Peter Pažitný: Poplatková realita slovenského zdravotníctva: Legalizovať namiesto zakazovať

Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, & Rudolf Zajac predstavili novú publikáciu Priame platby u špecialistov, práve o nej sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s Petrom Pažitným.

Diskusia v podcaste sa sústreďuje na fenomén poplatkov v zdravotníctve, ktoré Peter Pažitný neoznačuje ako problém, ale ako nevyhnutnú odpoveď systému na zlyhávajúcu legislatívu a nepružný regulačný rámec. V rozhovore opakovane zdôrazňuje, že „na Slovensku vlastne máme regulátora, ktorý je zaspatý a ktorý vôbec nedokáže reagovať na to, čo sa deje v reálnom svete." Vyzdvihuje, že súčasný stav, v ktorom sa tvárime, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, je iluzórny, keďže občania reálne ročne zaplatia približne 1,7 miliardy eur formou priamych platieb.

Priame platby u špecialistov

Základnou pointou štúdie, ktorú autori publikovali, je kategorizácia poplatkov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ich legalizácia ako funkčný nástroj systému. Pažitný pomenúva šesť typov poplatkov – od rezervačných systémov až po tzv. second opinion –, pričom upozorňuje, že „v zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov." Tieto systémy podľa neho reflektujú dopyt pacienta, a preto by mali byť zlegalizované a integrované do systému zdravotnej politiky.

Pažitný kritizuje absenciu transparentnosti a predvídateľnosti zo strany štátu, najmä vo vzťahu k pacientom, ktorí často netušia, za čo a prečo platia. Ako riešenie navrhuje zavedenie daňových dokladov alebo výpisov o čerpaní zdravotnej starostlivosti, ktoré by pacientom ukázali, "„oľko vlastne ich liečba stála a koľko z toho hradila poisťovňa." Tento prístup by mal okrem zvýšenia informovanosti zároveň obmedziť šedú zónu poplatkov, ktorá rastie na okraji zákona.

Vo svojom hodnotení systémovej zmeny Pažitný odmieta rétoriku o zoštátňovaní a návrat k centrálne riadenému systému. Namiesto toho vyzýva na budovanie jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a právneho rámca pre poplatky: „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona." Takýto krok má zvýšiť efektivitu, férovosť a transparentnosť systému, namiesto jeho demontáže prostredníctvom populistických a retrográdnych návrhov.

V podcaste diskutujeme a Peter Patiný reaguje na vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že by sme mali venovať pozornosť možnému zoštátneniu zdravotných poisťovní. Tieto nápady Pažitný v podcaste označuje za ideovo aj prakticky scestné.

Podľa neho je kľúčové si uvedomiť, že „takéto návrhy sú právne problematické a politicky neúprimné, lebo nemajú reálne prepracované riešenia, len slúžia ako populistická návnada pre voliča." Upozorňuje, že zdravotníctvo je v Ústave SR zakotvené ako systém zdravotného poistenia, nie daňový model, a preto nie je možné bez zmeny Ústavy prejsť na systém plne riadený štátom bez plurality.

Zoštátňovanie zdravotných poisťovní by si podľa Pažitného vyžadovalo nielen zmenu ústavy, ale aj masívne finančné kompenzácie vlastníkom, ktoré štát v realite nie je schopný alebo ochotný zaplatiť. "Keď chcem vyvlastniť, musím to zaplatiť. A otázka je, či na toto štát má dneska zdroje," vysvetľuje Pažitný a zároveň pripomína, že pokusy o vyvlastnenie či obmedzenie práv poisťovní boli už v minulosti neúspešné a narážali na Ústavný súd. Taktiež spomína precedent zo zahraničia – Maďarsko –, kde po zoštátnení systém stratil transparentnosť a decentralizáciu a začal smerovať k neefektívnej centralistickej správe.