ozdravme podcast

Martin Gábor: Fyzioterapiou vieme pacientom zlepšiť kvalitu života

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.
O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Nástup fyzioterapie
Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.
Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut.
Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien
Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.
Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode
v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu
ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu
očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života
aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie
ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií
akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína
aká je rola pacientov a rodiny
 

Rudolf Zajac o poplatkoch v zdravotníctve: Politici sľubujú nulu, pacienti platia miliardy

„Ešte raz a naposledy" tak sa volá kniha našich dvoch vzácnych priateľov, Fedora Gála a Karola Sudora. Tí, ktorí však poznajú Fedora, vedia, že jeho posledná kniha zvyčajne a našťastie nebýva posledná. Je teda dosť možné, že ani tento podcast s Rudolfom Zajacom nebude tento rok tým posledným.
Každopádne, po týždni sme pre našich poslucháčov pripravili nový podcast, ktorý sa venuje o.i. poplatkom v ambulanciách, ktoré existujú a sú symptómom širšieho problému. 
V podcaste hovoríme aj o o audite ministerstva zdravotníctva, o tom, prečo chýba jasne definovaný nárok poistenca, a o tom, ako sa v praxi vyberajú peniaze mimo zákonného rámca. Zajac pripomína, že bez finančnej spoluúčasti občanov systém neudržíme, a zároveň varuje pred chaotickými riešeniami, ktoré len prehlbujú šedú ekonomiku.
V podcaste Rudolf Zajac otvorene konštatuje: „Bez finančnej spoluúčasti občanov to nepôjde." V podcaste vysvetľuje, že štát nemá vlastné peniaze a financovanie zdravotníctva je otázkou rozumného rozdelenia verejných a súkromných zdrojov. Poukazuje na to, že bez jasne definovaného nároku poistenca vzniká chaos: poisťovne nevedia presne, čo majú hradiť, a pacienti nevedia, za čo majú platiť. Zajac kritizuje súčasnú prax, kde sa poplatky vyberajú mimo zákona, bez daňových dokladov, čo vedie k strate verejných príjmov a k šedej ekonomike. Varuje, že nekontrolované zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením, lebo znižuje konkurencieschopnosť a rast HDP.
Zajac pripomína historický kontext: „Fico v roku 2006 vyhlásil, že nikto nič platiť nebude," a následne sa systém rozbehol do chaosu. Hovorí o tom, ako legislatíva z roku 2000 definovala pravidlá, ktoré dnes nie sú naplnené nariadením vlády, a preto nie je jasné, čo presne hradí verejné zdravotné poistenie. Popisuje, že existuje množstvo titulov a cenníkov — „poplatková divočina" — ktoré poskytovatelia používajú, často bez zaslania cenníka na vedomie príslušným orgánom tak, ako to zákon predpokladá. Zajac kritizuje aj nedostatočnú kontrolu a kapacity vyšších územných celkov, ktoré nemajú kompetencie ani kapacity tieto praktiky dohliadať.
O audite ministerstva hovorí s uznaním, ale aj s výhradami: „Ten audit robil tím okolo Henriety Tulejovej" a priniesol čísla, ktoré potvrdzujú, že poplatky a doplatky tvoria významnú časť výdavkov pacientov. Zajac uvádza, že odhady hovoria o stovkách miliónoch až miliardách eur, pričom presné čísla sú ťažko overiteľné, lebo chýbajú daňové doklady. Zdôrazňuje, že riešenie musí byť sociálne únosné — nastaviť limity a doplatky tak, aby nikto nebol vylúčený z prístupu k starostlivosti. Kritizuje populistické návrhy, ktoré sľubujú zákaz poplatkov bez náhrady, pretože takéto kroky len presunú náklady na iné formy zdanenia.
🏥 Poplatky v ambulanciách — rozsah, prax a dôsledky pre pacientov.
📊 Audit ministerstva — čo odhalil tím Henriety Tulejovej a aké sú čísla.
⚖️ Právne spory a precedensy — súdne rozhodnutia a ich význam pre prax.
🧾 Daňové doklady a šedá ekonomika — prečo chýbajú a čo to spôsobuje.
🏛️ Legislatíva a nárok poistenca — potreba jasného nariadenia vlády.
💸 Financovanie zdravotníctva — verejné vs. súkromné zdroje a ich limity.
🛡️ Sociálna únosnosť poplatkov — limity a ochrana zraniteľných skupín.
🎄 Osobný rozmer — Zajacove postrehy o rodine, tradíciách a verejnom diskurze.

