ozdravme podcast

Rudolf Zajac: O tendri, záchrankách a tvrdej konkurencii medzi karpatskými géniami

Tender, výberové konanie alebo súťaž krásy či slohové cvičenia. Aj takto sa označuje proces, ktorým momentálne vyberáme prevádzkovateľov bodov záchraniek. Tender sa tvári ako transparentný, no rozhodne to tak nevyzerá.
V čase, keď na ministerstve zdravotníctva pôsobil Rudolf Zajac, bolo charakteristické aj to, že sa stretnutia s ministrom nahrávali. Rovnako sa na audiozáznam zaznamenávali napríklad aj stretnutia kategorizačnej komisie pri liekoch. Transparentnosť je vecou vôle.
Komisia, ktorá vyberá prevádzkovateľov jednotlivých bodov záchrannej služby, môže byť neporovnateľne transparentnejšia. Podľa exministra Zajaca trpí výberové konanie zásadným nedostatkom transparentnosti. Kritizuje spôsob, akým sa rozhodnutia komunikujú cez médiá či sociálne siete, a upozorňuje: „Ako keby ste kaprovi dali robiť výber rybníka.“
Tak ako všade, aj pri fungovaní záchrannej služby vidíme rozdiely medzi štátnymi a súkromnými firmami, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Ako v podcaste hovorí exminister Zajac na margo súkromných poskytovateľov, ktorí podľa neho držia systém nad vodou, zatiaľ čo štátne záchranky generujú stratu: „V tej istej činnosti súkromný sektor prosperuje a štátny robí stratu.“
Politický boj, nie odborný výber
Politické zásahy výrazne ovplyvňujú efektivitu záchranných služieb tým, že deformujú výberové konania, oslabujú odborné rozhodovanie a vytvárajú priestor pre mocenské hry namiesto transparentného riadenia. Rudolf Zajac v rozhovore kritizuje, že tender na záchranky sa stal nástrojom politického boja, nie odborného výberu. 
Minister zdravotníctva je podľa neho len pešiakom, ktorého rozhodnutia sú diktované zhora, často cez médiá či sociálne siete. Výsledkom je chaos, netransparentnosť a strata dôvery v systém, ktorý by mal prioritne slúžiť pacientom.
Vláda katastrofa
O súčasnej vládnej garnitúre nemá ilúzie zrejme nikto, no pri pohľade na opozíciu je nám rovnako otupno. Platí, že opozícia neponúka riešenia a hovorí len o tom, čo nechce. Už pomenej – a ak aj áno, tak scestne a bez podmetu a prísudku – hovorí o tom, ako by zdravotníctvo riadili opoziční lídri. „Považujem drvivú väčšinu vládnej garnitúry za hlupákov a hovorím to nahlas, čo neznamená, že nepovažujem aj niektorých opozičných politikov za hlupákov,“ dodáva tradične otvorený a priamy Rudolf Zajac.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kritika tendra na záchranky – netransparentnosť, politické zásahy, chaos.
Porovnanie štátneho a súkromného sektora v zdravotníctve – efektivita vs. strata.
Zlyhanie komunikácie ministra zdravotníctva – reaktívny prístup, slabá vízia.
Výzva na odborné a transparentné výberové konania – nahrávanie, verejnosť, dáta.
Problém s výdavkami na lieky – chýba dôkaz o účinnosti, míňajú sa miliardy.
Opozícia bez riešení a pôsobiaca ako dieťa do troch rokov – kritika bez návrhov, slabá odborná príprava.
Politické pozadie a mocenské hry – Fico vs. Hlas, Dankove výstupy, karpatskí géniovia.

