ozdravme podcast

Peter Pažitný: Poplatková realita slovenského zdravotníctva: Legalizovať namiesto zakazovať

Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, & Rudolf Zajac predstavili novú publikáciu Priame platby u špecialistov, práve o nej sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s Petrom Pažitným.
Diskusia v podcaste sa sústreďuje na fenomén poplatkov v zdravotníctve, ktoré Peter Pažitný neoznačuje ako problém, ale ako nevyhnutnú odpoveď systému na zlyhávajúcu legislatívu a nepružný regulačný rámec. V rozhovore opakovane zdôrazňuje, že „na Slovensku vlastne máme regulátora, ktorý je zaspatý a ktorý vôbec nedokáže reagovať na to, čo sa deje v reálnom svete." Vyzdvihuje, že súčasný stav, v ktorom sa tvárime, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, je iluzórny, keďže občania reálne ročne zaplatia približne 1,7 miliardy eur formou priamych platieb.
Priame platby u špecialistov
Základnou pointou štúdie, ktorú autori publikovali, je kategorizácia poplatkov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ich legalizácia ako funkčný nástroj systému. Pažitný pomenúva šesť typov poplatkov – od rezervačných systémov až po tzv. second opinion –, pričom upozorňuje, že „v zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov." Tieto systémy podľa neho reflektujú dopyt pacienta, a preto by mali byť zlegalizované a integrované do systému zdravotnej politiky.
Pažitný kritizuje absenciu transparentnosti a predvídateľnosti zo strany štátu, najmä vo vzťahu k pacientom, ktorí často netušia, za čo a prečo platia. Ako riešenie navrhuje zavedenie daňových dokladov alebo výpisov o čerpaní zdravotnej starostlivosti, ktoré by pacientom ukázali, "„oľko vlastne ich liečba stála a koľko z toho hradila poisťovňa." Tento prístup by mal okrem zvýšenia informovanosti zároveň obmedziť šedú zónu poplatkov, ktorá rastie na okraji zákona.
Vo svojom hodnotení systémovej zmeny Pažitný odmieta rétoriku o zoštátňovaní a návrat k centrálne riadenému systému. Namiesto toho vyzýva na budovanie jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a právneho rámca pre poplatky: „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona." Takýto krok má zvýšiť efektivitu, férovosť a transparentnosť systému, namiesto jeho demontáže prostredníctvom populistických a retrográdnych návrhov.
V podcaste diskutujeme a Peter Patiný reaguje na vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že by sme mali venovať pozornosť možnému zoštátneniu zdravotných poisťovní. Tieto nápady Pažitný v podcaste označuje za ideovo aj prakticky scestné.
Podľa neho je kľúčové si uvedomiť, že „takéto návrhy sú právne problematické a politicky neúprimné, lebo nemajú reálne prepracované riešenia, len slúžia ako populistická návnada pre voliča." Upozorňuje, že zdravotníctvo je v Ústave SR zakotvené ako systém zdravotného poistenia, nie daňový model, a preto nie je možné bez zmeny Ústavy prejsť na systém plne riadený štátom bez plurality.
Zoštátňovanie zdravotných poisťovní by si podľa Pažitného vyžadovalo nielen zmenu ústavy, ale aj masívne finančné kompenzácie vlastníkom, ktoré štát v realite nie je schopný alebo ochotný zaplatiť. "Keď chcem vyvlastniť, musím to zaplatiť. A otázka je, či na toto štát má dneska zdroje," vysvetľuje Pažitný a zároveň pripomína, že pokusy o vyvlastnenie či obmedzenie práv poisťovní boli už v minulosti neúspešné a narážali na Ústavný súd. Taktiež spomína precedent zo zahraničia – Maďarsko –, kde po zoštátnení systém stratil transparentnosť a decentralizáciu a začal smerovať k neefektívnej centralistickej správe.