Marek Tkáč: Načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
 
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
 
V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
 
V treťom rozhovore sme sa rozprávali o rehabilitácii a inováciách v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode s MUDr. Marekom Tkáčom, MBA, primárom rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava.
Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela – hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť.
Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania.
Načasovanie rehabilitácie
MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité.  „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu.
„Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí.
MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií. Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie.
„Samozrejme, rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované,“ uviedol.
Druhé štádium je teda včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia.
„Prvé štádium je neurologické lôžko, potom včasná rehabilitácia a tretia štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali,“ zhrnul MUDr. Tkáč.
To znamená, že v treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne.
Spolupráca s viacerými odborníkmi
MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal.
V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenul i spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest.
„Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby,“ doplnil.
Následne ocenil prácu fyzioterapeutov. „Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia“.
Neuroplasticita a spasticita
V rozhovore tiež vysvetlil termín, ktorý rezonuje v rehabilitácii, a to je neuroplasticita.
„Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Je možné ich stimulovať, aby vznikali,“ vysvetlil.
Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia. Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces,“ objasnil.
Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie – spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Napríklad niekedy sú stiahnuté prsty, vykrútená ruka.
Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie“.
Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín. Zároveň MUDr. Tkáč podotkol, že na západe alebo aj v Čechách môžu botulotoxín aplikovať aj rehabilitační lekári. „U nás je to ešte momentálne obmedzené, ale máme veľkú snahu do tohto procesu prispieť aj my,“ povedal.
Moderné technológie v rehabilitácii
Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia.
„V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol. Roboty sa od nich odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie.
„Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Alebo pacienti musia prenášať váhu, musia prenášať svalovú silu a zbierať body, vykonávať pohyby s postavičkami alebo zbierať objekty,“ opísal.
Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapie s fyzioterapeutom na lôžku.
Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.  
Následne upozornil, že robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Často je mylná predstava o tom, že pacient, ktorý nedokáže úplne komunikovať, je nedostatočne zotavený, že sa dá do robota a robot s ním bude všetko cvičiť a všetko zvládne. To nie je tak. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces,“ podotkol.
Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč.
Zároveň konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.
Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal. Následne však dodal, že ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
aké následky prináša cievna mozgová príhoda
prečo je načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode dôležité
ako skoro po cievnej mozgovej príhode je možné bezpečne začať s rehabilitáciou
aké sú rozdiely medzi včasnou a následnou rehabilitáciou
čo znamená pojem neuroplasticita a aký je jej význam
ako prebieha diagnostika a liečba spasticity
ako spolupracuje neurológ s FBRL lekárom
s akými odborníkmi je dôležitá spolupráca v rehabilitácii
aké moderné technológie sa dnes využívajú v rehabilitácii
aký je rozdiel medzi konvenčnou a robotickou rehabilitáciou. Kedy sa používajú?
akú úlohu zohráva telemedicína a digitálne aplikácie pri udržiavaní kontinuity terapie? Je to realita pre slovenského pacienta?
aká je rola pacienta a jeho príbuzných
aká je budúcnosť rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode. Kde je priestor na zlepšenie?

Rudolf Zajac: Krajčí povedal na margo našich publikácií tri vety, z toho tri nezmysly. 100% úspešnosť

