ozdravme podcast

Rudolf Zajac: Štát nemusí vlastniť ani záchranky, má však určiť jasné podmienky pre ich prevádzku

Aj o týchto témach v slovenskom zdravotníctve sme sa po dlhšej odmlke opäť rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
Pred nástupom Rudolfa Zajaca na ministerstvo zdravotníctva záchranná zdravotná služba nefungovala mierne povedané dobre. Absentovala koordinácia medzi záchrannými službami a neexistovala sieť, rovnako nebolo jasné, kde majú stanice záchrannej zdravotnej služby stáť. Na záchrannú zdravotnú službu neputovalo dostatok peňazí.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
počas reformy sa definovala sieť záchrannej služby a bola platená jednotným spôsobom cez paušály
financovanie záchrannej zdravotnej služby bolo nastavené tak, aby mohlo prebiehať kontinuálne obnovovanie techniky a vozového parku
chceli sme, aby sa o licencie na záchranky súťažilo a dražilo, hovorí Zajac
súčasné zmeny záchrannej služby sú len návratom k fungovaniu záchraniek počas reformy Rudolfa Zajaca
o prešetrovaní Protimonopolného úradu proti nemocniciam Penty a Agelu
v roku 2008 vydal PMÚ rozhodnutie o tom, že jedna z poisťovní nemá dominantné postavenie na trhu, keďže podľa PMÚ na Slovensku nefunguje trh
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá nič spoločné s úhradami zdravotných poisťovní a zároveň nie je cenovým kontrolórom 
programová vyhláška ráta s ušetrením 400 miliónov eur, je takáto úspora reálna a ak áno, ako?

František Majerský& Gaston Ivanov: Najväčšia reforma záchrannej zdravotnej služby za 20 rokov s cenovkou 1,2 miliardy €

Vláda schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Stalo sa tak až v marci, i keď reforma bola pripravená už mesiace, no jej schválenie blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS)..
Schválenie vládou je len prvým krokom, teraz musí reformu odobriť parlament. Značná časť opozície túto reformu podporuje, no zároveň sa obáva pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť podané individuálne.
Podľa oboch hostí, poslanca KDH Františka Majerského a zdravotníckeho analytika ministerstva zdravotníctva Gastona Ivanova je reforma nutná, aby sa zachoval rozsah a zlepšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
V čom spočívajú hlavné zmeny záchrannej zdravotnej služby a podarí sa jej implementovaním zredukovať zbytočné výjazdy záchraniek?
Aký bude prínos novej linky 116117?
Koľko bodov záchrannej zdravotnej služby máme v súčasnosti a koľko ich bude v budúcnosti?
Aké typy záchrannej zdravotnej služby vzniknú a ako sa bude líšiť po prijatí reformy zloženie posádok?
Kto bude dozerať nad výberovými konaniami nových bodov?
Prečo by podľa poslanca Majerského mal štát byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej službe?
Prečo je táto reforma nutná a ako súvisí s Plánom obnovy a odolnosti?
V čom spočívajú kľúčové zmeny fungovania Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby?
 

Dajana Petríková (AZP SR): Úspory v programovej vyhláške sú nereálne, nikdy sa štátu nepodarilo úšetriť viac ako 100 miliónov €

Pred približne rokom sa stala Dajana Petríková výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní. Svoj prvý rozhovor poskytla pre ozdravme. Po roku vo funkcii absolvovala Dajana Petríková svoje prvé nahrávanie podcastu a opäť pre portál ozdravme.
V najnovšom podcaste hovoríme s Petríkovou o tom, prečo vznikla programová vyhláška a aké účely by mala plniť, no neplní. Zdravotné poisťovne poznajú potreby svojho kmeňa, ministerstvo zdravotníctva však nie. 
Programová vyhláška mala byť pôvodne nástrojom, ako bude štát určovať svoje priority v zdravotnej politike, po niekoľkých rokoch existencie vyhlášky, ktorej vydanie notoricky mešká, vidíme, že štát si ciele nezadefinoval a programová vyhláška je de facto len nástrojom ako centrálne plánovať nákup zdravotnej starostlivosti.
Vo videopodcaste hovorí Šimon Jeseňák s Dajanou Petríkovou aj o týchto témach:
či by sme mali zrušiť samotnú programovú vyhlášku alebo ju aspoň liberalizovať a nechať zdravotné poisťovne vykonávať funkcie a úlohy, na ktoré boli zriadené
má existencia Asociácie zdravotných poisťovní význam
sú úspory, ktoré v programovej vyhláške rozpočtujeme, realizovateľné alebo sa riadime heslom papier znesie veľa
ako reflektuje Petríková výroky Petra Kotlára

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ: Ak štát nechce komory a samosprávy, nech to otvorene povie, no bude to drahšie a nefunkčné