Cesnaková & Obšitník: Slovensko je ochotné platiť za lieky viac ako Angličania, no sme chudobnejšia krajina

Verejné výdavky na lieky rastú, no účinnosť niektorých z nich ostáva sporná. O tom, ako (ne)funguje vstup liekov na slovenský trh, kto za ne platí a prečo by nás to malo zaujímať, diskutujú Michaela Cesnaková & Branislav Obšitník.
Zdroje verejného zdravotného poistenia nie sú bezodné – každé euro investované do drahej liečby znamená euro, ktoré chýba inde. Ak míňame viac na lieky bez dôsledného posúdenia ich účinnosti, ohrozujeme dostupnosť ambulantnej starostlivosti, prevenciu či kvalitnú nemocničnú liečbu.
V najnovšom podcaste diskutujeme a vysvetľujeme, ako sa lieky dostávajú na slovenský a európsky trh – čo všetko predchádza ich registrácii, hradení a používaní v praxi.
V podcaste cez konkrétny príklad jedného (neskôr stiahnutého) lieku otvárame tému podmienečných registrácií a toho, ako môžu štáty v snahe zachraňovať životy neúmyselne zaplatiť stovky miliónov eur za liečbu, ktorá v praxi nefunguje. Diskusia sa zároveň dotýka balansu medzi nádejou pacientov, povinnosťami štátu a obchodnými záujmami farmaceutických spoločností.
Zásadná otázka znie: kto nesie zodpovednosť – a kto zaplatí účet?
Cesnaková a Obšitník navrhujú systémové riešenia a zároveň upozorňujú na dôsledky netransparentnosti pri cenách liekov a poukazujú na pozitívne príklady efektívneho riadenia zo zahraničia.
V podcaste zaznie kritika súčasného nastavenia MEA zmlúv, ktorých podmienky ostávajú verejnosti skryté. Odborníci upozorňujú, že „nikto na konci dňa nevie povedať, ani koľko pacientov bude liečených, ani aké sú prínosy lieku“. Netransparentnosť znižuje kontrolu aj dôveru v efektívne využitie verejných financií.
Slovensko patrí medzi najštedrejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o ochotu zaplatiť za nový liek – a to napriek tomu, že náš HDP zaostáva za západnými štátmi. Odborníci v podcaste upozorňujú, že „sme ochotní zaplatiť viac ako Angličania za rovnaký zdravotný prínos“, čo vedie k preťaženiu systému a nevýhodnému hospodáreniu s verejnými zdrojmi. Táto nepomerne nastavená prahová hodnota ohrozuje dlhodobú udržateľnosť financovania celej zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Proces registrácie liekov v EÚ a na Slovensku a rozdiel medzi národnou a európskou registráciou
Klinické štúdie – ich fázy, význam a dôvody, prečo niektoré lieky nedosiahnu tretiu fázu
Podmienečné registrácie a ich riziká pre pacientov a zdravotné rozpočty
Príklad neúčinného lieku financovaného desať rokov z verejného poistenia
Tlak na udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku
Revízia úhrad a úloha Národného inštitútu pre hodnotenie zdravotníckych technológií
Rozporuplné nastavenie cien a úhrad liekov – kto by mal vyjednávať o cene
MEA (Managed Entry Agreements) zmluvy a ich netransparentnosť
Mýty okolo „inovatívnych liekov“ a ich reálny prínos
Výnimky v zákonoch, ktoré môžu paradoxne škodiť dostupnosti základných liekov
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.
 
Michaela Cesnáková je odborná konzultantka pre oblasť liekovej politiky. Dlhodobo sa venuje analýze a optimalizácii systému úhrad liekov, ako aj hodnoteniu ich nákladovej efektívnosti. V diskusiách o verejnom zdravotnom poistení vystupuje ako hlas za transparentnosť, udržateľnosť a odborné rozhodovanie.
Branislav Obšitník je urológ špecializujúci sa na onkourológiu, pôsobiaci v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na diagnostiku a liečbu karcinómu prostaty, pričom využíva najmodernejšie diagnostické metódy vrátane transperineálnych fúznych biopsií. Okrem klinickej praxe sa venuje aj zdravotníckej ekonomike a systémovým otázkam efektívneho financovania zdravotnej starostlivosti

Kristian Niemitz: NHS je pre Britov posvätnou, no neefektívnou kravou. Neinšpirujte sa ňou