Marek Krajčí sa opäť pustil do dobrodružstva, v ktorom neexceluje: myslenia. Renomované štúdie, publikácie a monografie, v ktorých Pažitný, Zajac & spol skúmali príčiny nadúmrtnosti na COVID-19 nazval brakom, financovaným Pentou. Práve Penta, AGEL alebo samotný Zajac sú obľúbenými pseudoargumentami pseudoodborníkov na zdravotníctvo, ktorých Rudolf Zajac nezriedka nazýva aj karpatskými géniami. V najnovšom podcaste sa s Rudolfom Zajacom k „múdrostiam ducha" z úst Krajčího ale aj Igora Matoviča vraciame.
Kritika riadenia pandémie
Rudolf Zajac to hovorí priamo: „tri vety, tri nezmysly“ — tak zhodnotil výroky Mareka Krajčího. Podľa Zajaca bol jedným z problémov pri manažmente covidu-19 „chaotické riadenie pandémie“, kde sa rozhodovalo bez logiky a často „v rozpore s bežnými pravidlami pri prenosných ochoreniach“. Pripomína, že výsledky Slovenska sú medzi najhoršími v Európe, a že za to nesú zodpovednosť nielen manažérske chyby, ale aj politické zásahy a dezinformácie.
Obrana Zelenej knihy a dôkazy
Zajac jasne bráni svoje štúdie: „Zelená kniha“ nie je paškvil, vznikla z práce s dátami a spolupráce s poisťovňami a inštitúciami. Priznáva, že dáta sa získavali ťažko, no výsledkom je monografia v Q1 časopise — ergo jasný dôkaz, že to nie sú povrchné výkriky, ale seriózna analýza. „Tie čísla boli ešte horšie, ako vyšli v roku 2021,“ hovorí a zdôrazňuje, že cieľom bolo nájsť príčiny, nie robiť politiku.
Stav žurnalistiky a výzva na odbornú diskusiu
Zajac je k novinárom kritický a hovorí to bez obalu: „Slovenskí novinári sú naprosto nevzdelaní“. Vyčíta im miešanie tém, senzáciechtivosť a nedostatok odbornej diskusie. Varuje, že bez serióznych odborných debát a transparentných dát sa chyby budú opakovať, a že namiesto riešení sa často objavujú populistické návrhy, ktoré problém neriešia.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🩺 Kritika riadenia pandémie covidu-19
🗣️ Výroky politikov: „Tri vety, tri nezmysly“
📊 Odborné štúdie: Obrana Zelenej knihy; publikácia v Q1 časopise potvrdzuje kvalitu analýz.
🔍 Problémy s dátami
📰 Kritika médií
⚖️ Výzva na diskusiu

Jana Martinková: Botulotoxín a rehabilitácia sú pri liečbe spasticity kľúčové

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke vznikla miniséria rozhovorov o cievnej mozgovej príhode (CMP). CMP je závažný stav, pri ktorom dochádza k nedokrveniu mozgu a poškodeniu nervového tkaniva. Na Slovensku ju ročne dostane približne 13 000 pacientov. O prognóze rozhoduje čas – správna diagnostika a liečba môžu minimalizovať následky.
Na webe ozdravme.sk nájdete rozhovory venované témam:
Čo sa deje s pacientom po CMP
Spasticita – prečo vzniká a ako ju zvládať
Inovácie v rehabilitácii – kedy začať
Úloha fyzioterapie v živote po CMP
V druhom rozhovore MUDr. Jana Martinková, PhD., MPH (CINRE Bratislava) vysvetľuje, čo je spasticita. Ide o zvýšené svalové napätie, ktoré sa zhoršuje pri rýchlom pohybe končatiny. Vzniká narušením tlmiaceho vplyvu vyšších centier nervovej sústavy. Pravdepodobnosť jej vývoja závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ale aj od faktorov ako včasná rehabilitácia, neuroplasticita či vonkajšie podnety (stres, bolesť, chlad, vône).
Spasticita sa neobjaví hneď – po CMP býva najprv končatina ochabnutá. V priebehu 2–6 týždňov napätie stúpa, do 3 mesiacov je viditeľná a do pol roka väčšinou ustálená. Liečba je možná aj neskôr, no často býva spasticita nerozpoznaná. Prevencii sa nedá úplne predísť, ale správnou rehabilitáciou a liečbou ju možno zmierniť.
MUDr. Martinková zdôrazňuje význam edukácie – pacient, rodina aj lekári musia spasticitu včas sledovať. Častým problémom je, že pacient odíde z nemocnice s ochrnutím, ale bez informácie o potrebe kontroly po niekoľkých mesiacoch. Rehabilitácia sa zanedbáva a spasticita sa zachytí neskoro.
Kľúčovou liečbou je aplikácia botulotoxínu. Podáva sa injekčne raz za 3–4 mesiace, účinok nastupuje po dvoch týždňoch. Pacienti liečbu vítajú, pretože uvoľňuje napätie a umožňuje rehabilitáciu. Spasticita totiž narúša jemnú motoriku – pacienti nevedia uchopiť pohár či pero, často majú problémy s rečou. To vedie k sociálnej izolácii, depresii či strate zamestnania. Podpora rodiny je preto nevyhnutná.
Spasticitu úplne vyliečiť nemožno, poškodené nervové tkanivo sa neobnoví. Dá sa však zmierniť správnou terapiou. Ak sa príznaky ignorujú, spasticita sa prehlbuje, svaly sa skracujú a vznikajú kontraktúry – fixované držanie tela obmedzujúce pohyb.
Na Slovensku je záchyt pacientov so spasticitou nízky, hoci celkovo je liečených vyše 400-tisíc ľudí. MUDr. Martinková preto apeluje na lepšiu spoluprácu neurológov, rehabilitačných lekárov a fyzioterapeutov. Edukovať treba nielen pacientov, ale aj lekárov, aby spasticitu rozpoznali a včas odporučili liečbu.
Občianske združenia ako Život po porážke zohrávajú dôležitú úlohu – prinášajú informácie verejnosti a podporujú pacientov.
Rozhovor sa venuje aj týmto otázkam:
aké sú najčastejšie následky CMP
čo je spasticita a od čoho závisí jej vznik
či je prítomná bolesť
kedy sa objavujú prvé príznaky
možnosti liečby a rehabilitácie
úloha botulotoxínu
ako spasticita ovplyvňuje každodenný život
spolupráca pacienta a rodiny
prognóza a možnosti zlepšenia
či sa spasticita môže vracať
priestor pre telemedicínu a inovácie