Rudolf Zajac: Úlohou štátu je zasiahnuť voči neplatičom poistného a o Krajčim sa už odmietam baviť

V najnovšej epizóde podcastu ozdravme pokračujeme v diskusiách s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Hovoríme o mýtoch a realite slovenského zdravotníctva s fokusom na záchranky a novelu zákona o zmenách v zákone zdravotnom poistení.
OĽaNO malo tlačovku. Teda, dnes sa už volajú hnutie Slovensko. Kritizovalo na nej ministra Kamila Šaška za tender na záchranky. Nuž a keď dôjdu argumenty a treba na niekoho zvaliť vinu z histórie, tak vinník pre Mareka Krajčího je vždy ten istý: náš pravidelný hosť Rudolf Zajac. Ten istý Marek Krajčí ako i servilné médiá mu akosi zabudli pripomenúť, že bol ministrom zdravotníctva v čase, kedy sa ešte vláda opierala o ústavnú väčšinu a mohol zmeniť čokoľvek. Vrátane systému, akým sa vyberajú prevádzkovatelia jednotlivých bodov záchraniek.
V najnovšom podcaste Rudolf Zajac reaguje na tvrdenia, že ovplyvňoval prideľovanie bodov záchrannej služby výmenou za politickú podporu. „Nech mi ukážu, ktorému politikovi som čo sľuboval nejaké body v záchrannej službe,“ hovorí v podcaste exminister Zajac.
V podcaste Zajac hodnotí aj politický stav vládnej garnitúry i opozície. Podľa Zajaca politickí lídri postrádajú odbornosť a zdravotníctvu nerozumejú. „Môj problém je, že už neviem, či môžem byť voličom niektorej z tých strán súčasnej opozície,“ konštatuje. Podľa neho opozícia neprináša žiadne konkrétne riešenia, len rétoriku bez obsahu.
Kľúčovou témou je však zmena v zákone o zdravotnom poistení, ktorá rozširuje zdravotnú starostlivosť aj na neplatičov či ľudí bez domova. Tí majú po zmenách nárok a prístup k en block zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára. Zajac vníma možný morálny hazard, ale s výhradami zmeny podporuje.
V diskusii zaznieva aj potreba zavedenia jednotného výberného miesta – systému, ktorý by umožnil zjednotiť výber zdravotného poistenia, odvodov a ďalších súvisiacich platieb pod jednu inštitúciu. Takéto riešenie by mohlo znížiť administratívnu záťaž, odstrániť duplicity a zvýšiť transparentnosť toku financií v zdravotníctve.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 
vyvracanie politických obvinení voči Rudolfovi Zajacovi
kritika hnutia Slovensko a Mareka Krajčího
novela zákona o zdravotnom poistení a dopady na neplatičov 

Jana Bendová: Aj ľudia bez domova majú po novele nárok na preventívku a liečbu u všeobecného lekára

Parlament ešte minulý rok prijal novelu zákona o zdravotnom poistení. Praktickým dopadom tejto novely je, že v princípe neobmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára získali aj tí, ktorí na ňu nemali ešte donedávna nárok.
V najnovšej epizóde podcastu ozdravme sa Šimon Jeseňák rozpráva so všeobecnou lekárkou Janou Bendovou o zmene v slovenskej legislatíve, ktorá umožňuje ľuďom bez domova prístup k zdravotnej starostlivosti. Ako Bendová hovorí: „Aj títo ľudia majú teraz možnosť, aby bolo o nich postarané u všeobecného lekára“.
Táto zmena v legislatíve však nie je bez morálnej dilemy. Konkrétne sa demonštrujú dilemy medzi morálnym hazardom a úsporou nákladov. Novela zákona 580/2004 Z. z. totiž umožnila, aby mali neobmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u lekára aj ľudia bez domova a dlžníci voči zdravotným poisťovniam.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Zmena zákona č. 580/2004 umožňujúca prístup k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov a ľudí bez domova
Praktické dôsledky novej legislatívy pre všeobecných lekárov
Etické a ekonomické dilemy spojené s poskytovaním starostlivosti neplatičom
Problémy s komunikáciou legislatívnych zmien zdravotníkom
Návrhy na systémové riešenie ambulantnej starostlivosti pre ľudí bez domova

Reforma, ktorú obdivovala Európa: Rudolf Zajac o budovaní záchraniek od nuly až po jej postupný úpadok