Britské zdravotníctvo je dôkazom, že štátom riadený monopol nemusí garantovať kvalitu. NHS pohlcuje obrovské zdroje, no výsledky zaostávajú. Je to politicky nedotknuteľný systém, ktorý bráni inováciám, potláča konkurenciu a ignoruje potreby pacientov pod zásterkou univerzality, hovorí v podcaste Kristian Niemietz.
Debata vo Veľkej Británii je zaseknutá vo falošnej dichotómii: buď NHS podporujete, alebo podporujete americký model v zdravotníctve. Avšak takmer všetky vyspelé štáty poskytujú svojim obyvateľom všeobecnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby kopírovali model NHS alebo americký model, hovorí vo videopdocaste Kristian Niemietz.
Naši stáli poslucháči si navyše pamätajú, že napriek všeobecne mylnej mienke, je problémom zdravotníctva v USA málo trhu a príliš veľa regulácií.
Centrálne plánovanie nefunguje nikde. NHS v Británii nie je výnimka
Britské zdravotníctvo, reprezentované systémom NHS, funguje ako centralizovaná a prevažne štátom vlastnená služba, v ktorej štát určuje nielen financovanie, ale aj organizáciu a poskytovanie starostlivosti. V praxi to znamená, že pacient má obmedzenú možnosť výberu poskytovateľa, prístup k starostlivosti je silne regulovaný, a inovačný potenciál systému je viazaný na politické rozhodnutia.
Kristian Niemietz upozorňuje, že takto nastavený systém nedokáže pružne reagovať na rastúce nároky, čo sa prejavuje na dlhých čakacích lehotách a nižšej kvalite starostlivosti. Poukazuje na to, že trhovo orientované modely – ako napríklad v Holandsku či Švajčiarsku – dokážu poskytovať univerzálnu zdravotnú starostlivosť efektívnejšie. Vďaka súťaži medzi poisťovňami a poskytovateľmi starostlivosti je pacient v centre pozornosti, a konkurencia vytvára tlak na kvalitu, inováciu a lepšie výsledky liečby. NHS podľa Niemietza zlyháva práve preto, že chýba takýto mechanizmus spätnej väzby a motivácie zlepšovať sa.
Niemietz, ako ekonóm a autor publikácie Universal Healthcare without the NHS, považuje NHS za neefektívny a politicky nedotknuteľný monopol, ktorý zlyháva vo viacerých kľúčových oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že napriek výraznému nárastu verejných výdavkov v posledných rokoch systém nezodpovedá očakávanej kvalite ani dostupnosti.
Napriek tomu je model NHS vnímaný ako „posvätná krava“ a svojho času bolo takmer nemysliteľné jeho verejne kritizovanie. Silná emocionálna väzba verejnosti na NHS tak podľa neho vychádza skôr z historickej a kultúrnej symboliky než z objektívneho hodnotenia jeho fungovania.
Monopol nefunguje
NHS podľa Niemietza funguje ako znárodnený podnik, v ktorom spotrebiteľ nemá reálnu možnosť voľby a poskytovatelia nemajú dostatočné podnety na zlepšovanie. Systém je extrémne centralizovaný, má dlhé čakacie lehoty a obmedzenú flexibilitu – nové riešenia alebo inovácie možno zavádzať len s politickým súhlasom, čo bráni dynamike zlepšovania.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti zabezpečí trh, nie štát
Kristian Niemietz hovorí v podcaste o tom, že, koncept univerzálneho zdravotníctva nemusí a dokonca by nemal zabezpečovať štát ako monopol v poisťovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Naopak, NHS považuje ho za príliš rigidný a štátom riadený systém, ktorý brzdí konkurenciu, inovácie aj efektivitu. Ako alternatívu ponúka príklady z krajín, kde funguje pluralitné zdravotné poistenie v kombinácii s trhovými mechanizmami – konkrétne Holandsko a Švajčiarsko, kde pacienti zohrávajú aktívnejšiu úlohu a systém je flexibilnejší. NHS podľa Niemietza nie je ani jediná, ani najefektívnejšia cesta k spravodlivému a kvalitnému zdravotnému systému.

Rudolf Zajac na margo chystaných ústavných zmien: Volil som Františka Mikloška, nie KDH