Postavenie komôr na Slovensku je hybridné, čo nie je dobrý stav. Ak nechce štát, aby mali jednotlivé komory samosprávne funkcie, môže ich funkcie zastávať aj on, no bude to drahšie a nefunkčné.
Ak majú komory nejaké chyby, tak by sme ich nemali rušiť a spochybňovať, rovnako nespochybňujeme postavenie miest a obcí v prípade, ak má mesto zlého primátora alebo poslancov, rovnako nechceme zrušenie regionálnych „vlád“.
Ako sa cítil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na tlačovej besede po boku prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá má medzi svojimi členmi ľudí ako je fašizoidný lekár Lipták, ktorý je členom vedenia regionálnej bunky SLK.
Dokážu a chcú si komory poradiť s členmi, ktorí nekonajú na základe evidence based medicine? 
Lekárne sú zároveň entitou prvého kontaktu pacientov v prípade zdravotných komplikácií. Svetový trend je jasný, lekárne sú ideálnym miestom s hustou sieťou pobočiek, kde môžu pacienti získať nielen kľúčové rady a lieky, no môžu a mali by byť miestom, kde sa môže pacient zároveň zaočkovať okrem iného proti chrípke či ďalším ochoreniam. Na Slovensku to však stále nie je možné. Kedy sa táto situácia zmení a v lekárni zaočkujeme prvého klienta? Odpovedá prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Prezident SKZL Igor Moravčík: Dokážu a chcú si komory poradiť s vlastnými antivaxerskými kolegami?

Na Slovensku aktuálne v zdravotníctve pôsobí celkovo jedenásť komôr. V zahraničí je bežnejší model menšieho množstva komôr.
Počas uplynulých týždňov sme mohli sledovať sériu tlačových besied. Prvú mala strana SaS, ktorá kritizovala jednu z komôr kvôli vyberaniu poplatkov nad rámec zákona.
Následne sa konala tlačová beseda Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory & Slovenskej komory zubných lekárov. Všetky tri komory vyjadrenia Tomáša Szalaya a strany SaS kritizovali.
O tom, prečo a či sú komory v 21.storočí stále podstatné, alebo sú relikviou minulosti, sa Šimon Jeseňák rozprával s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov Igorom Moravčíkom. Dokážu a chcú komory zakročiť voči lekárom, ktorí konajú v rozpore s evidence based medicine?

Rudolf Zajac: Komory majú lekárom ako je Lipták odoberať licencie, no nerobia to

Máme za sebou ďalší týždeň v slovenskom zdravotníctve ktorý spoločne reflektuje Rudolf Zajac & Šimon Jeseňák.
Tento týždeň rezonovala prestrelka medzi stranou Sloboda a Solidarita a Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou a Slovenskou komorou zubných lekárov.
Majú komory v 21.storočí ešte význam? Dodržiavajú a robia to, na čo boli zriadené? Alebo sú to entity, ktoré si nechcú poradiť s vlastnými problematickými členmi ako je splnomocnenec vlády pre prešetrenie covidu alebo antivaxer a fašizoidný jedine Lipták? Komora nie je bezzubá a môže konať a jej kompetencie sú dostatočné na to, aby takýmto lekárom v prvom stupni odobrala licencie.
Rudolf Zajac zrušil povinné členstvo v komorách a ihneď po tom  z komory vystúpil.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má staronové vedenie a podarilo sa jej dostať z uloženia ozdravného plánu až do zisku približne 8 miliónov €. V zisku skončila aj Dôvera, Union naopak skončil v strate. Aké výhrady má exminister Zajac voči VšZP?
Programová vyhláška mešká. No nemala by vôbec existovať, keďže je to etatistický nezmysel. Ministerstvo nedokáže obsiahnuť desať miliardový kolos a rozhodovať o tom, na čo sa finančné prostriedky využijú.
A aká je reflexia prvých štyroch mesiacov v kresle ministra zdravotníctva Kamila Šaška očami Rudolfa Zajaca?
 
 

Roman Varga & Ivan Makatura: Investičný dlh do cyber bezpečnosti v zdravotníctve je obrovský

Začiatok roka 2025 je náročný a, žiaľ, bohatý na hackerské útoky. Hneď v prvých dňoch nového roka čelil a neodrazil hackerský útok kataster, ktorý nie je plne funkčný ani po mesiaci od nabúrania systému.
Následne čelila bližšie nešpecifikovaným útokom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá podľa vlastných slov útokom odolala. No o tomto útoku vieme len veľmi málo a čerpáme len z tlačovej besedy, na ktorej sa zúčastnili aj politické špičky.
O aké útoky presne šlo, v oboch prípadoch nevieme a informácie sú kusé. Nevieme teda povedať, či a ako sa z nich vieme poučiť.
A aké povinnosti majú firmy voči štátu v prípade hackerského útoku a prečo by mali firmy upovedomiť o povahe útokov aj svoju konkurenciu?
Slovenské zdravotníctvo trpí investičným dlhom. Vieme to pri nemocniciach, ambulanciách, no menej sa hovorí o tom, že kyberbezpečnosť ambulancií či nemocníc rovnako trpí veľkými investičnými dlhmi a bezpečnosť dát nie je v ideálnom stave.
Edukácia zdravotníkov ohľadne kyberbezpečnosti pokrivkáva alebo v horšom prípade neexistuje vôbec. A ako by sa mali zdravotníci brániť proti potenciálnym útokom? O tom hovoria v podcaste Roman Varga (Head of Security ZP Dôvera) a Ivan Makatura (Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, generálny riaditeľ).