D. Zachar (INEKO): Prečo v ankete Nemocnica roka dominuje Ružomberok a Šaca,no na päty jej šliapu Bory?

Dušan Zachar je jedným z pravidelných hostí podcastu ozdravme. Už viac ako dekádu realizuje INEKO hodnotenie nemocníc v ankete Nemocnica roka. Aj tento rok by sa dal zhrnúť do titulu knihy Na západe nič nové, Ericha Mari Remarqua. V rebríčku totiž dlhodobo dominuje vojenská nemocnica v Ružomberku a nemocnica Košice Šaca z portfólia skupiny AGEL.
Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry
Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo je zo svojej podstaty veľmi rigidné. „Zmeny sa dejú pomaly a politici sa obávajú nepopularity,“ povedal. Podľa neho od čias Rudolfa Zajaca sa nenašiel minister, ktorý by bol ochotný riskovať politické body v prospech skutočnej reformy. Aj tí, ktorí nemali ambíciu byť znovuzvolení, neurobili zásadné kroky. Diskusia ukazuje, že zdravotníctvo je systém, kde krátke volebné obdobia nestačia na viditeľné výsledky, a preto sa reformy odkladajú alebo ohýbajú podľa regionálnych a politických záujmov.
Kritériá hodnotenia Nemocnica roka
Rebríček Nemocnica roka 2025 bol už jedenástym ročníkom hodnotenia INEKO. Zachar vysvetlil, že nemocnice musia spĺňať minimálne päť zo siedmich odborností, aby mohli byť zaradené. „Nemocnica musí mať interné, chirurgiu, neurológiu, pediatriu, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecké alebo ARO,“ uviedol. Okrem toho sa sleduje dostatočná vzorka pacientov pri indikátoroch. Príkladom sú Krompachy či Revúca, ktoré mali nízke počty pacientov pri cievnych mozgových príhodách. Zachar upozornil, že niektoré nemocnice sú v rebríčku „nevinné“, lebo nemajú odbornú kapacitu na špecifické diagnózy, hoci by podľa kategorizácie mali.
Pozitívnym príkladom v rebríčku Nemocnica roka je nemocnica v Levoči, ktorá napriek tomu, že patrí do kategórie nemocníc prvého typu, dokázala dosiahnuť excelentné výsledky v neurológii. Dušan Zachar ju vyzdvihol ako ukážku toho, že aj menšie zariadenia môžu poskytovať špičkovú starostlivosť: „Nemocnica v Levoči sa vie postarať o ľudí s mozgovocievnou porážkou, má najlepšie čísla v našom rebríčku a dokonca medzinárodné ocenenia,“ povedal. Podľa neho je neoprávnené myslieť si, že nemocnice prvej úrovne nemôžu robiť vysoko kvalitnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Levoča je dôkazom, že aj regionálne zariadenia môžu byť centrami excelentnosti, ak sa zamerajú na konkrétny odbor a dokážu ho rozvíjať.
Optimalizácia siete nemocníc
Rozhovor sa dotkol aj témy optimalizácie siete nemocníc, ktorú Rudolf Zajac nazval jedným z najväčších paškvilov. Zachar kritizoval formalizmus, ktorý prevláda nad pôvodnou myšlienkou centralizácie výkonov. „Sme majstri sveta v ohýbaní pravidiel ad hoc,“ poznamenal. Podľa neho má zmysel sledovať počty operačných výkonov, pretože vyšší počet znamená lepšiu kvalitu a nižšiu mieru komplikácií. Ako príklad uviedol pôrodnice, kde sa hranica počtu pôrodov neustále mení podľa politických tlakov. Zdôraznil, že podobné kritériá by mali byť aplikované aj na špecializované operácie, kde je väzba medzi počtom výkonov a kvalitou ešte výraznejšia.
Výsledky rebríčka a priestor na zlepšenie
V kategórii všeobecných nemocníc opäť dominovala Košice-Šaca, ktorá vyhrala siedmykrát v rade. Druhé miesto obsadili Bory a tretie Topoľčany. Zachar komentoval výsledky: „Rozdiel medzi Šacou a Borami bol len 0,08 percenta – štatistická odchýlka.“ Podľa neho Bory, ktoré začali plnú prevádzku až v roku 2024, budú čoskoro favoritom na prvé miesto. Topoľčany sú zas príkladom nemocnice, ktorá sa z dna rebríčka vypracovala medzi najlepšie. Priestor na zlepšenie vidí Zachar v spokojnosti pacientov (Topoľčany), hospodárení (Bory) a transparentnosti (Šaca). Rebríček tak ukazuje, že aj etablované nemocnice musia ďalej inovovať.
Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že fakultné a univerzitné nemocnice majú byť prirodzenými centrami excelentnosti, no často zápasia s kvalitou dát, hospodárením či transparentnosťou. „Rozdeľujeme nemocnice do dvoch kategórií – veľké štátne, univerzitné a fakultné nemocnice na jednej strane a všeobecné nemocnice na strane druhej. Práve univerzitné nemocnice by mali byť lídrami v poskytovaní komplexnej starostlivosti,“ vysvetlil.
V kategórii veľkých štátnych nemocníc zvíťazila Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok, ktorá dlhodobo dosahuje najvyššiu spokojnosť pacientov a stabilné výsledky. Druhá skončila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica – najtransparentnejšia nemocnica s najťažším mixom diagnóz, hoci jej chod ovplyvňuje výstavba novej budovy v areáli. Tretia je Univerzitná nemocnica Martin, ktorá si drží kvalitu a profituje z výstavby na novom mieste. Ako povedal Dušan Zachar: „Ružomberok je dlhodobo líder v spokojnosti, Bystrica má najťažších pacientov a Martin ukazuje, že aj počas rozsiahlej výstavby sa dá držať vysoký štandard.“
V rozhovore hovoríme nielen o týchto témach:
🏥 Rebríček Nemocnica roka 2025 a jeho metodika
⚖️ Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry pri reformách
📊 Kritériá hodnotenia nemocníc – odbornosti a indikátory kvality
🧠 Neurológia a povinné programy v regionálnych nemocniciach
🏗️ Optimalizácia siete nemocníc a jej problémy
👶 Pôrodnice ako príklad ohýbania pravidiel podľa politiky
💰 Hospodárenie nemocníc: zisk, dlhy a transparentnosť
🥇 Výsledky rebríčka: Šaca, Bory, Topoľčany a ich priestor na zlepšenie

Kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť

20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili.
Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc:
Michal Štofko – prvý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR
Jozef Koma – generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union
Peter Lednický – zástupca Penta Hospitals International
Beáta Havelková – zástupkyňa spoločnosti AGE
Mongi Msolly – riaditeľ Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Asociácie štátnych nemocníc
Memorandový paradox
Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú.
Viac lekárov, menej výkonov
Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity.
Peter Lednický „…kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť…“
Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy.
{{odporucane}}
Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity.
Michal Štofko: „ten (platový pozn. red.) mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie.“
Odbory a ich vplyv
Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutujúci upozornili, že „odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi,“ čo podľa Jozefa Komu z Unionu narúša rovnováhu systému.
Jozef Koma (UNION): „Nemám rád, keď odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A to sa nejakým spôsobom deje…“
Financovanie a spravodlivosť
Veľká časť debaty sa venovala otázke spravodlivého financovania nemocníc. „Nemocnice dávajú 70 až 90 % príjmov na mzdy,“ pripomenula Beáta Havelková. Podľa nej základná sadzba DRG nezohľadňuje všetky náklady, ktoré nemocnice musia pokryť. Diskutujúci sa zhodli, že systém musí prejsť transformáciou, aby odmeňoval výkon a kvalitu, nie len existenciu pracovného pomeru.
{{suvisiace}}
Beáta Havelková „my dávame okolo 60 % nášho rozpočtu… No vieme, že sú aj nemocnice, ktoré dávajú okolo 92 %. To sú dve čísla. Deväťdesiat percent je správne číslo, ale treba povedať za čo. Deväťdesiat percent z príjmov a je to okolo 75 až 80 percent z nákladov.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💰 Automatické zvyšovanie miezd lekárov a jeho udržateľnosť
📉 Viac lekárov, no menej výkonov v nemocniciach
🏥 Zadlžovanie štátnych nemocníc a potreba auditov
📜 Memorandá medzi štátom, odbormi a poisťovňami
👩‍⚕️ Vplyv Lekárskeho odborového združenia na riadenie nemocníc
⚖️ Spravodlivé financovanie a otázka rovnosti vs. kvality
🇨🇿 Porovnanie Slovenska s Českom a krajinami V4
📊 DRG systém a jeho limity pri hodnotení výkonu
🕰️ Krátkodobá stabilizácia vs. dlhodobá neudržateľnosť
🔄 Potreba transformácie: od odmeňovania existencie k odmeňovaniu výkonu
‍

