ozdravme podcast

Miriama Letovanec( PHI): Bez jasného nároku pacienta reforma nefunguje, platí aj pre OSN

 Reforma nemocníc mala zlepšiť cestu pacienta. Podľa Miriam Letovanec sme to zatiaľ nedosiahli a ani to nedosiahneme bez toho, aby bol jasne zadefinovaný nárok pacienta a rovnako jeho cesta v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.
„Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná. „Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“
Reforma ako evolúcia
Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky.
Dáta máme, chýba interpretácia
Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“
Plán obnovy a investície
Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach
🏥 Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc
📊 KPI a merateľné ukazovatele výkonu nemocníc
👩‍⚕️ Úloha ministerstva ako regulátora
🗳️ Politické chyby a nedostatok podpory v parlamente
📈 Zber dát o nemocniciach a ich produkcii
❌ Chýbajúca vízia a stratégia rezortu
🚑 Cesta pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti
💶 Plán obnovy a podmienky investícií
🏗️ Nedostatok kapitálových výdavkov na modernizáciu nemocníc
⏳ Reforma ako evolúcia, nie revolúcia
‍
‍
‍

Rudolf Zajac: Ekonomický zázrak, máme viac lekárov, no menej výkonov. Čisté Kocúrkovo

Rudolf Zajac v najnovšom podcaste upozorňuje na nízku efektivitu nemocníc a na paradox v podobe vyššieho množstva lekárov v nemocniciach, no za to majú kratšiu pracovnú dobu a poskytujú menej zdravotnej starostlivosti. 
Rudolf Zajac v podcaste hovorí o záchrannom tendri, ktorý sa stal predmetom sporu medzi generálnym prokurátorom a ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho ide o právne pingpongové výmeny, kde sa verejnosť len prizerá, no podstatné detaily chýbajú. Zdôrazňuje, že rozhodnúť musí súd, hoci na Slovensku to môže trvať roky. Tento spor je podľa neho ukážkou, ako sa právne otázky stávajú nekonečným kolotočom bez jasného výsledku.
Zajac kritizuje, že mnohí aktéri zdravotníctva odmietajú verejné diskusie. Podľa neho sa lekárske odbory stali hrobármi systému – počet lekárov síce rastie, no počet výkonov klesá. Tvrdí, že lekári získali vyššie platy, ale pracujú menej, čo vedie k zníženej efektivite nemocníc. Oponenti sa podľa neho vyhýbajú konfrontácii, pretože nemajú relevantné argumenty. Zajac zdôrazňuje, že názory treba obhajovať verejne, nie len prezentovať bez oponentov v médiách.
Veľkú časť rozhovoru venoval aj optimalizácii siete nemocníc. Podľa Zajaca ide o systém, ktorý bol navrhnutý analytikmi bez reálnej skúsenosti s nemocnicami. Jeden z architektov Optimalizácie siete nemocníc sa len pred niekoľkými hodinami stal tieňovým ministrom zdravotníctva.
Pod vplyvom OSN musia špičkové ústavy vykonávať nerentabilné zákroky, aby splnili kritériá, čo ich finančne dusí. Poukazuje na nezmyselnosť viacerých platobných mechanizmov, ktoré komplikujú fungovanie nemocníc. Podľa neho sa tak zdravotníctvo dostáva do stavu, kde sa kombinuje vysoká finančná náročnosť s nízkou efektivitou.
Zajac sa dotkol aj politickej roviny. Kritizuje prázdne programy strán, ktoré sľubujú lepšiu starostlivosť, no neuvádzajú konkrétne kroky. Poukazuje na kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami, kde štátne zaostávajú. Spomenul aj Renátu Blahovú, ktorú označil za osobu bez relevantnej odbornosti, no s výrazným mediálnym vplyvom. Podľa neho slovenské zdravotníctvo trpí nielen finančnými problémami, ale aj nedostatkom odborného vedenia a politickou povrchnosťou.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
⚖️ Spor o záchranný tender a právne pingpongy
🏥 Úpadok slovenského zdravotníctva
👩‍⚕️ Lekári s vyššími platmi, ale menšou výkonnosťou
🎤 Odmietanie verejných diskusií odborníkmi
📊 Optimalizácia siete nemocníc ako nezmyselný projekt
💸 Vysoké náklady verzus nízka efektivita nemocníc
🗳️ Politické programy plné prázdnych sľubov
🏛️ Kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami
👩‍💼 Kritika Renáty Blahovej a jej pôsobenia v úrade
🌍 Posun politiky od pravice/ľavice k progresívnym a konzervatívnym blokom