Pre časť politikov je otázka irelevantná, odpoveď je vždy: môže za to Zajac. Najnovšie môže podľa časti politikov exminister zdravotníctva za to, ako prebieha tender na záchranky. Nuž a obľúbený šport značnej časti politického spektra v zdravotníctve, ergo šírenie mýtov pokračuje tým, že Zajac sprivatizoval záchranky.
V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sme hovorili o záchrannej zdravotnej službe, kde exminister zdravotníctva hovorí o koreňoch jej vzniku. Zajac podrobne opisuje, ako sa po roku 2002 budoval nový model dostupnosti a koordinácie služieb od základov: „My sme tú záchrannú službu tak povediac stavali na zelenej lúke“. Zajac vysvetľuje, ako boli zadefinované pravidlá fungovania, operačné strediska, bodová sieť a financovanie, pričom cieľom reformy záchrannej zdravotnej služby bolo pokryť 98% populácie do 15 minút od vzniku incidentu.
Marek Krajčí vo svojej „lajfke“ veselo šíri mýty o slovenskom zdravotníctve a o tom, že Zajac sprivatizoval záchranky. Zajac reaguje s tým, že v čase transformácie neexistoval štátny systém, ktorý by sa dal privatizovať: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“. Zdôrazňuje, že záchranné služby boli už predtým prevádzkované rôznymi subjektmi, a reforma priniesla prvé jasné pravidlá, technické štandardy a dostupnosť pre pacientov.
Exminister zdravotníctva v podcaste hodnotí vývoj po ukončení svojho pôsobenia a poukazuje na to, že reforma sa časom začala deformovať v dôsledku netransparentných tendrov a politických záujmov: „Každý z tých ministrov, ktorí prišli po vzniku novej záchrannej služby, to kazil,“ dodal v podcaste Zajac.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Reforma záchrannej služby (2002–2004) - diskusia o tom, ako vznikol základný systém záchraniek, od stanovíšť cez personál až po financovanie.
(Ne)privatizácia a vlastníctvo záchraniek: vyvrátenie tvrdení o privatizácii záchrannej služby; nemocnice už pred reformou neboli štátne: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“.
Deformácii reforiem sa po roku 2006 nevyhla ani tá o záchrankách.
Transparentnosť tendrov a výberových konaní: oslabenie pravidiel, nejasné kompetencie medzi rezortmi.
Rozdiely vo videní sveta v zdravotníctve opozície a koalície sú minimálne až žiadne.

Dávid Mézes (min.zdrav.): Dlhy štátnych nemocníc v roku 2025 stúpnu k miliarde €. Tento trend zastavíme do troch rokov

