos, netransparentnosť a strata dôvery v systém, ktorý by mal prioritne slúžiť pacientom.
Vláda katastrofa
O súčasnej vládnej garnitúre nemá ilúzie zrejme nikto, no pri pohľade na opozíciu je nám rovnako otupno. Platí, že opozícia neponúka riešenia a hovorí len o tom, čo nechce. Už pomenej – a ak aj áno, tak scestne a bez podmetu a prísudku – hovorí o tom, ako by zdravotníctvo riadili opoziční lídri. „Považujem drvivú väčšinu vládnej garnitúry za hlupákov a hovorím to nahlas, čo neznamená, že nepovažujem aj niektorých opozičných politikov za hlupákov,“ dodáva tradične otvorený a priamy Rudolf Zajac.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kritika tendra na záchranky – netransparentnosť, politické zásahy, chaos.
Porovnanie štátneho a súkromného sektora v zdravotníctve – efektivita vs. strata.
Zlyhanie komunikácie ministra zdravotníctva – reaktívny prístup, slabá vízia.
Výzva na odborné a transparentné výberové konania – nahrávanie, verejnosť, dáta.
Problém s výdavkami na lieky – chýba dôkaz o účinnosti, míňajú sa miliardy.
Opozícia bez riešení a pôsobiaca ako dieťa do troch rokov – kritika bez návrhov, slabá odborná príprava.
Politické pozadie a mocenské hry – Fico vs. Hlas, Dankove výstupy, karpatskí géniovia.

Rudolf Zajac: Úlohou štátu je zasiahnuť voči neplatičom poistného a o Krajčim sa už odmietam baviť

V najnovšej epizóde podcastu ozdravme pokračujeme v diskusiách s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Hovoríme o mýtoch a realite slovenského zdravotníctva s fokusom na záchranky a novelu zákona o zmenách v zákone zdravotnom poistení.
OĽaNO malo tlačovku. Teda, dnes sa už volajú hnutie Slovensko. Kritizovalo na nej ministra Kamila Šaška za tender na záchranky. Nuž a keď dôjdu argumenty a treba na niekoho zvaliť vinu z histórie, tak vinník pre Mareka Krajčího je vždy ten istý: náš pravidelný hosť Rudolf Zajac. Ten istý Marek Krajčí ako i servilné médiá mu akosi zabudli pripomenúť, že bol ministrom zdravotníctva v čase, kedy sa ešte vláda opierala o ústavnú väčšinu a mohol zmeniť čokoľvek. Vrátane systému, akým sa vyberajú prevádzkovatelia jednotlivých bodov záchraniek.
V najnovšom podcaste Rudolf Zajac reaguje na tvrdenia, že ovplyvňoval prideľovanie bodov záchrannej služby výmenou za politickú podporu. „Nech mi ukážu, ktorému politikovi som čo sľuboval nejaké body v záchrannej službe,“ hovorí v podcaste exminister Zajac.
V podcaste Zajac hodnotí aj politický stav vládnej garnitúry i opozície. Podľa Zajaca politickí lídri postrádajú odbornosť a zdravotníctvu nerozumejú. „Môj problém je, že už neviem, či môžem byť voličom niektorej z tých strán súčasnej opozície,“ konštatuje. Podľa neho opozícia neprináša žiadne konkrétne riešenia, len rétoriku bez obsahu.
Kľúčovou témou je však zmena v zákone o zdravotnom poistení, ktorá rozširuje zdravotnú starostlivosť aj na neplatičov či ľudí bez domova. Tí majú po zmenách nárok a prístup k en block zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára. Zajac vníma možný morálny hazard, ale s výhradami zmeny podporuje.
V diskusii zaznieva aj potreba zavedenia jednotného výberného miesta – systému, ktorý by umožnil zjednotiť výber zdravotného poistenia, odvodov a ďalších súvisiacich platieb pod jednu inštitúciu. Takéto riešenie by mohlo znížiť administratívnu záťaž, odstrániť duplicity a zvýšiť transparentnosť toku financií v zdravotníctve.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 
vyvracanie politických obvinení voči Rudolfovi Zajacovi
kritika hnutia Slovensko a Mareka Krajčího
novela zákona o zdravotnom poistení a dopady na neplatičov 

