ozdravme podcast

Kováč: Keď politik toleruje Kotlára, nerozhoduje odborne, ale politicky

Lekár a právnik Peter Kováč o prelomovom rozsudku v prípade najdrahšieho lieku, zlyhaní v kategorizácii liekov, práci súdnych lekárov aj o tom, prečo vznikli Lekári nahlas.
Lekár, právnik a spoluzakladateľ iniciatívy Lekári nahlas Peter Kováč v podcaste Ozdravme o prelomovom rozsudku správneho súdu v prípade Zolgensmy, o tom, prečo minister Šaško toleruje Kotlára, a o absurdnej kritike súdnych lekárov za používanie majákov.
Peter Kováč je človek, ktorý slovenské zdravotníctvo vidí z oboch strán — ako lekár aj ako právnik. Je spoluzakladateľom iniciatívy Lekári nahlas a súdnym lekárom, ktorý denne rieši to, čo väčšina z nás radšej nevidí. V podcaste Ozdravme sme s ním rozobrali tri témy, ktoré ukazujú, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo — od tolerovania medicínskych bludov až po otázku, či si môžeme dovoliť platiť najdrahší liek na svete z verejného poistenia.
{{odporucane}}
Kováč vysvetlil, prečo iniciatíva Lekári nahlas vznikla — „miera frustrácie niektorých lekárov z toho, čo sa tu deje, presiahla určitú hranicu, ktorá sa dala tolerovať.“ Dianie okolo vládneho splnomocnenca Kotlára označil za čistú katastrofu. Na otázku, čo si myslí o tom, že minister Šaško sa na jednej strane hlási k vede a dá sa zaočkovať proti chrípke, ale zároveň toleruje Kotlára, odpovedal priamo: „Neviem, či je to rešpektovanie vedy, alebo robenie politiky. Keď v politickom záujme tolerujeme medicínske bludy, treba sa ozvať.“
Hlavná téma podcastu sa točila okolo prelomového rozsudku správneho súdu, ktorý zrušil kategorizáciu lieku Zolgensma. Kováč pripomenul prípad Editky z roku 2023, keď rodičia dosiahli úhradu lieku cestou neodkladného opatrenia — nápad, ktorý označil za „z právneho hľadiska doslova geniálny.“ Lenže krajský súd neodkladné opatrenie zrušil, nemocnica zostala s neuplatenou faktúrou a nakoniec rodičia zo zbierky zaplatili 700-tisíc eur.
Teraz Dôvera a Union žalovali ministerstvo a správny súd im dal za pravdu. Kováč vysvetlil, čo to znamená v praxi — ak sa rozsudok potvrdí, kategorizácia padne a poisťovne budú musieť od ministerstva vymáhať škodu. A ak to neurobí, „mohlo by dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.“ Pikantná je situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne — tá by musela žalovať vlastného majiteľa. Podľa našich informácií sa k žalobe nepridala.
Kováč otvoril aj zásadnú otázku nákladovej efektivity: „Otázka je, či ten efekt, ktorý to má, stojí za tie peniaze. Tie zdroje sú obmedzené a je otázka, či tie dva milióny nie je možné vynaložiť efektívnejšie na liečbu iných ochorení.“ Upozornil, že lieky na zriedkavé ochorenia sú tak drahé práve preto, že pacientov je málo a náklady na vývoj sa rozložia na malý počet. Ale to neznamená, že otázku efektivity nemáme klásť.
{{suvisiace}}
V záverečnej časti podcastu Kováč reagoval na kritiku poslanca KDH, ktorý natočil video proti používaniu majákov súdnymi lekármi. To, čo ho podľa vlastných slov „vrcholne dotklo,“ bolo prirovnanie k zneužívaniu majákov tajnou službou. Kováč vysvetlil realitu — v celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtia mimo nemocníc na starosti jeden lekár. Štatisticky mimo nemocnice môže denne umierať 10 až 30 ľudí. Keď zosnulý leží na chodníku alebo na diaľnici vznikne kolóna, lekár bez majákov sa tam jednoducho nedostane. A v niektorých lokalitách Slovenska prehliadajúci lekári chodia dokonca s pištoľou — kvôli vlastnej bezpečnosti vo vylúčených komunitách.
•       📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla, pretožefrustrácia lekárov z medicínskych bludov presiahla únosnú hranicu
•       ⚠️ Minister Šaško sa hlási k vede, ale zároveň tolerujevládneho splnomocnenca Kotlára, ktorý šíri medicínske bludy
•       ⚖️ Správny súd zrušil kategorizáciu Zolgensmy —ministerstvo podľa súdu porušilo zákon pri zaradení lieku medzi hradené
•       💰 Ak kategorizácia padne, poisťovne by mali odministerstva vymáhať škodu — inak ich manažment riskuje trestný čin
•       🏥 Všeobecná zdravotná poisťovňa by muselažalovať vlastného majiteľa — a podľa našich informácií sa k žalobe nepridala
•       ❓ Stojí efekt Zolgensmy za dva milióny eur? Kováčhovorí, že otázka nákladovej efektivity je legitímna a nemôžeme ju ignorovať
•       🚑 V celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtiamimo nemocníc na starosti jeden súdny lekár
•       🚨 Majáky súdnych lekárov nie sú privilégium,ale nutnosť — bez nich by sa na miesto úmrtia nedostali
•       🔫 V niektorých lokalitách Slovenska chodiaprehliadajúci lekári s pištoľou kvôli vlastnej bezpečnosti
•       🧠 Kováč upozorňuje: štát má už druhý prípad,keď súd zrušil kategorizáciu drahého lieku — systém má problém

Lekár Nahlas: 5 minút stačí na vytvorenie medicínskeho hoax. Na jeho vyvrátenie nie.

Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami.
Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová.
Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov
Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr." ‍
Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil.
Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov
Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania.
{{odporucane}}
Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením
Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví.
‍„Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami.
{{suvisiace}}
Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky
Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho."
‍Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli najmä na vyberanie členského."
Návrat chorôb a ohrozená kolektívna imunita
Alexandra Bražinová priniesla tvrdé dáta o klesajúcej zaočkovanosti na Slovensku. Hoci celoslovenský priemer sa ešte drží okolo 95 %, niektoré okresy už klesli na 91 – 93 %. Dôsledky sú viditeľné: „Objavujú sa opakovane prípady osýpok. Osýpky pred dvadsiatimi rokmi sa nevyskytovali na Slovensku," upozornila Bražinová.
Za posledné dva roky Slovensko zaznamenalo tisíce prípadov čierneho kašľa, jednotlivé prípady záškrtu a dokonca dve úmrtia. Jaroslava Orosová doplnila varovanie z praxe — v ambulancii vidí neočkované deti očkovaných rodičov, ktoré cestujú do rizikových oblastí. „Je otázka, kedy to dieťa stúpi na hrdzavý klinec a nebude mu tam kto podať tetanické antisérum," varovala s tým, že rodičia jej obavy často bagatelizujú.
Politika v medicíne a rozklad inštitúcií
Peter Kováč ako právnik ponúkol pohľad na systémové zlyhania — od nezákonného dovozu vakcíny Sputnik, cez dehonestáciu riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv premiérom, až po súčasného vládneho splnomocnenca, ktorý podľa diskutujúcich verejne popiera vedu. Kováč bol pri hodnotení ministra zdravotníctva priamy: „Osobne považujem ministra zdravotníctva za zbabelca, lebo ako minister zdravotníctva musím pomenovať veci tak, ako sa majú."
Maroš Rudnay doplnil kľúčový postreh o asymetrii boja s dezinformáciami: „Tie nezmysly je možné vytvoriť za päť minút, ale na to, aby si ich vyvrátil a podložil niečím relevantným, potrebuješ celý deň." Práve táto nerovnováha podľa neho vysvetľuje, prečo konšpirácie v informačnom priestore vyhrávajú.
Čo robiť? Vzdelávanie, odvaha a lekári nahlas
V záverečnej časti sa hostia zhodli na troch pilieroch riešenia. Prvým je vzdelávanie — od základných škôl, kde Katarína Dostálová už robí besedy o zdraví, až po lekárske fakulty. Práve Bražinová priniesla najdesivejšiu anekdotu večera: študent piateho ročníka medicíny jej povedal, že je prvou pedagogičkou, ktorá mu jednoznačne odporučila očkovanie proti chrípke. „Vy ste prvý pedagóg na tejto fakulte, ktorý mi takto jednoznačne odporučil očkovanie," citovala jeho slová.
‍Druhým pilierom je odvaha odborníkov verejne sa ozvať. Orosová to zhrnula jasne: „Netreba mlčať vtedy, keď sa dejú zlé veci, pretože to, čo nás čaká za to mlčanie, je ešte horšie." A tretím je zrozumiteľná komunikácia — dezinformácie vždy vyhrávajú v jednoduchosti, a preto podľa Bražinovej „sa musíme naučiť tie medicínske informácie podávať jednoducho a zrozumiteľne."
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔬 Dôvera v lekárov a vedcov na Slovensku dlhodobo klesá — a prieskumy SAV to potvrdzujú aj v roku 2026
🤖 Pacienti prichádzajú do ambulancií s diagnózami z ChatGPT a kontrolujú postupy svojich lekárov
🤐 Mnohí lekári sa boja verejne vyjadriť — nie kvôli zamestnávateľom, ale kvôli vlne nenávisti na sociálnych sieťach
🏥 Slovenská lekárska komora podľa všetkých piatich hostí neplní svoju základnú úlohu — hájiť medicínu založenú na dôkazoch
💉 Zaočkovanosť na Slovensku klesá — v niektorých okresoch je už pod 93 %, čo ohrozuje kolektívnu imunitu
⚠️ Vracajú sa choroby, ktoré tu desaťročia neboli — osýpky, čierny kašeľ aj záškrt, vrátane dvoch úmrtí
🧠 Rastie výskyt úzkostných a depresívnych porúch aj počet samovrážd, najmä u mladých žien a starších mužov
🎯 Vytvorenie hoaxu trvá 5 minút, jeho seriózne vyvrátenie celý deň — táto asymetria hrá v prospech dezinformácií
📚 Kľúčom k zmene je vzdelávanie kritického myslenia od základných škôl až po lekárske fakulty
📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla preto, aby odborný hlas nezanikol — a jej členovia vyzývajú kolegov, aby sa nebáli ozvať

Patrik Palacka: Rakovina obličky na Slovensku: nové lieky prichádzajú, no stále zaostávame