Štátne nemocnice boli v čase ministrovania Rudolfa Zajaca oddlžené na nulu. Napriek tomu sme ich museli oddlžovať už viac ako šiestich vlnách. Kreovaniu dlhov má zamedziť aj Sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií, ktorú na ministerstve vedie dnešný hosť Dávid Mézes.
V najnovšom diele videopodcastu ozdravme sa generálny riaditeľ sekcie centrálneho riadenia na ministerstve zdravotníctva Dávid Mézes otvorene vyjadril k stavu financovania štátnych nemocníc. Podľa jeho slov dlh nemocníc k aprílu 2025 dosahuje približne 790 miliónov eur, pričom ešte koncom roka 2024 to bolo 697 miliónov. „Tento rok sa dlh zvýši. Bude sa blížiť miliarde. Je to okolo 920 až miliarda,“ konštatoval Mézes s tým, že zmena trendu si vyžaduje dlhodobú stratégiu, ktorá sa ešte len zavádza.
Mézes priznáva, že sa ani v roku 2024 nepodarilo zastaviť tvorbu nových dlhov a nepodarí sa to ani v roku 2025. Hoci sa nastavujú strategické plány a centrálne nákupy, výsledky sa dostavia najskôr v rokoch 2026–2027. V podcaste Mézes odpovedá i na otázku, či sa nemocnice zadlžujú preto, lebo môžu a nič im za to nehrozí.
V rámci plánovania na rok 2025 boli nemocniciam stanovené dve hlavné KPI (pozn. ukazovatele kvality a efektivity) – úspory oproti obchodno-finančnému plánu a stabilizácia záväzkov po splatnosti. Problém však spočíva v tom, že ak nemocnica neplní KPI, dostane menej prostriedkov, no to ju až tak trápiť nemusí, keďže vytvorí o to väčšie dlhy. Sankcie za nesplnenie cieľov prakticky neexistujú, čo oslabuje efektívnosť kontrolného systému a bráni zásadnej zmene v hospodárení nemocníc. Podarí sa teda ministerstvu preťať tento gordický uhol a dlhovú špirálu? Ak áno, ako?
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Nárast dlhu štátnych nemocníc – Dávid Mézes potvrdzuje, že dlh nemocníc aj v roku 2025 porastie a môže sa priblížiť až k jednej miliarde eur. K aprílu 2025 dosahoval už 790 miliónov
Nefunkčnosť KPI ako nástroja motivácie – Nemocnice síce majú nastavené kľúčové výkonnostné ukazovatele, no ich neplnenie neprináša žiadne reálne dôsledky. Výsledkom je, že nemocnica dostane menej prostriedkov a tým pádom si vytvorí väčší dlh
Centrálne riadenie ako nový model – Zavedenie centrálneho riadenia nemocníc má zabezpečiť efektívnejšie plánovanie, benchmarkovanie a verejné obstarávanie, no Mézes priznáva, že tento proces je stále len v úvode
Audity ako nástroj zmeny – V piatich štátnych nemocniciach prebiehajú finančné a personálne audity, ktorých cieľom je zmapovať aktuálny stav a identifikovať priestor na úspory a optimalizáciu
Nedostatok reálnych sankcií – V podcaste zaznie kritická poznámka, že „nemocnice sa zadlžujú, lebo môžu“, a že bez systémových postihov či dôslednej kontroly nie je dostatočná motivácia dodržiavať rozpočtovú disciplínu
Konanie Európskej komisie – Slovensku hrozí pokuta za porušenie pravidiel EÚ v oblasti splatnosti faktúr. Mézes deklaruje, že ak vláda dodrží plánované opatrenia, Brusel môže pokutu neuložiť

Peter Pažitný: Poplatková realita slovenského zdravotníctva: Legalizovať namiesto zakazovať

Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, & Rudolf Zajac predstavili novú publikáciu Priame platby u špecialistov, práve o nej sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s Petrom Pažitným.
Diskusia v podcaste sa sústreďuje na fenomén poplatkov v zdravotníctve, ktoré Peter Pažitný neoznačuje ako problém, ale ako nevyhnutnú odpoveď systému na zlyhávajúcu legislatívu a nepružný regulačný rámec. V rozhovore opakovane zdôrazňuje, že „na Slovensku vlastne máme regulátora, ktorý je zaspatý a ktorý vôbec nedokáže reagovať na to, čo sa deje v reálnom svete." Vyzdvihuje, že súčasný stav, v ktorom sa tvárime, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, je iluzórny, keďže občania reálne ročne zaplatia približne 1,7 miliardy eur formou priamych platieb.
Priame platby u špecialistov
Základnou pointou štúdie, ktorú autori publikovali, je kategorizácia poplatkov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ich legalizácia ako funkčný nástroj systému. Pažitný pomenúva šesť typov poplatkov – od rezervačných systémov až po tzv. second opinion –, pričom upozorňuje, že „v zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov." Tieto systémy podľa neho reflektujú dopyt pacienta, a preto by mali byť zlegalizované a integrované do systému zdravotnej politiky.
Pažitný kritizuje absenciu transparentnosti a predvídateľnosti zo strany štátu, najmä vo vzťahu k pacientom, ktorí často netušia, za čo a prečo platia. Ako riešenie navrhuje zavedenie daňových dokladov alebo výpisov o čerpaní zdravotnej starostlivosti, ktoré by pacientom ukázali, "„oľko vlastne ich liečba stála a koľko z toho hradila poisťovňa." Tento prístup by mal okrem zvýšenia informovanosti zároveň obmedziť šedú zónu poplatkov, ktorá rastie na okraji zákona.
Vo svojom hodnotení systémovej zmeny Pažitný odmieta rétoriku o zoštátňovaní a návrat k centrálne riadenému systému. Namiesto toho vyzýva na budovanie jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a právneho rámca pre poplatky: „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona." Takýto krok má zvýšiť efektivitu, férovosť a transparentnosť systému, namiesto jeho demontáže prostredníctvom populistických a retrográdnych návrhov.
V podcaste diskutujeme a Peter Patiný reaguje na vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že by sme mali venovať pozornosť možnému zoštátneniu zdravotných poisťovní. Tieto nápady Pažitný v podcaste označuje za ideovo aj prakticky scestné.
Podľa neho je kľúčové si uvedomiť, že „takéto návrhy sú právne problematické a politicky neúprimné, lebo nemajú reálne prepracované riešenia, len slúžia ako populistická návnada pre voliča." Upozorňuje, že zdravotníctvo je v Ústave SR zakotvené ako systém zdravotného poistenia, nie daňový model, a preto nie je možné bez zmeny Ústavy prejsť na systém plne riadený štátom bez plurality.
Zoštátňovanie zdravotných poisťovní by si podľa Pažitného vyžadovalo nielen zmenu ústavy, ale aj masívne finančné kompenzácie vlastníkom, ktoré štát v realite nie je schopný alebo ochotný zaplatiť. "Keď chcem vyvlastniť, musím to zaplatiť. A otázka je, či na toto štát má dneska zdroje," vysvetľuje Pažitný a zároveň pripomína, že pokusy o vyvlastnenie či obmedzenie práv poisťovní boli už v minulosti neúspešné a narážali na Ústavný súd. Taktiež spomína precedent zo zahraničia – Maďarsko –, kde po zoštátnení systém stratil transparentnosť a decentralizáciu a začal smerovať k neefektívnej centralistickej správe.