Jana Bendová: Aj ľudia bez domova majú po novele nárok na preventívku a liečbu u všeobecného lekára

Parlament ešte minulý rok prijal novelu zákona o zdravotnom poistení. Praktickým dopadom tejto novely je, že v princípe neobmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára získali aj tí, ktorí na ňu nemali ešte donedávna nárok.
V najnovšej epizóde podcastu ozdravme sa Šimon Jeseňák rozpráva so všeobecnou lekárkou Janou Bendovou o zmene v slovenskej legislatíve, ktorá umožňuje ľuďom bez domova prístup k zdravotnej starostlivosti. Ako Bendová hovorí: „Aj títo ľudia majú teraz možnosť, aby bolo o nich postarané u všeobecného lekára“.
Táto zmena v legislatíve však nie je bez morálnej dilemy. Konkrétne sa demonštrujú dilemy medzi morálnym hazardom a úsporou nákladov. Novela zákona 580/2004 Z. z. totiž umožnila, aby mali neobmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u lekára aj ľudia bez domova a dlžníci voči zdravotným poisťovniam.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Zmena zákona č. 580/2004 umožňujúca prístup k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov a ľudí bez domova
Praktické dôsledky novej legislatívy pre všeobecných lekárov
Etické a ekonomické dilemy spojené s poskytovaním starostlivosti neplatičom
Problémy s komunikáciou legislatívnych zmien zdravotníkom
Návrhy na systémové riešenie ambulantnej starostlivosti pre ľudí bez domova

Reforma, ktorú obdivovala Európa: Rudolf Zajac o budovaní záchraniek od nuly až po jej postupný úpadok

Pre časť politikov je otázka irelevantná, odpoveď je vždy: môže za to Zajac. Najnovšie môže podľa časti politikov exminister zdravotníctva za to, ako prebieha tender na záchranky. Nuž a obľúbený šport značnej časti politického spektra v zdravotníctve, ergo šírenie mýtov pokračuje tým, že Zajac sprivatizoval záchranky.
V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sme hovorili o záchrannej zdravotnej službe, kde exminister zdravotníctva hovorí o koreňoch jej vzniku. Zajac podrobne opisuje, ako sa po roku 2002 budoval nový model dostupnosti a koordinácie služieb od základov: „My sme tú záchrannú službu tak povediac stavali na zelenej lúke“. Zajac vysvetľuje, ako boli zadefinované pravidlá fungovania, operačné strediska, bodová sieť a financovanie, pričom cieľom reformy záchrannej zdravotnej služby bolo pokryť 98% populácie do 15 minút od vzniku incidentu.
Marek Krajčí vo svojej „lajfke“ veselo šíri mýty o slovenskom zdravotníctve a o tom, že Zajac sprivatizoval záchranky. Zajac reaguje s tým, že v čase transformácie neexistoval štátny systém, ktorý by sa dal privatizovať: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“. Zdôrazňuje, že záchranné služby boli už predtým prevádzkované rôznymi subjektmi, a reforma priniesla prvé jasné pravidlá, technické štandardy a dostupnosť pre pacientov.
Exminister zdravotníctva v podcaste hodnotí vývoj po ukončení svojho pôsobenia a poukazuje na to, že reforma sa časom začala deformovať v dôsledku netransparentných tendrov a politických záujmov: „Každý z tých ministrov, ktorí prišli po vzniku novej záchrannej služby, to kazil,“ dodal v podcaste Zajac.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Reforma záchrannej služby (2002–2004) - diskusia o tom, ako vznikol základný systém záchraniek, od stanovíšť cez personál až po financovanie.
(Ne)privatizácia a vlastníctvo záchraniek: vyvrátenie tvrdení o privatizácii záchrannej služby; nemocnice už pred reformou neboli štátne: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“.
Deformácii reforiem sa po roku 2006 nevyhla ani tá o záchrankách.
Transparentnosť tendrov a výberových konaní: oslabenie pravidiel, nejasné kompetencie medzi rezortmi.
Rozdiely vo videní sveta v zdravotníctve opozície a koalície sú minimálne až žiadne.