Zakladateľ Dr.Digital Ondřej Svoboda: Vytvorili sme plnohodnotnú virtuálnu polikliniku

Medicína napreduje obdivuhodne rýchlym tempom. Sci-fi filmy, ktoré sme len pred niekoľkými rokmi či dekádami videli, sú dnes žitou realitou. Dnes dokážeme diagnostikovať, liečiť či konzultovať na diaľku. Zakladateľ Dr. Digital Ondřej Svoboda v podcaste opisuje svoj príbeh, ako sa dostal k telemedicíne. Stalo sa to vďaka covidu-19 a jeho osobnej skúsenosti, ktorá mala bohužiaľ negatívny koniec.
Korene
„Ja som v zdravotníctve viac než 13 rokov a uvedomil som si, že distribúcia prístrojov nestačí,“ hovorí Ondřej Svoboda. Impulzom pre zmenu bola osobná skúsenosť, keď jeho starí rodičia nedostali potrebnú starostlivosť. „To ma prinútilo premýšľať, že nestačí predávať jeden prístroj. Potrebujeme celý ekosystém, ktorý zasiahne seniorov, deti, športovcov aj rodičov.“ Tak vznikla myšlienka telemedicíny ako komplexného riešenia, ktoré dokáže prekonať limity tradičného zdravotníctva.
Aj preto vznikol Dr. Digital. „Lekári nám spočiatku hovorili: mňa to nezaujíma, pacient musí prísť osobne,“ spomína Svoboda. Podľa neho nešlo o neochotu, ale o preťaženie a nedostatok skúseností s novými dátami. „Zistil som, že to nie je o peniazoch, ale o strese. Lekári nevedeli, čo s množstvom údajov, ktoré sme im posielali.“ Preto Doctor Digital začal filtrovať informácie a lekárom poskytovať len jasné odporúčania. „Zrazu to začalo fungovať a spolupráca sa zlepšila.“
Virtuálna poliklinika pod digitálnou strechou
Doctor Digital nie je len technologická platforma, ale aj plnohodnotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. „Uvedomili sme si, že nestačí pacientom len merať vitálne funkcie či zhromažďovať dáta. Potrebovali sme byť schopní vystaviť recept, žiadanku alebo „neschopenku“ – jednoducho dotiahnuť starostlivosť do konca,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. Práve preto sa projekt transformoval na virtuálnu polikliniku, kde lekári rôznych odborov spolupracujú a pacient dostáva komplexnú starostlivosť pod jednou digitálnou strechou. Tento krok umožnil prepojiť technológie s reálnou medicínou a priniesť pacientom riešenia, ktoré sú praktické a okamžite využiteľné.
„Dnes máme prístup k štvrť miliónu ľudí a využiteľnosť našich služieb je nad 10 %, čo je viac než priemer,“ hovorí Svoboda. Spolupráca s poisťovňami umožnila škálovať projekt a priniesť telemedicínu širokej verejnosti.
„Ľudia často odkladajú návštevu lekára, lebo sa boja alebo nemajú čas. My im pomáhame prekonať bariéry a dostať sa k starostlivosti skôr.“ Podľa neho je budúcnosť v prevencii a efektívnom manažovaní pacienta – a práve to Doctor Digital prináša.
Dostupnosť na Slovensku
Firma pôsobí v Česku, na Slovensku a postupne vstupuje aj na ďalšie európske trhy. „Naším kľúčovým partnerom sú komerčné poisťovne, ktoré majú prirodzený záujem na prevencii a efektívnej starostlivosti. Vďaka nim vieme osloviť desaťtisíce klientov a zabezpečiť škálovateľnosť našich služieb,“ dodáva Svoboda.
Doctor Digital už expanduje aj na Slovensko. „Našou ambíciou je, aby mali pacienti rovnaký prístup k virtuálnej starostlivosti ako v Česku. Postupne rozširujeme odbornosti a chceme, aby služba bola dostupná pre rodiny, seniorov aj zamestnancov firiem,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🏥 Rozvoj telemedicíny v Česku a na Slovensku
👨‍⚕️ Príbeh Ondřeja Svobodu a vznik Doctor Digital
📱 Ako seniori zvládajú moderné technológie
⚖️ Prekážky v legislatíve a konzervatívny prístup regulátorov
💡 Pandémia ako akcelerátor inovácií v zdravotníctve
🤝 Spolupráca s poisťovňami a škálovanie služieb
🧑‍🤝‍🧑 Integrovaný tím lekárov pod jednou virtuálnou strechou
🧠 Význam prevencie a mentálneho zdravia v telemedicíne
⏱ Úspora času pacientov a efektívnejšia cesta k lekárovi
🌍 Vízia budúcnosti zdravotnej starostlivosti dostupnej pre všetkých