Cesnaková & Obšitník: Slovensko je ochotné platiť za lieky viac ako Angličania, no sme chudobnejšia krajina

Verejné výdavky na lieky rastú, no účinnosť niektorých z nich ostáva sporná. O tom, ako (ne)funguje vstup liekov na slovenský trh, kto za ne platí a prečo by nás to malo zaujímať, diskutujú Michaela Cesnaková & Branislav Obšitník.
Zdroje verejného zdravotného poistenia nie sú bezodné – každé euro investované do drahej liečby znamená euro, ktoré chýba inde. Ak míňame viac na lieky bez dôsledného posúdenia ich účinnosti, ohrozujeme dostupnosť ambulantnej starostlivosti, prevenciu či kvalitnú nemocničnú liečbu.
V najnovšom podcaste diskutujeme a vysvetľujeme, ako sa lieky dostávajú na slovenský a európsky trh – čo všetko predchádza ich registrácii, hradení a používaní v praxi.
V podcaste cez konkrétny príklad jedného (neskôr stiahnutého) lieku otvárame tému podmienečných registrácií a toho, ako môžu štáty v snahe zachraňovať životy neúmyselne zaplatiť stovky miliónov eur za liečbu, ktorá v praxi nefunguje. Diskusia sa zároveň dotýka balansu medzi nádejou pacientov, povinnosťami štátu a obchodnými záujmami farmaceutických spoločností.
Zásadná otázka znie: kto nesie zodpovednosť – a kto zaplatí účet?
Cesnaková a Obšitník navrhujú systémové riešenia a zároveň upozorňujú na dôsledky netransparentnosti pri cenách liekov a poukazujú na pozitívne príklady efektívneho riadenia zo zahraničia.
V podcaste zaznie kritika súčasného nastavenia MEA zmlúv, ktorých podmienky ostávajú verejnosti skryté. Odborníci upozorňujú, že „nikto na konci dňa nevie povedať, ani koľko pacientov bude liečených, ani aké sú prínosy lieku“. Netransparentnosť znižuje kontrolu aj dôveru v efektívne využitie verejných financií.
Slovensko patrí medzi najštedrejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o ochotu zaplatiť za nový liek – a to napriek tomu, že náš HDP zaostáva za západnými štátmi. Odborníci v podcaste upozorňujú, že „sme ochotní zaplatiť viac ako Angličania za rovnaký zdravotný prínos“, čo vedie k preťaženiu systému a nevýhodnému hospodáreniu s verejnými zdrojmi. Táto nepomerne nastavená prahová hodnota ohrozuje dlhodobú udržateľnosť financovania celej zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Proces registrácie liekov v EÚ a na Slovensku a rozdiel medzi národnou a európskou registráciou
Klinické štúdie – ich fázy, význam a dôvody, prečo niektoré lieky nedosiahnu tretiu fázu
Podmienečné registrácie a ich riziká pre pacientov a zdravotné rozpočty
Príklad neúčinného lieku financovaného desať rokov z verejného poistenia
Tlak na udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku
Revízia úhrad a úloha Národného inštitútu pre hodnotenie zdravotníckych technológií
Rozporuplné nastavenie cien a úhrad liekov – kto by mal vyjednávať o cene
MEA (Managed Entry Agreements) zmluvy a ich netransparentnosť
Mýty okolo „inovatívnych liekov“ a ich reálny prínos
Výnimky v zákonoch, ktoré môžu paradoxne škodiť dostupnosti základných liekov
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.
 