Dávid Mézes (min.zdrav.): Dlhy štátnych nemocníc v roku 2025 stúpnu k miliarde €. Tento trend zastavíme do troch rokov

Štátne nemocnice boli v čase ministrovania Rudolfa Zajaca oddlžené na nulu. Napriek tomu sme ich museli oddlžovať už viac ako šiestich vlnách. Kreovaniu dlhov má zamedziť aj Sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií, ktorú na ministerstve vedie dnešný hosť Dávid Mézes.
V najnovšom diele videopodcastu ozdravme sa generálny riaditeľ sekcie centrálneho riadenia na ministerstve zdravotníctva Dávid Mézes otvorene vyjadril k stavu financovania štátnych nemocníc. Podľa jeho slov dlh nemocníc k aprílu 2025 dosahuje približne 790 miliónov eur, pričom ešte koncom roka 2024 to bolo 697 miliónov. „Tento rok sa dlh zvýši. Bude sa blížiť miliarde. Je to okolo 920 až miliarda,“ konštatoval Mézes s tým, že zmena trendu si vyžaduje dlhodobú stratégiu, ktorá sa ešte len zavádza.
Mézes priznáva, že sa ani v roku 2024 nepodarilo zastaviť tvorbu nových dlhov a nepodarí sa to ani v roku 2025. Hoci sa nastavujú strategické plány a centrálne nákupy, výsledky sa dostavia najskôr v rokoch 2026–2027. V podcaste Mézes odpovedá i na otázku, či sa nemocnice zadlžujú preto, lebo môžu a nič im za to nehrozí.
V rámci plánovania na rok 2025 boli nemocniciam stanovené dve hlavné KPI (pozn. ukazovatele kvality a efektivity) – úspory oproti obchodno-finančnému plánu a stabilizácia záväzkov po splatnosti. Problém však spočíva v tom, že ak nemocnica neplní KPI, dostane menej prostriedkov, no to ju až tak trápiť nemusí, keďže vytvorí o to väčšie dlhy. Sankcie za nesplnenie cieľov prakticky neexistujú, čo oslabuje efektívnosť kontrolného systému a bráni zásadnej zmene v hospodárení nemocníc. Podarí sa teda ministerstvu preťať tento gordický uhol a dlhovú špirálu? Ak áno, ako?
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Nárast dlhu štátnych nemocníc – Dávid Mézes potvrdzuje, že dlh nemocníc aj v roku 2025 porastie a môže sa priblížiť až k jednej miliarde eur. K aprílu 2025 dosahoval už 790 miliónov
Nefunkčnosť KPI ako nástroja motivácie – Nemocnice síce majú nastavené kľúčové výkonnostné ukazovatele, no ich neplnenie neprináša žiadne reálne dôsledky. Výsledkom je, že nemocnica dostane menej prostriedkov a tým pádom si vytvorí väčší dlh
Centrálne riadenie ako nový model – Zavedenie centrálneho riadenia nemocníc má zabezpečiť efektívnejšie plánovanie, benchmarkovanie a verejné obstarávanie, no Mézes priznáva, že tento proces je stále len v úvode
Audity ako nástroj zmeny – V piatich štátnych nemocniciach prebiehajú finančné a personálne audity, ktorých cieľom je zmapovať aktuálny stav a identifikovať priestor na úspory a optimalizáciu
Nedostatok reálnych sankcií – V podcaste zaznie kritická poznámka, že „nemocnice sa zadlžujú, lebo môžu“, a že bez systémových postihov či dôslednej kontroly nie je dostatočná motivácia dodržiavať rozpočtovú disciplínu
Konanie Európskej komisie – Slovensku hrozí pokuta za porušenie pravidiel EÚ v oblasti splatnosti faktúr. Mézes deklaruje, že ak vláda dodrží plánované opatrenia, Brusel môže pokutu neuložiť