Docent Patrik Palacka vysvetľuje, ako sa diagnostikuje a lieči rakovina obličky, prečo Slovensko zaostáva v dostupnosti moderných liekov a čo znamená nová imunoterapia pre pacientov.
Hosťom podcastu Ozdravme je docent Patrik Palacka, onkológ a docent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre odbor onkológia. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov na liečbu nádorových ochorení, vrátane rakoviny obličky. V rozhovore otvorene hovorí o tom, kde sa slovenská onkológia nachádza, čo sa v posledných rokoch zmenilo a kde nás ešte čakajú výzvy.
Diagnostika a príznaky
Rakovina obličky je zákerná predovšetkým preto, že dlho neprezrádza svoju prítomnosť. Viac ako polovica pacientov sa o nádore dozvie úplne náhodne — napríklad pri ultrazvuku brucha, ktorý lekár indikoval z celkom iného dôvodu. Najčastejším príznakom, ak sa vôbec objaví, je krv v moči. Tá však môže súvisieť aj s infekciami či močovými kameňmi, preto sa na rakovinu nepomyslí hneď. Hmatateľný nádor v brušnej oblasti sa vyskytuje už len pri lokálne pokročilej chorobe, čo sa týka približne 15 percent pacientov. Medián veku pri diagnóze je 64 rokov a muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy.
{{odporucane}}
Prevencia a preventívne prehliadky
Hoci cielený skríning na rakovinu obličky neexistuje, rizikové faktory sú dobre známe — fajčenie, obezita, hypertenzia a profesionálna expozícia škodlivým látkam. Docent Palacka zdôrazňuje obrovský význam preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Práve bežný rozbor moču dokáže odhaliť mikroskopickú krv, ktorá vedie k ďalším vyšetreniam a včasnému záchytu. Uvádza konkrétny prípad 39-ročného muža, ktorému preventívna prehliadka odhalila rakovinu močového mechúra v úplne včasnom štádiu — bez akýchkoľvek príznakov. Prevencia zachraňuje životy.
{{suvisiace}}
Revolúcia v liečbe
Za posledných 25 rokov sa liečba metastatickej rakoviny obličky zmenila dramaticky. Okolo roku 2000 pacienti s pokročilou chorobou prežívali v mediáne jeden rok. S príchodom tyrozínkinázových inhibítorov v rokoch 2005–2006 sa prežívanie zdvojnásobilo. Skutočný zlom priniesla kombinovaná imunoterapia, vďaka ktorej sa medián prežívania posunul na takmer päť rokov. Ešte pôsobivejšie je, že kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi dokáže úplne vyliečiť až 17 percent pacientov s metastatickým ochorením. Nejde teda už len o predlžovanie života, ale o reálnu šancu na kompletné uzdravenie — čo bolo ešte pred dvoma desaťročiami nepredstaviteľné.
Dostupnosť liekov na Slovensku
Napriek pokrokom vo svete Slovensko v dostupnosti moderných liekov na rakovinu obličky výrazne zaostáva. Do konca marca 2025 sme podľa docenta Palacku patrili „takmer na chvost Európskej únie." Od 1. apríla sa situácia čiastočne zlepšuje kategorizáciou kombinovanej imunoterapie, no stále chýba kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi, ktorá je v Česku štandardom. Problematická je aj druhá línia liečby — keď prvá línia prestane fungovať, lekári sa musia vracať k dvadsať rokov starým liekom. Hlavnou prekážkou podľa Palacku nie je medicína, ale financie a zdĺhavý kategorizačný proces.
🔬 Ako vzniká rakovina obličky a prečo je jej diagnostika taká náročná
🩸 Krv v moči ako najčastejší príznak, ktorý by ste nemali ignorovať
📊 Incidencia na Slovensku — sme nad priemerom EÚ, ale dáta sú zastaralé
🚭 Prevencia: fajčenie, obezita a hypertenzia ako hlavné rizikové faktory
🏥 Prečo sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára také dôležité
💊 Revolúcia v liečbe — od jedného roka prežívania k piatim za 25 rokov
✅ Imunoterapia dokáže úplne vyliečiť až 17 % pacientov s metastázami
🇸🇰 Dostupnosť liekov na Slovensku a porovnanie s Českou republikou
⏳ Prečo nám v kategorizácii liekov trvá tak dlho a čo bráni pokroku
🔮 Budúcnosť liečby — vyliečime viac pacientov, ale univerzálny liek zatiaľ neexistuje

Peter Pažitný: (Ne)udržateľnosť slovenských nemocníc, platový automat a sekera väčšia ako miliarda €