Michaela Cesnáková je odborná konzultantka pre oblasť liekovej politiky. Dlhodobo sa venuje analýze a optimalizácii systému úhrad liekov, ako aj hodnoteniu ich nákladovej efektívnosti. V diskusiách o verejnom zdravotnom poistení vystupuje ako hlas za transparentnosť, udržateľnosť a odborné rozhodovanie.
Branislav Obšitník je urológ špecializujúci sa na onkourológiu, pôsobiaci v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na diagnostiku a liečbu karcinómu prostaty, pričom využíva najmodernejšie diagnostické metódy vrátane transperineálnych fúznych biopsií. Okrem klinickej praxe sa venuje aj zdravotníckej ekonomike a systémovým otázkam efektívneho financovania zdravotnej starostlivosti

Kristian Niemitz: NHS je pre Britov posvätnou, no neefektívnou kravou. Neinšpirujte sa ňou

Britské zdravotníctvo je dôkazom, že štátom riadený monopol nemusí garantovať kvalitu. NHS pohlcuje obrovské zdroje, no výsledky zaostávajú. Je to politicky nedotknuteľný systém, ktorý bráni inováciám, potláča konkurenciu a ignoruje potreby pacientov pod zásterkou univerzality, hovorí v podcaste Kristian Niemietz.
Debata vo Veľkej Británii je zaseknutá vo falošnej dichotómii: buď NHS podporujete, alebo podporujete americký model v zdravotníctve. Avšak takmer všetky vyspelé štáty poskytujú svojim obyvateľom všeobecnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby kopírovali model NHS alebo americký model, hovorí vo videopdocaste Kristian Niemietz.
Naši stáli poslucháči si navyše pamätajú, že napriek všeobecne mylnej mienke, je problémom zdravotníctva v USA málo trhu a príliš veľa regulácií.
Centrálne plánovanie nefunguje nikde. NHS v Británii nie je výnimka
Britské zdravotníctvo, reprezentované systémom NHS, funguje ako centralizovaná a prevažne štátom vlastnená služba, v ktorej štát určuje nielen financovanie, ale aj organizáciu a poskytovanie starostlivosti. V praxi to znamená, že pacient má obmedzenú možnosť výberu poskytovateľa, prístup k starostlivosti je silne regulovaný, a inovačný potenciál systému je viazaný na politické rozhodnutia.
Kristian Niemietz upozorňuje, že takto nastavený systém nedokáže pružne reagovať na rastúce nároky, čo sa prejavuje na dlhých čakacích lehotách a nižšej kvalite starostlivosti. Poukazuje na to, že trhovo orientované modely – ako napríklad v Holandsku či Švajčiarsku – dokážu poskytovať univerzálnu zdravotnú starostlivosť efektívnejšie. Vďaka súťaži medzi poisťovňami a poskytovateľmi starostlivosti je pacient v centre pozornosti, a konkurencia vytvára tlak na kvalitu, inováciu a lepšie výsledky liečby. NHS podľa Niemietza zlyháva práve preto, že chýba takýto mechanizmus spätnej väzby a motivácie zlepšovať sa.
Niemietz, ako ekonóm a autor publikácie Universal Healthcare without the NHS, považuje NHS za neefektívny a politicky nedotknuteľný monopol, ktorý zlyháva vo viacerých kľúčových oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že napriek výraznému nárastu verejných výdavkov v posledných rokoch systém nezodpovedá očakávanej kvalite ani dostupnosti.
Napriek tomu je model NHS vnímaný ako „posvätná krava“ a svojho času bolo takmer nemysliteľné jeho verejne kritizovanie. Silná emocionálna väzba verejnosti na NHS tak podľa neho vychádza skôr z historickej a kultúrnej symboliky než z objektívneho hodnotenia jeho fungovania.
Monopol nefunguje
NHS podľa Niemietza funguje ako znárodnený podnik, v ktorom spotrebiteľ nemá reálnu možnosť voľby a poskytovatelia nemajú dostatočné podnety na zlepšovanie. Systém je extrémne centralizovaný, má dlhé čakacie lehoty a obmedzenú flexibilitu – nové riešenia alebo inovácie možno zavádzať len s politickým súhlasom, čo bráni dynamike zlepšovania.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti zabezpečí trh, nie štát
Kristian Niemietz hovorí v podcaste o tom, že, koncept univerzálneho zdravotníctva nemusí a dokonca by nemal zabezpečovať štát ako monopol v poisťovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Naopak, NHS považuje ho za príliš rigidný a štátom riadený systém, ktorý brzdí konkurenciu, inovácie aj efektivitu. Ako alternatívu ponúka príklady z krajín, kde funguje pluralitné zdravotné poistenie v kombinácii s trhovými mechanizmami – konkrétne Holandsko a Švajčiarsko, kde pacienti zohrávajú aktívnejšiu úlohu a systém je flexibilnejší. NHS podľa Niemietza nie je ani jediná, ani najefektívnejšia cesta k spravodlivému a kvalitnému zdravotnému systému.

Rudolf Zajac na margo chystaných ústavných zmien: Volil som Františka Mikloška, nie KDH