Vláda finguje konsolidáciu a November'89 už nebudem dňom pracovného pokoja. KDH koketuje so SMEROM pri zmenách ústavy a víziu o zdravotníctve nemá v politike dokopy nikto. Rudolf Zajac a Šimon Jeseňák glosujú diania nielen v slovenskom zdravotníctve.
V úvode podcastu sa Rudolf Zajac vracia k obdobiu svojho pôsobenia ako minister zdravotníctva a hodnotí vtedajšie vyjasňovanie straníckych pozícií v koalícii súvisiacich s výhradou vo svedomí. Zdôrazňuje rozdiel medzi legitímnym zakotvením slobody svedomia v zdravotníckej praxi a jej zneužívaním na politické ciele.
V druhej časti rozhovoru spoločne hovoríme o prevencii, ktorá je dôležitým, no dlhodobo zanedbávaný nástroj verejného zdravotníctva. Účasť na „preventívkach“ je nízka napriek tomu, že pomáhajú včas odhaliť ochorenia s nižšími nákladmi a lepšími výsledkami liečby.
Problém však nespočíva len v nízkom záujme občanov, ale aj v nefunkčnom nastavení systému, ktorý nevytvára podmienky na to, aby sa prevencia stala bežnou súčasťou starostlivosti. Zajac zároveň upozorňuje, že pacienti často porušujú liečebný režim, no zdravotné poisťovne len zriedkavo využívajú možnosť žiadať finančnú spoluúčasť. Ako príklady uvádza fajčenie u astmatikov či nevhodnú životosprávu pri diabete. Systém túto možnosť síce formálne pozná, no v praxi absentuje jeho dôsledné uplatňovanie – chýba prepojenie s lekármi aj vôľa konať.
Prevencia by nemala byť len odporúčaním, ale prirodzenou súčasťou kultúry starostlivosti o zdravie. Nestačí osveta – potrebné sú aj jasné pravidlá a ich dôsledné presadzovanie.
V podcaste sa venujeme aj týmto témam:
Prečo prevencia v praxi zlyháva a kto za to nesie zodpovednosť
KDH, Mikloško a tenká hranica medzi vierou a politickým pragmatizmom
Kritika boľševizmu – nielen ako súčasti minulosti, ale aj ako aktuálneho spôsobu vládnutia
Časté zmeny zákonov bez vízie – ako to ovplyvňuje zdravotnícku politiku
Podcast si môžete vypočuť vo svojich obľúbených platformách: RSS, Podbean, Spotify, Apple Podcasts alebo YouTube Podcasts.

Tlak na ceny liekov: Ak by kamionisti protestovali proti lacnejšiemu benzínu, dávalo by to zmysel?

V roku 2022 sa prijala nová vyhlášku o úhradách liekov. Tá vyzerala pôvodne diametrálne odlišne, no po pripomienkovom konaní sa zohľadnili de facto en block všetky pripomienky, konkrétnej skupiny. A prahy sa pre vstupy liekov sa nastavili v lepšom prípade štedro, v horšom rozšafne.
Každá krajina, vrátane Slovenska, musí rozhodovať o tom, ako efektívne spravovať verejné zdroje tak, aby bola zabezpečená dostupnosť liečby pre čo najväčší počet pacientov. Právnička NIHO Katarína Fedorová a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan vysvetľujú, prečo je nevyhnutné nastaviť jasné pravidlá, ktoré umožnia spravodlivé rozhodovanie o tom, ktoré lieky budú hradené z verejného poistenia. Do diskusie sme pozvali aj Petra Poláka, Project HealthCare. Účasť v diskusii napokon odriekol.
Diskusia sa zameriava na návrh novej vyhlášky, ktorá upravuje podmienky úhrady liekov. Kritici upozorňujú na možné obmedzenia v dostupnosti inovatívnej liečby, zatiaľ čo odborníci zdôrazňujú potrebu zabezpečiť finančnú udržateľnosť systému. Téma nie je jednoduchá, keďže každé rozhodnutie o úhrade liekov ovplyvňuje nielen pacientov, ale aj širšie fungovanie zdravotníckeho rozpočtu. V podcaste rozoberá Fedorová a Kultan rôzne aspekty tejto problematiky, od ekonomických dopadov až po etické otázky hodnotenia prínosu liečby.
Podcast sa venuje aj otázke vyjednávania cien liekov a úlohe farmaceutických spoločností v tomto procese. Zdravotné poisťovne majú záujem o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov, aby sa zabezpečila dostupnosť liečby pre čo najväčší počet pacientov. Hostia diskutujú i o tom, ako stanovenie jasných kritérií môže pomôcť pri rozhodovaní o úhrade liekov, a či znižovanie cien môže skutočne prispieť k zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Prečo nie je možné hradiť všetky lieky z verejného zdravotného poistenia
Aké zmeny prináša nová vyhláška a aký bude ich dopad na dostupnosť liečby
Mechanizmy vyjednávania cien liekov a úloha zdravotných poisťovní
Vplyv zmien na pacientov a na financovanie zdravotníctva
Kritériá hodnotenia liekov a rozhodovanie o ich nákladovej efektívnosti
Rôzne pohľady na reguláciu trhu s liekmi a snahy o zabezpečenie finančnej stability systému
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Globálny oportunista Pavol Lupták: Zdravotná turistika, prečo sa čoraz viac ľudí rozhoduje liečiť mimo Slovenska?