Nová publikácia Petra Pažitného a kolektívu (doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD. Ing. Daniela Kandilaki, PhD. Mgr. Noemi Macko-Forgáčová Ing. Mgr. Petronella Mihálová MUDr. Rudolf Zajac) sa sústreďuje na udržateľnosť slovenských nemocníc. Analyzuje rastúce dlhy, vplyv platového automatu, regulačné prekážky a možnosti transformácie právnej formy nemocníc smerom k väčšej transparentnosti a tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. Kniha kombinuje historický prehľad s konkrétnymi odporúčaniami pre manažérov, zriaďovateľov a tvorcov zdravotnej politiky.
Diagnóza dlhu a jeho príčiny
Pažitný v publikácii zdôrazňuje, že dlh štátnych nemocníc nie je jednorazový problém, ale systémový jav: „Dlh nemocníc je tzv. Locus minoris resistentiae systému,“ teda miesto najmenšieho odporu, kam sa prenáša tlak na náklady a výnosy. Autori ukazujú, že napriek opakovaným oddlženiam (vyše dvoch miliárd eur) zostáva problém aktuálny a že dlh súvisí s kombináciou rastúcich mzdových nákladov, regulácií, ktoré obmedzujú manažérsku flexibilitu, a nedostatočnej transparentnosti hospodárenia nemocníc.
Platový automat a jeho dôsledky
Pažitný upozorňuje, že platový automat výrazne zvyšuje cenu práce a obmedzuje riaditeľov nemocníc v manažérskych rozhodnutiach: „Ten platový automat vnímam ako jeden z kľúčových faktorov, prečo je súčasný stav neudržateľný.“
Zvýšené osobné náklady (v niektorých prípadoch až 90 % príjmov) znižujú priestor na iné investície alebo len úhradu bazálnych nemocničných nákladov. Publikácia analyzuje, ako centrálne nastavené mzdy a regulačné zásahy oslabujú incentívy na produktivitu a vedú k rastu dlhov.
Transparentnosť cez zmenu právnej formy
Autori navrhujú transformáciu veľkých nemocníc na akciové spoločnosti ako nutný predpoklad pre transparentné hospodárenie: „Akciová spoločnosť je základ toho, že budem mať štandardné dáta, budem mať auditované dáta, budem vedieť, čo sa v tej nemocnici deje.“ Transformácia by priniesla povinnosť zverejňovať účtovné závierky, jasnejšie rozdelenie aktív a pasív a tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré by znížili motiváciu k dlhodobému zadlžovaniu.
Platobné mechanizmy, poisťovne a inovácia
Kolektív kriticky hodnotí súčasné regulačné nastavenie, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Pažitný pripomína, že pôvodný dizajn mal umožniť poisťovniam vyjednávať platobné mechanizmy a podporovať inovácie: „Tie regulácie... nás vlastne veľmi limitujú v tejto inovatívnej činnosti.“ Pažitný navrhuje návrat k mechanizmom, ktoré odmeňujú kvalitu a výsledok, nielen objem výkonov.
🏥 Dlh nemocníc — prečo vzniká a prečo pretrváva.
⚖️ Platový automat — vplyv na náklady a manažérsku flexibilitu.
📊 Transparentnosť — prečo transformovať nemocnice na akciovky.
🔁 Mäkké vs. tvrdé rozpočtové obmedzenia — ekonomické dôsledky.
💸 Oddlženia — prečo opakované oddlženia problém neriešia.
🧾 Audit a dáta — očakávania od auditu prvých nemocníc.
🩺 Platobné mechanizmy — DRG, programová vyhláška a ich limity.
🤝 Role poisťovní — zmluvná voľnosť a možnosti inovácií.
🚑 Tendry a záchranka — návrhy na zlepšenie súťaže a infraštruktúry.
🛠️ Praktické odporúčania — kroky pre riaditeľov, zriaďovateľov a ministerstvo.