Rudolf Zajac: Až na jednu výnimku sú v zdravotníctve jedni politici za 18 a druhí bez dvoch za 20

Zasadá parlament, a ako sa hovorí, znamená to, že bankové kontá a ľudské práva občana sú v ohrození. Obávať by sa mal v prvom rade pacient, ktorý Memorandom 2.0. opäť nezíska absolútne nič. Naopak, nové Memorandum, ako svojho času povedala Denisa Saková na tlačovke s Petrom Pellegrinim „bude to drahé“ a zaplatia to všetci daňoví nevoľníci.
 V parlamente prebieha rozprava k predkladaným zákonom, ktoré chce vládna koalícia schváliť, aby nedošlo k opätovným výpovediam. Opozícia je jednotná minimálne v tom, že nebude vládnej koalícii pomáhať s otvorením schôdze a zatiaľ deklaruje i to, že vládne zákony nepodporí.
 S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom hovoríme v podcaste o parlamentnej rozprave. Tá demonštruje, že až na výnimku Tomáša Szalaya sú všetci politici na jedno kopyto, sú buď za 18 alebo za 20 bez dvoch. Pripomínajú dieťa, ktoré vie artikulovať, čo chce, vie povedať, len NON a, teda, čo nechce. Demonštruje to ich lesk i biedu.
Penta a Agel nastavujú štátu zrkadlo a ukazuje im ako veci v zdravotníctve robiť a etatistom, ktorých je v parlamente drvivá väčšina, sa tento pohľad nepáči.

Šimon Jeseňák v Bielik online: Memorandum 2.0. s LOZ je ešte horšie a drahšie ako to predošlé

Peter Stachura z KDH mal dnes tlačovú besedu, v ktorej podrobil kritike nové Memorandum 2.0., ktoré podpísala vláda s Lekárskym odborovým združením. Toto memorandum nie je len drahšie, horšie, ale navyše v ňom vláda vyrokovala v prospech spotrebiteľa zdravotnej starostlivosti len minimum. Vláda navyše doteraz nevyčíslila, koľko nás bude nová dohoda s LOZ stáť. Taktiež vôbec nie je isté, že i keď vláda potrebné zákony schváli, tak ich zároveň parlament odobrí, keďže vládna koalícia má v parlamente len teoretickú väčšinu. Otázne je i to, či by prijatie požadovaných zákonov nespôsobilo hnanie ústavnej zdravotnej starostlivosti ku personálnemu a v prípade nedofinancovania sektora aj kolapsu. Viac v Bielik online hovorí CEO portálu ozdravme.sk Šimon Jeseňák.

Rudolf Zajac: Neviem, kto bude prevádzkovateľom nemocníc TSK, no na 99,99% to bude lepšie ako dnes

Slovensko v roku 2025: trestné oznámenie na Tomáša Szalaya za to, že zaočkoval desiatky tisíc ľudí. Splnomocnencom vlády je naďalej plochozemec, popierač pandémie, ktorý skúma vakcíny pod mikroskopom z dráčika, skrátka „business as usual“ verzia Slovensko.
27. 01. 2025 sa konalo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktoré rokovalo o vypísaní obchodno-verejnej súťaže, ktorej cieľom je prenájom všetkých troch nemocníc, ktoré TSK prevádzkuje. Počas rokovania zazneli en block všetky klamstvá a mýty o slovenskom zdravotníctve a na zastupiteľstvo dorazili aj poslanci parlamentu, ktorí si s výnimkou poslanca Františka Majerského prišli spraviť poslaneckú agitku.
Vládna koalícia sa zmenšuje pomaly každým dňom, čoho dôsledkom môže byť i to, že parlament neschváli zákony, ktoré sú potrebné pre implementáciu Memoranda 2.0., ktoré vláda podpísala s LOZ, ergo organizáciou, ktorú Peter Schutz nazval najantireformnejšou entitou, ktorú Poľana nadájala.
Kresťanskodemokratické hnutie zas čelí vábeniu SMERu, ktorý po plyne, „majdanizácií“ a kadečom inom identifikoval, že je urgentne potrebné v Ústave stanoviť, že máme len dve pohlavia a to muža a ženu. Uvidíme, ako zahlasuje pri tomto návrhu ústavného zákona KDH.
Opozícia by chcela čím skôr predčasné voľby. Hovorí teda A, no nehovorí B a teda aká je vízia ich Slovenska po potenciálnych predčasných voľbách.
S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý je stálicou našich podcastov, hovoríme opäť o aktuálnom dianí v slovenskom zdravotníctve ale i štáte ako takom. Nuž a tento štát pripomína čoraz viac Džamáhíriju.