Rudolf Zajac: V zdravotníctve nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie

Kamil Šaško je vo funkcii už rok a niekoľko dní a súčasná vládna garnitúra nás smelo ťahá na východ. V inak príčetných médiách počúvame volania po vyvlastnení, zoštátnení či zákaze zisku. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sa (ne)pravidelne venujeme aktuálnym témam v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú aj celospoločenské dianie.
Štátny rozpočet na rok 2026 je známy. Do zdravotníctva síce pôjde viac peňazí, no z nárastu sa môžu tešiť najmä zdravotníci – predovšetkým lekári pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Vo financovaní zdravotníctva opäť nastáva zmena, a nie práve k lepšiemu. Štát už nebude za každého svojho poistenca platiť mesačne stanovenú sumu. Do sektora pošle len určitý balík peňazí, ktorý cez programové vyhlášky rozdelí zdravotným poisťovniam – určí, komu majú koľko zaplatiť. Týmto krokom cielene oslabuje ich rolu v systéme.
V podcaste Rudolf Zajac zároveň porovnáva české a slovenské zdravotníctvo z čias pred rozpadom spoločnej republiky. Kým Česko budovalo excelentnosť – a stále ju má, Slovensko sa sústredilo na základnú nemocničnú infraštruktúru.
V lete 2025 sa údajne tender na záchranky neuskutočnil, nový nebol vyhlásený a poskytovatelia jazdia v rozpore so zákonom. V princípe to však nikoho neprekvapuje ani veľmi neštve. Opozíciu určite nie – najväčšiu kauzu v zdravotníctve za posledné dva roky nechala vychladnúť a vyšumieť dostratena.

Tomáš Szalay (SaS): Bolo by lepšie, ak by zdravotníctvo riadil SMER a nie Hlas-SD. Minister? Baláž

Poslanec SaS Tomáš Szalay v podcaste Zdravíme hovorí o stagnácii zdravotníctva, nejasnom riešení poplatkov, kolabujúcom očkovaní a rozpočte, ktorý je rekordný, no bez jasnej vízie.
Nezriedka sa v zdravotníctve javí, že najbližší potenciálny koaličný partner pre stranu SaS, minimálne v zdravotníctve je niekto iní, ako tí, ktorí stoja na protestoch po boku SaS. Tomáš Szalay aj Janka Bittó Cigániková občas hlasujú pri zdravotníckych zákonov s vládnou koalíciou.
Optika, ktorou na zdravotníctvo nazerá SaS je diametrálne odlišná ako tá, ktorou na zdravotníctvo nazerá Progresívne Slovensko, KDH ale aj Demokrati a OĽaNO. S tým SaS vládnuť odmieta, no pred nedávnom z povolebnej spolupráce vylúčili aj SMER. SaS má teda zjavne problém s bazálnymi počtami, keďže na vládu potrebujú 76 poslancov, ktorých nemajú ani omylom.
Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády
Súčasná vládna garnitúra je pri kormidle už o niečo viac ako dva roky. Do ministerského kresla pôvodne zasadla Zuzana Dolinková, no tá vo funkcii skončila po menej ako roku. Nahradil ju Kamil Šaško, ktorý musel hneď od prvých dní vo funkcii čeliť obrovskému tlaku Lekárskeho odborového združenia na čele so zrejme najúspešnejším a najvplybnejším odborobvým predákom Petrom Visolajským.
Petra Visolajského sme pred niekoľkými dňami verejne pozvali do diskusie pred divákmi, keďže nás mimoriadne zaujíma jeho recept na lepšie financovnie zdravotníctva. S napätím očakávame, že prezident LOZ naberie odvahu a príde do verejnej diskusie, kde však nebude bez oponentov.
Szalay v podcaste hovorí „nikam moc sme sa neposunuli dopredu ani dozadu. Prešľapujeme,“. Podľa neho sa vláda síce odvoláva na výstavbu nemocníc, no ani to nie je zásluha rezortu zdravotníctva, ale skôr ministerstva obrany, ktoré túto tému posunulo dopredu. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo oblasťou, kde sa namiesto riešení hromadia odklady a prázdne sľuby. Aj keď strana Hlas pred voľbami tvrdila, že má plán a víziu, realita podľa Szalaya ukazuje, že za deklaráciami sa skrýva „obrovská prázdnota“.
Poplatky v ambulanciách
„Jedna štvrtina ambulantných návštev na Slovensku končí nejakým poplatkom,“ upozorňuje Szalay. Tento fenomén sa netýka len veľkých miest, ale všetkých regiónov. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho namiesto riešenia pripravuje ďalšiu analýzu, hoci problémy sú známe už roky. „Jediné férové riešenie je priznať, že poplatky existujú a dať im pravidlá,“ dodáva. Obáva sa však, že politická odvaha chýba, pretože akákoľvek legalizácia by vyvolala silnú kritickú reakciu a populisti by ju využili proti vláde.
Očkovanie a jeho manažment
Szalay kritizuje aj prístup k očkovaniu. „Treba spáliť plameňom do tla NCS, lebo je to úplne nanič,“ hovorí o systéme objednávania. Podľa jeho výpočtov až milión obyvateľov Slovenska žije ďalej ako 60 kilometrov od najbližšieho očkovacieho miesta, čo výrazne znižuje dostupnosť. Ako príklad uvádza Novú Sedlicu, kde je najbližšie očkovanie vzdialené 137 kilometrov. Tvrdí, že štát nemá záujem proces zlepšiť a že poskytovatelia sú často stratoví, keďže poisťovne platia za očkovanie len 2,40 eura, čo nepokrýva ani základné náklady.
Rozpočet a vízia do budúcnosti
„Rozpočet je rekordný, ale to môžeme povedať každý rok,“ konštatuje Szalay. Podľa neho je prirodzené, že s infláciou a valorizáciou rastie aj objem peňazí, no skutočným problémom je absencia vízie. Ministerstvo podľa neho len „hasí požiare“ a reaguje na najhlasnejšie problémy, pričom chýba dlhodobý investičný plán. „Nevidím žiaden zásadnejší rozvojový zámer, nechávajú zdravotníctvo bežať samospádom,“ dodáva. Aj keď rozpočet mohol byť horší, Szalay zdôrazňuje, že bez jasnej stratégie zostane len číslom bez reálneho dopadu na pacientov.
V podcaste hovoríme aj, no nielen o týchto témach:
🏥 Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády
💶 Poplatky v ambulanciách a ich regulácia
📊 Audit poplatkov a úloha ombudsmana Dobrovodského
💉 Očkovanie, problémy s dostupnosťou a objednávkovým systémom
🔥 Kritika NCS a manažmentu očkovania
⚖️ Trestné oznámenie na splnomocnenca Kollára
📈 Rekordný rozpočet pre zdravotníctvo, ale bez vízie
🧓 Potreba investícií do dlhodobej a následnej starostlivosti