Fiktívne PN a neoprávnené invalidity: Štát môže ušetriť stovky miliónov

„V Boha veríme, ostatní musia predložiť údaje". Tak znie slávny výrok, ktorý je pripisovaný W. Edwardsovi Demingovi (1900 – 1993), americkému štatistikovi, profesorovi a poradcovi v oblasti manažmentu, ktorý je kľúčovou postavou v modernom riadení kvality. Sociálna poisťovňa kvalitnými dátami disponuje a aj vďaka nim dokázala markantne znížiť počet fiktívnych péeniek.
Poznámka (red), v čase nahrávky medzi 23:33-23:59 zaznel nepresný údaj, za ktorý sa ospravedlňujeme. Správy údaj je, že: z približne 220 000 invalidných dôchodcov, pracuje približne 105 000.
Práve o téme fiktívnych PN, neoprávnených invalidít, zdieľania dát medzi inštitúciami a legislatívnych bariér, ktoré bránia efektívnemu fungovaniu systému a pripravujú štát o stovky miliónov eur ročne, diskutovali na kongrese Sociálnej poisťovne v Hornom Smokovci:
Pavol Martanovič: poradca generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pre oblasť lekárskej posudkovej činnosti
Marek Ciesar: riaditeľ úseku zdravotného manažmentu v zdravotnej poisťovni Dôvera
Michal Palkovič: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Slovensko má problém, ktorý sa roky neriešil
Diskusia ukázala, že Slovensko má dlhodobo neprimerane vysoký počet invalidných dôchodcov aj ľudí na dlhodobej PN. Odborníci sa zhodli, že problémom nie je zdravotný stav populácie, ale nastavenie systému – slabé kontroly, nedostatočná koordinácia inštitúcií a priestor na zneužívanie. Pavol Martanovič upozornil na nepomer, ktorý hovorí sám za seba: „Zo štvrť milióna invalidov 200‑tisíc ešte pracuje.“ Takýto stav znamená nielen obrovské finančné straty, ale zároveň spomaľuje pomoc pre ľudí, ktorí sú skutočne chorí a odkázaní na rýchle rozhodnutia.
Zdravotné poisťovne chcú pomáhať, ale zákon im zväzuje ruky
Zdravotné poisťovne dnes disponujú množstvom dát, ktoré by mohli výrazne pomôcť pri odhaľovaní fiktívnych PN či neoprávnených invalidít. Vidia spotrebu liekov, hospitalizácie aj pohyb pacienta v systéme. Problém je, že nevidia to najdôležitejšie – dôvod PN. Bez diagnózy nedokážu identifikovať nezrovnalosti, hoci by to vedeli robiť rýchlo a vo veľkom. Ako povedal Marek Ciesar: „My vidíme len pacienta a dátum od – do. Ostatné údaje nevidíme.“ Legislatíva tak brzdí proces, ktorý by mohol ušetriť milióny a zároveň zlepšiť starostlivosť o pacientov.
ÚDZS: Prvá reálna spolupráca so Sociálnou poisťovňou po 20 rokoch
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zohráva v celom procese kľúčovú úlohu – môže kontrolovať lekárov, preverovať zmeny diagnóz a dohliadať na kvalitu poskytovanej starostlivosti. Napriek tomu až donedávna neexistovala žiadna systematická spolupráca so Sociálnou poisťovňou. To sa mení až teraz. Michal Palkovič to pomenoval otvorene: „Za 20 rokov sme nemali kontakt so Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát až teraz.“ Prienik medzi inštitúciami je pritom obrovský a ich koordinácia môže zásadne zlepšiť kontrolu nad celým systémom.
Polícia odhalila absurdné prípady: Invalidi so zbrojným preukazom
Sociálna poisťovňa už dnes spolupracuje s políciou a výsledky ukazujú, aký veľký priestor na zneužívanie v systéme existuje. Pri porovnávaní databáz sa ukázalo, že viacerí ľudia uznaní za invalidov s nízkym IQ vlastnia vodičský či dokonca zbrojný preukaz. Pavol Martanovič to opísal bez obalu: „Zistili sme, že veľa z nich má vodičský aj zbrojný preukaz.“ Takéto prípady sú nielen finančne náročné, ale môžu predstavovať aj bezpečnostné riziko. Zároveň ukazujú, že prepojenie dát medzi inštitúciami má okamžitý efekt.
Riešenie existuje: Profil občana a prepojené dáta
Riešenie, na ktorom sa panelisti zhodli, je prekvapivo jednoduché: prepojiť dáta. Nie technicky – to je podľa nich zvládnuteľné – ale legislatívne. Koncept „profilu občana“ by umožnil, aby Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ÚDZS či úrady práce videli relevantné informácie o zdravotnom stave, PN či invalidite. Vďaka tomu by sa podvody odhaľovali rýchlejšie a pomoc by sa dostala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Ako to zhrnul Pavol Martanovič: „Keď niekto chce sociálnu dávku, musí strpieť, že sa zdieľajú jeho dáta o zdravotnom stave.“ Ide o krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť fungovanie celého systému.
🧑⚕️ 244-tisíc invalidov, 200-tisíc pracuje – obrovský systémový problém.
📉 Fiktívne PN a neoprávnené invalidity stoja štát stovky miliónov.
🏥 Zdravotné poisťovne nevidia diagnózu PN – brzdí ich zákon.
🔍 ÚDZS začína prvú reálnu spoluprácu so SP po 20 rokoch.
🚓 Polícia odhalila invalidov so zbrojným preukazom.
🧠 Slovensko netrpí horším zdravím, ale slabou kontrolou.
📊 Dáta existujú, no nesmú sa zdieľať – „dátové peklo“.
🩺 Lekári často menia diagnózy pred koncom PN.
🧩 Riešením je profil občana a prepojené registre.
💶 Úspora môže byť 300 miliónov ročne – ak sa zmení legislatíva.

Gaston Ivanov: Musíme vyložiť karty na stôl a priznať, čo na 155ke funguje a čo sa musí zmeniť