Peter Pažitný: Poplatková realita slovenského zdravotníctva: Legalizovať namiesto zakazovať

Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, & Rudolf Zajac predstavili novú publikáciu Priame platby u špecialistov, práve o nej sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s Petrom Pažitným.
Diskusia v podcaste sa sústreďuje na fenomén poplatkov v zdravotníctve, ktoré Peter Pažitný neoznačuje ako problém, ale ako nevyhnutnú odpoveď systému na zlyhávajúcu legislatívu a nepružný regulačný rámec. V rozhovore opakovane zdôrazňuje, že „na Slovensku vlastne máme regulátora, ktorý je zaspatý a ktorý vôbec nedokáže reagovať na to, čo sa deje v reálnom svete." Vyzdvihuje, že súčasný stav, v ktorom sa tvárime, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, je iluzórny, keďže občania reálne ročne zaplatia približne 1,7 miliardy eur formou priamych platieb.
Priame platby u špecialistov
Základnou pointou štúdie, ktorú autori publikovali, je kategorizácia poplatkov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ich legalizácia ako funkčný nástroj systému. Pažitný pomenúva šesť typov poplatkov – od rezervačných systémov až po tzv. second opinion –, pričom upozorňuje, že „v zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov." Tieto systémy podľa neho reflektujú dopyt pacienta, a preto by mali byť zlegalizované a integrované do systému zdravotnej politiky.
Pažitný kritizuje absenciu transparentnosti a predvídateľnosti zo strany štátu, najmä vo vzťahu k pacientom, ktorí často netušia, za čo a prečo platia. Ako riešenie navrhuje zavedenie daňových dokladov alebo výpisov o čerpaní zdravotnej starostlivosti, ktoré by pacientom ukázali, "„oľko vlastne ich liečba stála a koľko z toho hradila poisťovňa." Tento prístup by mal okrem zvýšenia informovanosti zároveň obmedziť šedú zónu poplatkov, ktorá rastie na okraji zákona.
Vo svojom hodnotení systémovej zmeny Pažitný odmieta rétoriku o zoštátňovaní a návrat k centrálne riadenému systému. Namiesto toho vyzýva na budovanie jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a právneho rámca pre poplatky: „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona." Takýto krok má zvýšiť efektivitu, férovosť a transparentnosť systému, namiesto jeho demontáže prostredníctvom populistických a retrográdnych návrhov.
V podcaste diskutujeme a Peter Patiný reaguje na vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že by sme mali venovať pozornosť možnému zoštátneniu zdravotných poisťovní. Tieto nápady Pažitný v podcaste označuje za ideovo aj prakticky scestné.
Podľa neho je kľúčové si uvedomiť, že „takéto návrhy sú právne problematické a politicky neúprimné, lebo nemajú reálne prepracované riešenia, len slúžia ako populistická návnada pre voliča." Upozorňuje, že zdravotníctvo je v Ústave SR zakotvené ako systém zdravotného poistenia, nie daňový model, a preto nie je možné bez zmeny Ústavy prejsť na systém plne riadený štátom bez plurality.
Zoštátňovanie zdravotných poisťovní by si podľa Pažitného vyžadovalo nielen zmenu ústavy, ale aj masívne finančné kompenzácie vlastníkom, ktoré štát v realite nie je schopný alebo ochotný zaplatiť. "Keď chcem vyvlastniť, musím to zaplatiť. A otázka je, či na toto štát má dneska zdroje," vysvetľuje Pažitný a zároveň pripomína, že pokusy o vyvlastnenie či obmedzenie práv poisťovní boli už v minulosti neúspešné a narážali na Ústavný súd. Taktiež spomína precedent zo zahraničia – Maďarsko –, kde po zoštátnení systém stratil transparentnosť a decentralizáciu a začal smerovať k neefektívnej centralistickej správe.