Jana Bendová: Aj na Slovensku je možné robiť svetovú medicínu, aj z ambulancie s 3000 obyvateľov

MUDr. Jana Bendová prevzala 20. septembra 2025 v Lisabone od Svetovej organizácie rodinných lekárov prestížne ocenenie Five Star Doctor Award. Znamená to, že je lekárka najvyššej kvality.
Ako sa uvádza v tlačovej správe SSVPL „Zaužívaný názor, že najlepší lekári sú za hranicami Slovenska, dostal vážnu trhlinu. V oblasti všeobecného lekárstva dokonca prestal platiť úplne. Ak by ste hľadali najlepšiu všeobecnú lekárku v Európe, mali by ste sa vybrať do ambulancie  MUDr. Jany Bendovej vo Veľkom Bieli.
Výnimočné ocenenie Five Star Doctor Award udeľuje Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) za excelentnosť v zdravotnej starostlivosti. V roku 2025 ho získalo len sedem všeobecných lekárov z celého sveta. Sú z Južnej Afriky, Taivanu, Iránu, Maďarska, Spojených štátov amerických, Sri Lanky a patrí k nim aj MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA  zo Slovenska.
„Pani doktorka Bendová je excelentná lekárka po odbornej aj ľudskej stránke, v ambulancii aj mimo nej“, vysvetľuje MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a dodáva: „Je empatická a dokáže zrozumiteľne vysvetliť zložité súvislosti zdravia, životného štýlu i nastavenia spoločnosti v komplexnej starostlivosti o ľudí. Robí tak konzistentne, mnoho rokov a na všetkých úrovniach. V lokálnej komunite, medzi kolegami, študentmi, odborníkmi, či v inštitúciách na národnej aj medzinárodnej úrovni. Ako skvelá tímová hráčka v našej odbornej spoločnosti i výnimočná osobnosť rozvíja všeobecné lekárstvo a zlepšuje systém zdravotnej starostlivosti. Aj týmto mimoriadnym úspechom Jana Bendová zviditeľnila Slovensko a slovenských všeobecných lekárov v najlepšom možnom svetle. Môže byť našou inšpiráciou a signálom akým smerom sa má uberať celé slovenské zdravotníctvo.“
Pri príležitosti tohto ocenenia sme sa opäťovne stretli a nahrali s Janou Bendovou nový podcast.
Čo sa deje, keď lekár povie, že lieči srdcom? MUDr. Jana Bendová otvorene hovorí o tom, prečo pacienti nielen na Slovensku „môžu všetko a nemusia nič“, ako vyzerá realita v ambulanciách a prečo je prevencia silnejšia než tisíc receptov. ‍
Prevencia ako základ
Podľa Jany Bendovej je prevencia kľúčom k zdravšiemu Slovensku. V jej ambulancii absolvuje preventívnu prehliadku až 70 % pacientov, čo je nadštandardné číslo. Sama zdôrazňuje, že prevencia šetrí nielen zdravie, ale aj financie zdravotného systému.
Platí, že pacienti môžu všetko a nemusia nič?
Na Slovensku podľa nej stále platí, že pacienti nemajú žiadnu povinnosť dodržiavať liečebný režim. Môžu prísť s banálnymi problémami, zanedbať prevenciu či ignorovať odporúčania, a pritom im nehrozí žiadna sankcia. K dispozícií majú totiž rozprestrené švédske all you can eat stoly a pacienti „jedia" zdravotnú starostlviosť čo im hrdlo ráči.
Potreba podpory a vzdelávania
Bendová upozorňuje, že nestačí apelovať na „pevnú vôľu“. Mnohí pacienti síce vedia, čo majú robiť, no nedokážu to udržať bez podpory. Preto by v tímoch všeobecných lekárov mali byť aj psychológovia, výživoví poradcovia či fyzioterapeuti.
Zmena paradigmy
Ak sa má zdravotníctvo posunúť, pacient musí niesť väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. To však neznamená trestať, ale vytvárať podmienky, ktoré podporia zdravý životný štýl a motivujú ľudí k prevencii. Bendová verí, že práve tu je budúcnosť všeobecného lekárstva.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach
🏆 Ocenenie Five Star Doctor pre MUDr. Janu Bendovú
❤️ Všeobecný lekár musí „liečiť srdcom“
🧑‍⚕️ Potreba väčších kompetencií pre všeobecných lekárov
💉 Očkovanie a boj s dezinformáciami
🧠 Prevencia a zodpovednosť pacientov za vlastné zdravie
📉 Nedostatok lekárov a starnutie odboru
🏥 Nerovnováha medzi nemocnicami a ambulantným sektorom
💶 Kapitačné platby a financovanie všeobecných lekárov
📊 Nárast civilizačných ochorení – diabetes, hypertenzia, obezita
🌍 Inšpirácie zo zahraničia a potreba systémových zmien na Slovensku
‍

Poplatkové Eldorádo. Koľko stojí pacienta bezplatné zdravotníctvo?

Tri zásadné publikácie
Od roku 2023 vznikli tri zásadné publikácie či monografie, ktoré sa venujú poplatkom v zdravotníctve. Ešte v roku 2023 uverejnila autorská dvojica Henrieta Tulejová & Dominika Šebová (obe Advance Institute) publikáciu Koľko platia pacienti v bezplatnom zdravotníctve a aké riešenia preferujú? Henrieta Tulejová navyše realizovala už dve kolá prieskumov, v ktorých hľadala odpovede na otázky - koľko, kedy a či platia pacientov v tzv. bezplatnom zdravotníctve.
V roku 2025 Pažitný & Kandilaki publikovali hneď dve monografie, ktoré sa venujú téme poplatkov. Prvou z nich je monografia Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban, Rudolf Zajac), druhou ešte stále čerstvá publikácia Priame platby u špecialistov (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, Rudolf Zajac)..
„Domácnosti platia z vlastného vrecka 1,7 miliardy eur ročne.“ Na to nadviazala Henrieta Tulejová s poznámkou, že hoci sa politici radi tvária, že systém je zadarmo, realita je iná – pacienti platia čoraz viac a čoraz častejšie. Peter Pažitný pripomenul, že Ústavný súd v minulosti potvrdil ústavnosť poplatkov a že dnes už nemožno hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. Na jeho slová nadviazala Henrieta Tulejová s čerstvými dátami: „Pred dvoma rokmi platilo u špecialistu 40 % pacientov, dnes je to už polovica.“ Čísla ukazujú, že realita je ďaleko od politických sloganov.
V diskusii hovoríme aj o týchto témach:
1️⃣ 📜 Reformné korene – Peter Pažitný pripomenul reformy z rokov 2002–2006 a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré potvrdili ústavnosť poplatkov.
2️⃣ 💶 Realita platieb – Domácnosti dnes platia 1,7 miliardy eur z vlastného vrecka, zdravotníctvo nie je, nebolo a nikdy nebude bezplatné.
3️⃣ 📊 Dáta z prieskumov – Henrieta Tulejová ukázala, že u špecialistov platí už 50 % pacientov, priemerný poplatok stúpol na 21 €.
4️⃣ 🧾 Bločky a transparentnosť – Tretina pacientov nedostáva doklad o zaplatení, čo predstavuje stovky miliónov eur v „šedej zóne“.
5️⃣ 🏥 Ambulancie v kríze – Naďa Trenčanská-Bedušová zdôraznila, že mnohé poplatky vznikli ako „výkrik zúfalstva“ počas energetickej krízy.
6️⃣ ⚖️ Pohľad poisťovní – Martin Kultan: „Čím menej peňazí pod kontrolou štátu, tým lepšie.“ Poplatky treba legalizovať a nastaviť jasné pravidlá.
7️⃣ 📅 Objednávanie na termín – Rezervačné systémy vznikli ako trhová odpoveď na zákaz vyberať poplatky za presný čas vyšetrenia.
8️⃣ ⏰ Doplnkové ordinačné hodiny – Diskusia ukázala, že by mali byť voľnejšie regulované, aby lekári mohli ponúkať večerné či víkendové služby.
9️⃣ 🛡️ Ochranný limit – Potrebné je nastaviť strop, koľko pacient zaplatí ročne, aby sa zachovala dostupnosť starostlivosti.
🔟 🚨 Budúcnosť bez zmien – Ak sa poplatky neupravia, hrozí, že zdravotná starostlivosť bude len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala, v našom štáte by sme ju nepoužili