Zuzana Košutzká: Čím skôr sa pacient dostane k liečbe, tým má z nej väčší benefit

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
 
O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava.
Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky.
Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie.
Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne.
Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity.
Zmena trendov
Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“.
Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“
Následky cievnej mozgovej príhody
Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka.
Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči.
Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cievnu mozgovú príhodu, ale majú ju lokalizovanú v kritických oblastiach, ktoré majú na starosti hybnosť alebo reč,“ hovorí. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od toho, ako pacient chce a vládze rehabilitovať, akú má motiváciu a aké má príležitosti na rehabilitáciu.
Slovenské dáta k dispozícii nemáme, ale doc. Košutzká hovorí, že na základe zahraničných štúdií je známe, že približne 50 až 60% pacientov sa podarí vrátiť do zamestnania po prekonaní cievnej mozgovej príhody.
Liečba botulotoxínom
Okrem rehabilitácie je možné podstúpiť aj inú liečbu. Na Slovensku je k dispozícii liečba botulotoxínom. „Ide o kontrolované lokálne podanie botulotoxínu do svalov, a to vo veľmi nízkych koncentráciách. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil, a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná,“ vysvetľuje doc. Košutzká. A dodáva, že je to liečivo, ktoré znižuje svalové napätie a pomáha pacientovi, aby mohol dobre a efektívne využívať končatiny.
Táto liečba je podľa jej slov pre každého pacienta po cievnej mozgovej príhode, ktorý má potenciál na zlepšenie funkcie končatiny. Jedno z kritérií je na Slovensku i časové hľadisko, to znamená, že botulotoxínová liečba musí byť indikovaná do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. Na druhej strane ale docentka podotýka, že „nedá sa povedať, že po dvoch rokoch by to už nemalo zmysel. Máme pacienta, ktorý prišiel po 10 rokoch, začali sme s botulotoxínovou liečbou a mali sme pekný efekt liečby“.
Botulotoxín sa dá aplikovať horných alebo dolných končatín. A podľa doc. Košutzkej dostupnosť špecialistov, ktorí podávajú botulotoxín, naprieč Slovenskom je dobrá. Dodáva však, že okruh špecialistov oprávnených aplikovať botulotoxín by sa mohol rozšíriť. Na Slovensku totiž toto liečivo môžu podávať iba neurológovia (v prípade potreby i urológovia).
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
🧠 aké sú typické príznaky cievnej mozgovej príhody
⚡ čo sa deje s organizmom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
🩺 aké funkcie môžu byť porušené
🌱 čo sa zregeneruje časom samé a čomu treba pomôcť
🤝 aká je následná starostlivosť
⏱️ kedy je potrebné začať s rehabilitáciou
📉 aké sú očakávateľné následky a aké sú najčastejšie trvalé následky cievnej mozgovej príhody
🎯 od čoho závisí úspešnosť obnovenia funkčnosti pacienta
🔄 koľko pacientov sa dokáže vrátiť do „normálneho“ života
👩‍⚕️👨‍⚕️ akí špecialisti by mali byť zapojení do uzdravovacieho procesu
💊 akú liečbu pacient podstupuje
💉 o liečbe botulotoxínom
🫂 akú rolu zohrávajú samotní pacienti a ich príbuzní
📲 majú inovácie a telemedicína priestor v terapii
🛡️ prevencia a pri čom by mal človek spozornieť