Záchranná zdravotná služba je momentálne jednou z najhorúcejších tém v sektore. V sektore zaznieva hlasná kritika smerom k Operačnému stredisku ZZS, ktoré má už niekoľko týždňov nového riaditeľa.
Od volieb na jeseň 2023 má Operačné stredisko ZZS svojho piateho riaditeľa, ktorým sa stal spoluautor reformy záchrannej zdravotnej služby Gaston Ivanov. Počas nedávnej verejnej diskusie ozdravme s názvom Na ceste k (ne)funkčnému systému záchraniek panovala zhoda na tom, že vážnym problémom je práve fungovanie a personálna absencia stability v Operačnom stredisku.
Gaston Ivanov poskytol svoj prvý rozhovor redakcii ozdravme
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby prešlo v posledných rokoch extrémnou personálnou nestabilitou, ktorá výrazne zasiahla kontinuitu riadenia aj samotné projekty. Ako zaznelo v podcaste od Ivanova: „Minulý rok sa menil riaditeľ operačného strediska dvakrát,“ a celkovo ide už o štvrtú výmenu vedenia za necelý rok. Takéto turbulencie by boli problémom v akejkoľvek organizácii, no v systéme, ktorý má fungovať ako „vojenský režim“, sú priam paralyzujúce. Reforma, budovanie novej siete či implementácia KPIs sa tak často začínajú odznova, čo spomaľuje celý sektor a zvyšuje tlak na operátorov aj záchranárov v teréne.
{{odporucane}}
Reforma záchrannej služby a nové typy posádok
Reforma záchrannej zdravotnej služby prináša najväčšie zmeny za posledné roky. Zavádzajú sa nové typy posádok vrátane PLS, ktoré majú riešiť menej akútne stavy a plánované prevozy. Ako hovorí Ivanov: „Historicky prvýkrát nám vstupujú do siete tzv. PLS posádky.“ Cieľom je odľahčiť RZP a RLP a zvýšiť dostupnosť v regiónoch, kde doteraz chýbala kapacita.
KPIs a meranie kvality, ktoré doteraz chýbalo
Systém prvýkrát zavádza indikátory kvality – od rýchlosti zdvihnutia hovoru až po dojazdové časy či stav vozového parku. Ivanov zdôrazňuje, že cieľom nie je sankcionovať, ale „nastaviť zrkadlo, v akom stave sme“. KPIs majú umožniť porovnanie medzi poskytovateľmi aj so zahraničím, čo doteraz nebolo možné. Ide o zásadný krok k transparentnosti.
{{suvisiace}}
Preťažené urgentné príjmy a kritika operačného strediska
Diskusia o dostupnosti záchrannej služby sa často zužuje na kritiku operačného strediska. Ivanov však upozorňuje, že problém je širší: „Dostupnosť nie je ovplyvňovaná len operačným strediskom.“ Nárast hovorov, starnúca populácia, slabá ambulantná sféra a preťažené urgentné príjmy vytvárajú reťazec, ktorý končí kolónami sanitiek pred nemocnicami.
Nová linka 116 117 a potreba edukácie pacientov
Novinkou je poradenská linka 116 117, ktorá má odľahčiť tiesňovú 155. Podľa Ivanova: „Veľké množstvo hovorov, ktoré prichádzajú na 155, tam nepatrí.“ Linka má pomôcť najmä mimo ordinačných hodín, no jej úspech závisí od edukácie verejnosti. Operačné stredisko plánuje dlhodobú osvetu, aby ľudia vedeli, kam volať a kedy je skutočne potrebná záchranka.
🚑 Reforma záchrannej služby prináša nové typy posádok vrátane PLS.
📊 Zavádzajú sa KPIs na meranie kvality poskytovateľov aj operačného strediska.
📞 Linka 155 je preťažená, vznikla preto poradenská linka 116 117.
🏥 Urgentné príjmy sú zahltené pacientmi, ktorí tam často nepatria.
🧭 Nová sieť záchraniek zahusťuje pokrytie o 23 nových bodov.
🏗️ Výstavba 58 nových staníc mešká, termín je do konca júna.
💶 Operačné stredisko má nedostatočný rozpočet a potrebuje dofinancovanie.
👥 Odbory sú kritické, no komunikácia je zatiaľ korektná.
⚖️ Výber poskytovateľov záchrannej služby je politicky citlivá téma.
🎓 Edukácia pacientov je kľúčová pre zníženie zneužívania linky 155.

Silvia Pekarčíková: Nemocnice ŽSK krvácajú aj kvôli nedofinancovaniu zo strany VšZP

Nemocnice, ktoré zriaďuje v Žilinský samosprávny kraj končili dlhodobo v solídnom zisku, ktorý im umožňoval ďalší rozvoj. Tieto nemocnice zároveň nepatria do plejády nemocníc, ktoré notoricky generujú dlhy a je potrebné ich opakované oddlžovanie. Situácia sa však horší aj tu a nemocnice zaknihovali rok 2025 so značnými stratami. Viac o tejto téme ale aj o téme financovanie nemocníc hovoríme v novom podcaste s riaditeľkou zdravotníctva ŽSK Silviou Pekarčíkovou.
Nemocnice Žilinského kraja sa podľa Silvie Pekarčíkovej ocitli v najťažšej situácii za posledné roky. Ako hovorí, „nemocnice krvácajú a je veľké riziko krvácania“, pričom hospodársky výsledok sa prepadol z 1,5 milióna eur zisku do straty približne 4,5 milióna. Počet hospitalizácií pritom rastie a personálne navýšenie bolo minimálne. Pekarčíková zdôrazňuje, že nemocnice pracujú naplno, no systém úhrad sa zmenil spôsobom, ktorý ich finančne zrazil.
Kľúčovým problémom je nový mechanizmus úhrad, ktorý nahradil paušály. Pekarčíková upozorňuje, že „paušálne platby bola výhoda pre tých, ktorí nerobili“, no súčasný prechod na DRG nie je nastavený férovo. Poisťovne podľa nej nemocnice limitujú, hoci oficiálne tvrdia opak. „Ako môžeme predikovať, keď poisťovňa povie – urobte toľko ako vlani plus maximálne 10 %?“ pýta sa. Bez jasných pravidiel a bez zmlúv do marca je podľa nej plánovanie prakticky nemožné.
Výrazným problémom sú aj rastúce mzdové náklady. Pekarčíková hovorí, že „už 80 % disponibilných príjmov zo zdravotných poisťovní dávame na mzdy“, čo je pre nemocnice neudržateľné. Zároveň odmieta tvrdenia, že riaditelia majú priestor na motivačné odmeňovanie: zZ čoho, keď máme 80 percent na mzdy?“ Záväzky nemocníc pritom narástli z 6 na 25 miliónov eur. Podľa nej ide o dôsledok legislatívnych zásahov, ktoré zvýšili platy, ale bez toho, aby nemocnice dostali krytie
Najväčšiu kritiku smeruje Pekarčíková na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá podľa nej „platí výrazne menej, ako by mala“. Tvrdí, že nemocnice ŽSK sú dlhodobo podhodnotené a ich základné sadzby patria medzi najnižšie na Slovensku. Na otázku, prečo nemocnice podpisujú nevýhodné zmluvy, odpovedá: „Podpisujeme ich preto, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre ľudí v regióne.“ Bez podpisu by totiž pacienti zostali bez akútnej starostlivosti, čo je podľa nej neprijateľné.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
💸 Finančný kolaps nemocníc ŽSK – prepad z miliónového zisku do hlbokej straty.
🏥 Podfinancovanie ústavnej starostlivosti – nemocnice tvrdia, že systém úhrad je nastavený nespravodlivo.
🔄 Chaos v DRG a limity výkonov – poisťovne deklarujú bezlimitné prostredie, no v praxi určujú stropy.
📑 Neskoré zmluvy od poisťovní – nemocnice nemajú dodatky ani v marci, čo znemožňuje plánovanie.
👩‍⚕️👨‍⚕️ Extrémne vysoké mzdové náklady – až 80 % príjmov ide na mzdy, čo blokuje motiváciu a investície.
🧾 Kritika VšZP – podľa Pekarčíkovej platí „výrazne menej, ako by mala“.
🛏️ Stratové oddelenia, ktoré musia fungovať – psychiatria, paliatívna starostlivosť či dlhodobé lôžka.
⚖️ Volanie po harmonizácii sadzieb