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala v našom štáte by sme ju nepoužili.
Slovensko je zvláštna krajina. Plná kontrastov, v najnovšom podcaste bola hosťkou MUDr. Eva Mikušková, PhD., primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave. Počas jej rozhovoru mi letelo hlavou, že na Slovensku máme množstvo excelentných lekárov a vedcov za ktorých môžme byť úprimne vďační. Namiesto ich hlasu však vo verejnom diskurze počúvame mizerného ortopéda a „nedouka" vďaka ktorému sa očkuje proti covidu-19 len na niekoľkých miestach na Slovensku. Obdobie spred niekoľkých rokov- kedy sme svojich zraniteľných blízkych vozili na očkovanie niekedy desiatky, nezriedka aj viac ako sto kilometrov- je späť. Zrejme preto, že to tak ľudia chcú.
Primárka Eva Mikušková hovorí o prevencii, akútnych leukémiách a inovatívnej liečbe. Najsmutnejšia je podľa nej ľudská hlúposť – na tú vakcína neexistuje.
Inovatívna liečba v onkohematológii stojí na presnej diagnostike a cielenej terapii, ktorá vychádza z genetických a molekulárnych analýz. Moderné postupy umožňujú prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi a zvýšiť jej účinnosť pri menšej záťaži organizmu. Dôležité je však zdôrazniť, že nie každý nový liek je automaticky inovatívny – skutočná inovácia prináša zásadnú zmenu v prognóze alebo kvalite života pacienta. Preto je nevyhnutné odlišovať medzi skutočne prelomovými terapiami a len mierne upravenými verziami existujúcich liekov.
Prevencia a zodpovednosť
Na Slovensku ročne pribudne 30-tisíc nových prípadov rakoviny. Podľa Evy Mikuškovej je kľúčové, aby pacienti chodili na preventívne prehliadky a dodržiavali odporúčania lekárov vrátane plnenia liečebného režimu. Bohužiaľ však stále platí, že „pacient môže všetko a nemusí takmer nič.“  Mikušková dodáva, že strata zdravia sama osebe ľudí často nemotivuje. Prevencia je pritom najlacnejšia a najúčinnejšia forma boja proti rakovine.
Akútne leukémie – boj s časom
Akútne leukémie patria medzi najrýchlejšie a najnebezpečnejšie ochorenia. „Akútna leukémia je metabolický upír – dokáže pacienta pripraviť o zdravie v priebehu dní,“ vysvetľuje Mikušková. Včasná diagnostika a rýchly transport do špecializovaného centra sú rozhodujúce. Dnes sa darí vyliečiť viac než polovicu pacientov, čo je výrazný pokrok oproti minulosti.
Pokrok v liečbe a genetike
Vývoj v genetike a precíznej medicíne priniesol nové možnosti. „Onkológia zažila nebývalý rozmach – dnes vieme pacientom ponúknuť cielenú liečbu,“ hovorí lekárka. Moderné diagnostické metódy umožňujú odhaliť mutácie a prispôsobiť terapiu konkrétnemu pacientovi. Aj keď nie všetky lieky sú kategorizované, poisťovne často vychádzajú v ústrety a umožňujú prístup k inovatívnym terapiám. Zdravotné poisťovne však musia pozerať aj na to, či si liečbu môžeme dovoliť preplatiť, keďže slovenské zdravotníctvo je stále vo forme švédskych bufetových stolov, kde nie je jasne zadefinovaný ani nárok ani cesta pacienta. Prístup štátu k zdravotným poisťovniam nie je navyše identický a platí delenie na „naše" a tie zvyšné poisťovne.
Leukémia má mnoho podôb
Leukémie sa delia na akútne a chronické, pričom každá má odlišný priebeh aj možnosti liečby. Akútne formy, ako akútna myeloidná či lymfoblastová leukémia, postupujú veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah. Chronické leukémie, napríklad chronická myeloidná alebo lymfocytová, môžu mať pomalší priebeh, no aj tu je včasná diagnostika rozhodujúca. Leukémia nie je jedna choroba – má mnoho podôb a len presná diagnostika určí, akú liečbu pacient potrebuje.
Najväčšia hrozba – ľudská hlúposť
Napriek medicínskemu pokroku zostáva podľa Mikuškovej najväčším problémom ľudský faktor. „Najsmutnejšia je ľudská hlúposť – nevyliečiteľná a bez vakcíny,“ hovorí otvorene. Hlúposť sa prejavuje v zanedbávaní prevencie, v neochote lekárov spolupracovať či v nedôvere k vede. Preto zdôrazňuje význam edukácie, komunikácie a budovania dôvery medzi pacientmi a odborníkmi.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🩸 Akútne leukémie – ich rýchly priebeh a potreba okamžitej diagnostiky
🧬 Pokrok v liečbe: transplantácie, cielené molekuly a precízna medicína
💊 Problémy dostupnosti liekov a kategorizácie na Slovensku
🤝 Spolupráca medzi lekármi a potreba rýchlej komunikácie v prospech pacienta
⚠️ Kritika ľahostajnosti a „ľudskej hlúposti“, ktorá brzdí efektívnu starostlivosť
‍