M. Bahelka (RZP): Ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie zrušiť tender

Michal Bahelka, majiteľ RZP Trenčín, opisuje históriu výberových konaní od roku 2003 a porovnáva ich priebeh. Zdôrazňuje, že legislatíva bola podobná, no prax sa menila – a prevádzkovateľov sanitiek už v minulosti prebiehalo priamo pod ministerstvom zdravotníctva, ale prebiehalo aj pod gesciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho súčasný tender priniesol neštandardný postup, keď správne konanie viedlo ministerstvo, ale samotný výber realizovalo Operačné stredisko ZZS.
Snahy o zoštátnenie záchraniek sú absurdné
RZP patrí medzi etablovaných a na na trhu najdlhšie pôsobiacich poskytovateľov záchrannej ale aj dopravnej zdravotnej služby. Jej majiteľ Michal Bahelka v najnovšom podcaste prvýkrát verejne vystupuje a vyjadruje sa k celému priebehu, pozadiu ako i tomu - ako by povedal klasik - či sa tender stal.
Ostatný tender bol zvláštny, o výsledkoch rozhodovalo operačné stredisko, ktoré je však priamo či nepriamo podriadené ministerstvu zdravotníctva. Ak existovali chyby v správe komisie, na základe ktorej minister Kamil Šaško tender zrušil, mali na základe týchto chýb podľa Bahelku zastaviť správne konanie.
{{suvisiace}}
Celý tender je navyše paradoxný aj preto, že vyvolal novú vlnu snáh o vytlačenie neštátnych poskytovateľov z trhu a nahradiť ich výhradne štátnymi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Tieto nápady sa v éteri objavujú napriek tomu, že dodnes nikto z proponentov tohto riešenia na stôl nepoložil ani jeden argument, ktorý by hovoril o tom, že sú štátne záchranky lepšie ako tie neštátne. Bahelka v podcaste vysvetľuje, prečo tieto tendencie nepovažuje za správne. Zároveň v podcaste kladie rečnícku otázku o tom, či je zoštátnenie záchraniek dostatočné, keďže aj štátne záchranky jazdia na autách, ktoré vyrábajú súkromné firmy a kupujú si materiál či prístroje, ktoré rovnako nevyrába štát, ale predávajú ich súkromné trhy v otvorenej trhovej súťaži.
{{odporucane}}
Mali by byť záchranky štátne, aby mal štát lepšiu kontrolu? Bahelka odmieta tento argument, keďže štát má plnú kontrolu cez operačné stredisko, ktoré rozhoduje o vyslaní posádok.
„Je to scestné tvrdiť, že štát nemá záchrannú službu pod kontrolou. Pacient volá na linku 155, ktorú prevádzkuje stopercentne štát, a o tom, aká posádka pôjde, rozhoduje operačné stredisko,“ vysvetľuje.
Podľa neho súkromní poskytovatelia sú len článkom v reťazci, zatiaľ čo štát určuje pravidlá, ceny aj vybavenie. Spor o tender tak otvára zásadnú debatu o transparentnosti, efektivite a budúcnosti záchrannej služby na Slovensku.
Kapurkový tender?
Bahelka poukazuje na nedostatok transparentnosti počas ostatného tendra. Keďže sa tendrov zúčastňuje ešte od toho prvého počas ministrovania Rudolfa Zajaca, Bahelka v podcaste pripomenul, ako tendre vyzerali v minulosti. Ešte nie tak dávno totiž uchádzači svoje projekty obhajovali pred komisiou, dnes sa podávajú len žiadosti bez verejnej prezentácie. Dôsledkom sú pochybnosti o celom výberovom procese, keďže projekty poznajú len členovia komisie. Tender tak skôr pripomína súťaž krásy, kedy verejnosť navyše nevidela ani tváre osoby, v tomto prípade víťazného projektu. To podľa Bahelku vytvára priestor na svojvôľu komisie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil zastavenie správneho konania za nezákonné, čo podporuje aj právna analýza RZP. Bahelka tvrdí, že ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie konanie zastaviť.
Licencie a budúcnosť RZP Trenčín
„Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ hovorí Michal Bahelka o licencii RZP Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vydáva poverenia na pokračovanie prevádzky, no podľa neho je budúcnosť stále nejasná.
„Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“
Nielen podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nebol tender zrušený v súlade so zákonom, identický postoj má aj firma RZP, ktorá rovnako disponuje svojou právnou analýzou. Vo vzduchu tak visí možnosť, že firmy, ktoré sa tendra zúčastnili, sa budú domáhať potenciálneho ušlého zisku na súde. Túto možnosť nevylučuje ani Bahelka a v podcaste hovorí, „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“
Michal Bahelka (RZP): „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“
‍Ako ďalej dodal, „nám nejde o ušlý zisk. Nám ide o to, aby sme prevádzkovali záchrannú službu,“ zdôrazňuje. Dodáva, že si majitelia RZP nikdy nevyplácali dividendy: „Za 22 rokov sme akcionárom nevyplatili ani cent. Všetky prostriedky sme investovali späť do materiálneho zabezpečenia a platov.“
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
⚖️ Neštandardný priebeh tendra na záchranky
📜 História výberových konaní od roku 2003
👥 Transparentnosť a úloha komisií
🏥 Licencie RZP Trenčín a ich blížiaci sa koniec
🧑‍⚖️ Postoj generálneho prokurátora k zastaveniu konania
💰 Spor o zisk vs. služba pacientom
🏛️ Diskusia o štátnych vs. súkromných záchrankách
📞 Úloha operačného strediska a kontrola štátu