Vláda finguje konsolidáciu a November'89 už nebudem dňom pracovného pokoja. KDH koketuje so SMEROM pri zmenách ústavy a víziu o zdravotníctve nemá v politike dokopy nikto. Rudolf Zajac a Šimon Jeseňák glosujú diania nielen v slovenskom zdravotníctve.
V úvode podcastu sa Rudolf Zajac vracia k obdobiu svojho pôsobenia ako minister zdravotníctva a hodnotí vtedajšie vyjasňovanie straníckych pozícií v koalícii súvisiacich s výhradou vo svedomí. Zdôrazňuje rozdiel medzi legitímnym zakotvením slobody svedomia v zdravotníckej praxi a jej zneužívaním na politické ciele.
V druhej časti rozhovoru spoločne hovoríme o prevencii, ktorá je dôležitým, no dlhodobo zanedbávaný nástroj verejného zdravotníctva. Účasť na „preventívkach“ je nízka napriek tomu, že pomáhajú včas odhaliť ochorenia s nižšími nákladmi a lepšími výsledkami liečby.
Problém však nespočíva len v nízkom záujme občanov, ale aj v nefunkčnom nastavení systému, ktorý nevytvára podmienky na to, aby sa prevencia stala bežnou súčasťou starostlivosti. Zajac zároveň upozorňuje, že pacienti často porušujú liečebný režim, no zdravotné poisťovne len zriedkavo využívajú možnosť žiadať finančnú spoluúčasť. Ako príklady uvádza fajčenie u astmatikov či nevhodnú životosprávu pri diabete. Systém túto možnosť síce formálne pozná, no v praxi absentuje jeho dôsledné uplatňovanie – chýba prepojenie s lekármi aj vôľa konať.
Prevencia by nemala byť len odporúčaním, ale prirodzenou súčasťou kultúry starostlivosti o zdravie. Nestačí osveta – potrebné sú aj jasné pravidlá a ich dôsledné presadzovanie.
V podcaste sa venujeme aj týmto témam:
Prečo prevencia v praxi zlyháva a kto za to nesie zodpovednosť
KDH, Mikloško a tenká hranica medzi vierou a politickým pragmatizmom
Kritika boľševizmu – nielen ako súčasti minulosti, ale aj ako aktuálneho spôsobu vládnutia
Časté zmeny zákonov bez vízie – ako to ovplyvňuje zdravotnícku politiku
Podcast si môžete vypočuť vo svojich obľúbených platformách: RSS, Podbean, Spotify, Apple Podcasts alebo YouTube Podcasts.

Tlak na ceny liekov: Ak by kamionisti protestovali proti lacnejšiemu benzínu, dávalo by to zmysel?

V roku 2022 sa prijala nová vyhlášku o úhradách liekov. Tá vyzerala pôvodne diametrálne odlišne, no po pripomienkovom konaní sa zohľadnili de facto en block všetky pripomienky, konkrétnej skupiny. A prahy sa pre vstupy liekov sa nastavili v lepšom prípade štedro, v horšom rozšafne.
Každá krajina, vrátane Slovenska, musí rozhodovať o tom, ako efektívne spravovať verejné zdroje tak, aby bola zabezpečená dostupnosť liečby pre čo najväčší počet pacientov. Právnička NIHO Katarína Fedorová a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan vysvetľujú, prečo je nevyhnutné nastaviť jasné pravidlá, ktoré umožnia spravodlivé rozhodovanie o tom, ktoré lieky budú hradené z verejného poistenia. Do diskusie sme pozvali aj Petra Poláka, Project HealthCare. Účasť v diskusii napokon odriekol.
Diskusia sa zameriava na návrh novej vyhlášky, ktorá upravuje podmienky úhrady liekov. Kritici upozorňujú na možné obmedzenia v dostupnosti inovatívnej liečby, zatiaľ čo odborníci zdôrazňujú potrebu zabezpečiť finančnú udržateľnosť systému. Téma nie je jednoduchá, keďže každé rozhodnutie o úhrade liekov ovplyvňuje nielen pacientov, ale aj širšie fungovanie zdravotníckeho rozpočtu. V podcaste rozoberá Fedorová a Kultan rôzne aspekty tejto problematiky, od ekonomických dopadov až po etické otázky hodnotenia prínosu liečby.
Podcast sa venuje aj otázke vyjednávania cien liekov a úlohe farmaceutických spoločností v tomto procese. Zdravotné poisťovne majú záujem o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov, aby sa zabezpečila dostupnosť liečby pre čo najväčší počet pacientov. Hostia diskutujú i o tom, ako stanovenie jasných kritérií môže pomôcť pri rozhodovaní o úhrade liekov, a či znižovanie cien môže skutočne prispieť k zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Prečo nie je možné hradiť všetky lieky z verejného zdravotného poistenia
Aké zmeny prináša nová vyhláška a aký bude ich dopad na dostupnosť liečby
Mechanizmy vyjednávania cien liekov a úloha zdravotných poisťovní
Vplyv zmien na pacientov a na financovanie zdravotníctva
Kritériá hodnotenia liekov a rozhodovanie o ich nákladovej efektívnosti
Rôzne pohľady na reguláciu trhu s liekmi a snahy o zabezpečenie finančnej stability systému
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.