Rudolf Zajac: Ústava síce môže poznať iba muža a ženu, ale život je omnoho pestrejší

Rudolf Zajac o novele Ústavy, daňovej smršti číslo 3 a karpatských génioch v mediálnom éteri.
Tak nám zabili Ferdinanda, alebo v slovenskej verzii, tak nám schváli novelu Ústavy. 90 poslancov dnes za tieto zmeny hlasovalo, medzi nimi aj poslanci KDH - s výnimkou Františka Mikloška a Františka Majerského - ako i traja poslanci OĽaNO, medzi nimi aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí.
Ústavná zmena a spiatočníctvo
V podcaste sa tejto téme samozrejme venujeme. „Ústava síce môže poznať muža a ženu, ale život pozná aj všeličo iné,“ hovorí Rudolf Zajac. Podľa neho ide o krok späť, ktorý znemožní registrované partnerstvá a výchovu detí v rôznorodých rodinách. Zajac upozorňuje, že Slovensko sa týmto stáva jednou z mála krajín, ktoré sa rozhodli pre legislatívnu spiatočku. A táto spiatočka nie je jediná, o ktorej v podcaste hovoríme.
František Mikloško ako výnimka
Zajac vyzdvihuje Františka Mikloška ako výnimočného politika, ktorý si zachoval hodnoty. „František Mikloško je veľký politik, jeden z najväčších, aké Slovensko má,“ tvrdí. Oceňuje jeho vieru a zásadovosť, aj keď upozorňuje na dilemu, pred ktorou Mikloško stojí v súvislosti s KDH. Podľa Zajaca je Mikloško jedným z posledných bardov duchovnej politiky, ktorý kontrastuje s materiálnym oportunizmom dnešných elít.
Médiá bez odbornosti
Novinári majú v demokracii mimoriadne dôležitú úlohu, no Zajac zároveň upozorňuje na nízku odbornosť novinárov pri informovaní o zdravotníctve. Rudolf Zajac ale aj moderátor Šimon Jeseňák v podcaste kritizujú selektívne správy, polopravdy a demagógiu, ktoré sa objavujú aj v etablovaných médiách. Slovensko trpí stratou pamäti – verejnosť si už ani nepamätá, čo sa dialo pred pár rokmi, teda v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedli tí, ktorí zažívajú mediálne ovácie.
Peniaze, ktoré chýbajú
V najnovšom podcaste exminister Zajac podrobne rozoberá, ako štát škrtá financie v zdravotníctve a za svojich poistencov bude platiť o 350 miliónov € menej, ako to robil doteraz. Poistenci štátu sú pritom najpočetnejšia a najdrahšia skupina pacientov, keďže sú medzi nimi aj deti a seniori. Tí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti.
🏛️ Kritika ústavnej zmeny o pohlaviach a jej spoločenské dôsledky
🕊️ Reflexia politickej integrity Františka Mikloška v kontexte KDH
🩺 Hodnotenie Mareka Krajčího a jeho vplyvu na zdravotníctvo
📰 Analýza mediálnej manipulácie a nedostatku odbornosti v žurnalistike
💸 Diskusia o financovaní zdravotníctva, ročnom zúčtovaní a systémových chybách