Katarína Danková: Nemocnice nám dlžia 120 miliónov € a niektoré firmy čakajú na úhrady až 436 dní

04.09.2024 sme uverejnili podcast s výkonnou riaditeľkou SK+MED Katarínou Dankovou. V tom čase Danková upozorňovala na to, že štát naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Pred rokom bol dlh štátnych nemocníc viac ako 120 miliónov €. Prešiel viac ako rok a preto sme v podcaste ozdravme opäť privítali Katarínu Dankovú. Zrejme nikoho neprekvapí, že dlh štátnych nemocníc je stále identický, aby sme však neklesali na duchu je tu aj jedna dobrá správa: dlhy štátnych nemocníc od minulého roka aspoň nestúpli. Je to zapríčinené aj tým, že Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov prešla pod ministerstvo obrany, ktoré ich záväzky do značnej miery uhradilo.
Dlhy ako súčasť, nie chyba systému
V úvode rozhovoru hovoríme o aktuálnom stave dlhov nemocníc voči dodávateľom združených v SK+MED. „Za tretí kvartál máme pohľadávky vo výške 120 miliónov, z toho 91 miliónov po lehote splatnosti,“ uviedla Katarína Danková. Najväčšími dlžníkmi sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Martin a Košice.
Systémové opatrenia
Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok po sebe dotuje štátne nemocnice priamo cez programovú vyhlášku, ktorá zdravotným poisťovniam nariaďuje zdravotným poisťovniam zaslať vybraným nemocniciam 191 miliónov €. Časť už odišla v tranžiach do nemocníc. „V júli odišla prvá tranža 25 %, ktorá mala slúžiť aj na úhradu záväzkov voči dodávateľom,“ vysvetľuje Danková. Napriek tomu sa celkový dlh zásadne neznižuje.
Kaliňákov efekt
Zaujímavým prípadom je nemocnica v Prešove, ktorá sa dostala pod gesciu ministerstva vnútra. „Tam evidujeme výrazný posun, pohľadávky poklesli a nemocnica už nepatrí medzi top dlžníkov,“ dodala Danková. Kým dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV bol ešte v prvom kvartáli roku 2025 2 053 039,22€, tak dlh ku koncu Q3 2025 klesol na 42 510,06€. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV je však naďalej piatym najväčším dlžníkom voči Sociálne poisťovni.
Riziká pre dodávateľov
Dodávatelia musia čakať na úhradu faktúr v priemere 183 dní po splatnosti, v Martine dokonca až 436 dní. Na otázku, či pod vplyvom neskorých platieb, hrozí predovšetkým menším a stredným firmám združených v SK+MED bankrot Danková uviedla „určite áno, hrozí krach niektorým členom asociácie“. Navyše, príkaz ministra č. 10 zakazuje postúpenie pohľadávok, čo komplikuje financovanie firiem. Danková odpovedá i na to, prečo dodávatelia podpísali dodatok k zmluvám, ktorý im explicitne zakazuje predávať svoje pohľadávky tretím stranám.
Mierny pokrok
Aj keď sa nové dlhy netvoria tak rýchlo, staré zostávajú. „Ak by sa nám podarilo eliminovať formou oddlženia 91 miliónov po splatnosti, boli by sme relatívne spokojní,“ hovorí Danková. Dodávatelia zároveň apelujú na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %, čo by pomohlo pacientom aj firmám.
‍V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💰 Dlhy nemocníc voči dodávateľom – 120 miliónov eur
🏥 Najväčší dlžníci: Bratislava, Martin, Košice
📉 Prešovská nemocnica ako pozitívna výnimka, ALE
⚖️ Prehratý spor Slovenska s Európskou komisiou o oneskorených platbách
📊 Systémové opatrenia ministerstva – 191 miliónov eur v tranžiach
⏳ Priemerná doba splatnosti faktúr – až 436 dní v Martine
🚫 Príkaz ministra č. 10: zákaz postúpenia pohľadávok
🧾 Návrh na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %
‍