Rudolf Zajac: Sui generis

Fico si svoju kariéru postavil na antireforme a populistickej až demagogickej kritike reformy Rudolfa Zajaca, ktorá, okrem iného, transformovala, respektíve vytvorila päť akciových spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Nuž, a napriek tomu, že Fico opakovane tvrdil, že akciové spoločnosti sú cestou k privatizácii, čas ukázal, že to bolo klamstvo, keďže ani jedna z akciových spoločností z portfólia štátu v súkromných rukách neskončila.
Raz boľševik, furt boľševik
Ficove pochvaly súkromných nemocníc pôsobia ako obrat o 180 stupňov, najmä keď roky staval kariéru na boji proti nim. Zajac pripomína, že premiér si len hľadá novú tému, ktorá prekryje jeho výroky o Ukrajine a energetike. „Robert Fico vždy bol, je aj bude boľševikom,“ pripomína v podcaste Rudolf Zajac, podľa ktorého sú ostatné Ficove výroky skôr snahou o rýchlu zmenu rétoriky podľa potreby.
Keď príde reč na zadlžené nemocnice, Zajac hovorí úplne priamo — problém nie je v akciovkách, ale v štátnom chaose. Nemocnica Poprad podľa neho funguje preto, že má tvrdé rozpočtové obmedzenia, zatiaľ čo štátne nemocnice žijú v systéme, kde sa dlhy vždy nejako odpustia. Kritizuje aj nízku produktivitu a právnu formu príspevkových organizácií, ktorá ekonomicky nedáva žiadny zmysel. Ako to zhrnul: „To je Kocúrkovo.“
Zajac pripomína, že stačí jedna veta o akciovkách a lekárske odbory spustia výpovede či tlak na platy. Tvrdí, že Slovensko si samo vyrába krízy, ktoré potom draho hasí. Podľa neho by zdravotníctvu paradoxne pomohlo, keby časť nemocničných lekárov prešla do ambulancií, kde chýbajú najviac. Jeho pohľad je nekompromisný: „To by bol najlepší liek.“ Politicky je to však podľa neho nepredstaviteľné, najmä pred voľbami.
Debata sa nakoniec točí okolo toho, prečo politici hľadajú nové právne formy, keď akciové spoločnosti už roky fungujú. Zajac upozorňuje, že verejnoprávny model by len preniesol dlhy na štát a nič by nevyriešil. Podľa neho chýba odvaha urobiť skutočné zmeny, nie nové názvy. Jeho záver je triezvy a presný: „Neviem si predstaviť nikoho z tejto garnitúry, kto by 15 mesiacov pred voľbami robil radikálne opatrenia.“