CEO Mladí lekári T. Havran: Zdravotníctvo sa nezmení, kým nepomenujeme problémy, aj v radoch lekárov

Počas štúdia medicíny nebol spokojný s výučbou, tak začal organizovať semináre. Dnes pracuje na vzdelávaní absolventov medicíny v spoločnosti Mladí lekári.
Hundranie je slovenský národný šport, v ktorom excelujeme a ak by to bola disciplína na olympiáde, sotva by sme našli adekvátneho súpera. Niektorým však frflať nestačí. Dnešný hosť ozdravme podcastu nebol spokojný s výukou na Lekárskej fakulte UK, tak začal organizovať odborné a vzdelávacie semináre pred medikov. Nebál sa byť ticho a hovoriť o tom, čo síce všetci vidia, no len málokto artikuluje nahlas. Zakladateľ Mladí lekári: Tomáš Havran.
Korene Mladých lekárov
Tomáš Havran v podcaste opisuje, že si uvedomil, aké neefektívne a demotivujúce sú prijímačky z chémie a biológie, ktoré často neodrážajú reálne schopnosti, ktoré budú lekári potrebovať pre výkon medicíny v 21. storočí.
Z tejto reflexie vznikla najprv študentská iniciatíva, ktorá sa snažila zlepšiť podmienky prijímacieho konania – napríklad sprístupňovaním kvalitných prípravných materiálov, mentoringom či diskusiami o tom, čo by mal lekár vedieť.
Táto aktivita sa postupne rozšírila do formátu podcastu, kde sa začali otvárať širšie témy medicínskeho vzdelávania, pracovných podmienok, etiky a profesijného rozvoja. Neskôr sa z nej vyprofilovala organizácia Mladí lekári, ktorá dnes funguje ako komunitná platforma, vzdelávací inkubátor a advokačná skupina pre študentov medicíny a mladých lekárov.
Strach ako železná guľa
Na Slovensku často funguje systém „primariokracie", ktorá je nezriedka dedičná a predáva sa ako léno z pokolenie na pokolenie. „Lekári sa boja ozvať. Najmä mladí, ktorých držia garanti v hrsti.“ Podľa Havrana je systém nastavený tak, že kritika môže ohroziť kariéru, a preto sa mnohí radšej prispôsobia, než by otvorene pomenovali problémy.
Sestričky učia lekárov odoberať krv
Predstaviť si, že by mechanik v autoservise počas štúdia nevymenil olej alebo sviečky na aute, je bizarné. No v medicíne platí, že „môžeš skončiť lekársku fakultu bez toho, aby si odobral krv.“ Havran kritizuje, že fakulty kladú dôraz na memorovanie namiesto praktických zručností a kritického myslenia. Podľa neho je potrebné jasne definovať kompetencie absolventov.
Únava a zlé pracovné podmienky zdravotníkov
Pred niekoľkými dňami o.z. Práve preto spustila kampaň Spolu proti únave. Často totiž zabúdame na to, že zdravotníci sú rovnako ako my „len" ľudské bytosti. „Nemôžeme chcieť od lekára, aby robil 36 hodín vkuse,“ prizvukoval v podcaste Havran. V diskusii o work-life balance zdôrazňuje, že únava vedie k chybám a odchodu lekárov zo systému. Riešením sú lepšie podmienky, digitálne nástroje a podpora nemocníc.
🎙️v podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🧩 Vznik iniciatívy Mladí lekári a jej poslanie
🫥 Strach mladých lekárov ozvať sa a tlak zo strany garantov
📚 Nedostatky medicínskeho vzdelávania – memorovanie vs. prax
🎯 Potreba jasne definovaných kompetencií absolventov
🛌 Work-life balance a problém vyčerpania lekárov
🤖 Budúcnosť medicíny – AI, digitálne nástroje a nové zručnosti