Andrea Škripeková: Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné

Andrea Škripeková patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej paliatívnej medicíny. Po viac než dvoch dekádach v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL, kde dnes nastavuje systém paliatívnej starostlivosti naprieč nemocnicami. V otvorenom rozhovore hovorí o reforme z roku 2022, o tom, prečo je identifikácia pacienta kľúčová, aj o tom, že Slovensko stále nie je pripravené na starnutie populácie.
Odchod zo štátnej nemocnice a nový začiatok
Andrea Škripeková po viac ako dvadsiatich rokoch v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL. Hovorí, že potrebovala zažiť paliatívnu medicínu mimo onkológie a v širšom kontexte. Nové pôsobisko jej umožňuje nastavovať systém naprieč nemocnicami a budovať dostupnosť paliatívnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú. „Onkológia bola moja prvá láska, ale vedela som, že potrebujem zažiť paliatívnu aj mimo nej,“ hovorí Škripeková.
Škripeková zdôrazňuje, že nie každá nemocnica musí poskytovať paliatívnu starostlivosť, ale každá musí vedieť identifikovať pacienta, ktorý ju potrebuje. Nesprávne alebo neskoré rozpoznanie vedie k zbytočným hospitalizáciám, urgentným príjmom a utrpeniu pacienta. Paliatívna starostlivosť podľa nej dokáže zlepšiť kvalitu života a v onkológii dokonca aj predĺžiť prežívanie. „Ak pacienta neidentifikujeme, prepadáva systémom a nedostane pomoc, ktorú by mohol mať," uviedla počas rozhovoru Andrea Škripeková.
Dôležitý miľník v roku 2022
Rok 2022 priniesol zásadnú legislatívnu zmenu – definovanie paliatívnej starostlivosti, mobilných hospicov aj preferencií liečby. Reforma zároveň zvýšila financovanie a umožnila čerpať prostriedky z plánu obnovy. Výsledkom je rast počtu špecialistov aj mobilných hospicov, hoci kvalita starostlivosti je podľa Škripekovej stále nerovnomerná. „Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ práve to považuje hlavná odborníčka Slovenska pre paliatívnu starostlivosť.
Škripeková upozorňuje, že paliatívna medicína sa nedá hodnotiť cez výkony, pretože mnohé správne rozhodnutia nevedú k žiadnemu „výkonu“ v zmysle kódu. Preto vznikla metodika indikátorov kvality, ktorá sleduje napríklad počet volaní RZP, miesto úmrtia či použitie opioidov. Takéto dáta podľa nej ukazujú skutočnú hodnotu starostlivosti.
Demografické trendy sú jasné – populácia starne a bude potrebovať viac dlhodobej aj paliatívnej starostlivosti. Škripeková tvrdí, že Slovensko nie je pripravené, najmä pre slabé prepojenie zdravotného a sociálneho systému. Vidí však nádej v projektoch, ktoré smerujú paliatívnu starostlivosť aj do zariadení sociálnych služieb. „Nie, nepripravujeme sa dostatočne. A pritom vieme, že táto vlna príde,“ otvorene priznáva Škripeková.

Monika Kolejáková: V zdravotníctve som názorovo niekde medzi Marekom Krajčím a Tomášom Szalayom

Začiatkom februára 2026 do parlamentu nastúpila Monika Kolejáková (KDH). O jej prioritách, ale aj o tom, či majú vo vnútri KDH na zdravotníctvo dva názorové svety sme sa rozprávali v najnovšom podcaste.
Parlamentná stolička sa jej neušla len tesne. Po voľnách sa stala poslaneckou náhradníčkou a do parlamentu sa dostala až po tom, čo sa svojho mandátu vzdal poslanec Šmilňák. Viac o tom, prečo Kolejáková vstúpila do politiky a KDH, a aké sú jej priority a plány v parlamente, sa dozviete v novom podcaste.
O vstupe do parlamentu a rozdelení síl v KDH
Monika Kolejáková prichádza do parlamentu s jasným plánom a realistickým časovým rámcom. „Za tých 1,5 roka chcem niečo malé dosiahnuť,“ hovorí o svojom nastavení. V KDH sa zdravotníctvo rozdelilo na štyri veľké oblasti a Kolejáková má pod palcom tému personálu a vzdelávania. Zdôrazňuje, že tím KDH je široký a odborný a ich spoločným menovateľom je evidence-based prístup: „Zhodujeme sa v tom, že pokiaľ niečo dáme na papier, musíme to aj prepočítať.“ Čerstvá poslankyňa však hovorí i o tom, v čom sa nezhodne so svojím straníckym a teraz už i poslaneckým kolegom Stachurom.
O poplatkoch, objednávaní a realite ambulancií
KDH nedávno vyvinulo iniciatívu a chcelo zakázať vyberanie poplatkov za objednanie na presný čas. Kolejáková však nie je fanúšičkou takéhoto riešenia, ktoré navyše nič nevyrieši, odmieta jednoduché riešenia typu „zakázať zakázané“. Podľa nej je problém hlbší: „Sme umelci v obchádzaní zákazov a ďalší zákaz sa takisto obíde.“
Kritizuje najmä poplatky vyberané tretími stranami, no zároveň priznáva, že objednávanie na čas je pre ľudí kľúčové. Zároveň upozorňuje na kolaps primárnej siete: „Máme 41 % všeobecných lekárov v dôchodkovom veku. Oni môžu zajtra odísť a nemáme náhradu.“
O riešeniach: lietajúci lekár, limity a regulácia trhu
Kolejáková odmieta čistý trh v zdravotníctve: „Čistý trh nemôže tvoriť základ systému.“ Navrhuje model „lietajúceho lekára“, ktorý by pokryl výpadky ambulancií, a zároveň limity na počet pacientov tak, aby sa zachovala kvalita starostlivosti. Otvorene hovorí aj o potrebe regulácie: „Musíte predvídať, koľko personálu potrebujeme. Ak to necháme len na trh, budú sa rozvíjať plastiky, nie neonatológia.“ Jej cieľom je systém, ktorý je férový, udržateľný a finančne prepočítaný.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:🏛️ Nástup Moniky Kolejákovej do parlamentu a jej agenda v KDH🩺 Kolaps primárnej ambulantnej siete a generačná výmena lekárov💶 Poplatky, objednávanie a prečo zákaz nič nevyrieši📉 Preťaženie všeobecných lekárov a limity na počet pacientov🧮 Prepočty, financovanie a realita zdravotných poisťovní👩‍⚕️ Model „lietajúceho lekára“ ako riešenie výpadkov⚖️ Trh vs. regulácia v zdravotníctve a kde má hranice🧬 Intersex, ústava a hodnotové dilemy v KDH🗳️ Budúcnosť KDH, stredový volič a vnútorné napätia v klube?