Zdravotná alebo medicínska turistika zažíva v posledných rokoch obrovský boom. Náklady na liečbu, dostupnosť a kvalita, to sú dôvody, prečo sa ľudia nechávajú ošetriť v Gruzínsku, Paraguaji, Turecku alebo Thajsku.
 
Rozhovor medzi Pavlom Luptákom a Šimonom Jeseňákom sa venuje zdravotníckej turistike a krajinám, kde si aj bežný Slovák môže dovoliť nakúpiť zdravotnú starostlivosť.
Pavol Lupták, známy svojím medzinárodným životným štýlom, hovorí o výhodách súkromného zdravotníctva v rôznych krajinách a možnostiach globálneho zdravotného poistenia. Diskusia sa dotýka aj efektivity zdravotných systémov v Gruzínsku, Thajsku, Paraguaji a ďalších štátoch, pričom porovnáva ich prístup k poistencom a pacientom.
V rozhovore sú rozobrané konkrétne príklady toho, ako funguje zdravotná starostlivosť v štátoch, kde je konkurencia poisťovní výraznejšia, a kde systém umožňuje samoplatcom rýchly prístup k lekárskym zákrokom. Lupták opisuje svoje osobné skúsenosti s preventívnymi prehliadkami a operáciami, ako aj praktické výhody zahraničných zdravotníckych služieb. Poslucháči sa dozvedia, aké možnosti majú v prípade, že chcú zdravotnú starostlivosť riešiť mimo Slovenska.
Téma rozhovoru sa tiež dotýka otázky štátneho vs. súkromného zdravotníctva a toho, do akej miery môže byť systém, založený na dobrovoľnom poistení, efektívnejší. Lupták uvádza konkrétne modely fungovania zdravotnej starostlivosti v zahraničí, pričom zdôrazňuje, že dostupnosť lekárskych služieb je jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o tom, kde sa nechať ošetriť.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Zdravotnícka turistika – výhody cestovania za zdravotnou starostlivosťou.
Globálne zdravotné poistenie – fungovanie a využitie pre cestovateľov.
Model zdravotného systému v Gruzínsku – konkurencia poisťovní a jej vplyv na služby.
Thajské zdravotníctvo – skúsenosti s medicínskym turizmom a vysokou dostupnosťou lekárskych služieb.
Zdravotná starostlivosť v Paraguaji – fungovanie bez povinného zdravotného poistenia.
Výhody súkromných nemocníc – lepšia dostupnosť špecialistov a efektívnejšie služby.
Možnosti pre Slovákov – ako získať zdravotnú starostlivosť mimo štátneho systému.
Otázka štátneho vs. súkromného zdravotníctva – porovnanie efektivity a dostupnosti zdravotných služieb.
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách : rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast

Diabetologička Kubincová : Inzulínová pumpa bez glukózového senzora je ako vypnutý kardiostimulátor

V najnovšom podcaste spoločne s diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou s ambulancie DIA-MED CENTRUM hovoríme o problematike cukrovky, konkrétne diabetu 1. a 2. typu, o jeho liečbe a možnostiam pacientov v rámci verejného zdravotného poistenia. Lekárka Ľudmila Kubincová vysvetľuje rozdiely medzi oboma typmi cukrovky, ako vznikajú, aké majú dôsledky na zdravie a ako sa dajú kontrolovať. Diskusia sa tiež dotýka technologických pokrokov, ktoré pomáhajú diabetikom lepšie riadiť hladinu cukru v krvi, a dostupnosti moderných liečebných metód na Slovensku.
Dôležitou súčasťou rozhovoru je otázka inzulínových púmp a glukózových senzorov, ktoré umožňujú diabetikom presné a automatické dávkovanie inzulínu. Kým inzulínové pumpy sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia, senzorom, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnu liečbu, nie sú pokryté v plnej miere pre dospelých pacientov. To predstavuje finančnú záťaž pre mladých dospelých, ktorí musia doplácať na svoju liečbu z vlastných zdrojov. Kubincová upozorňuje na ekonomickú výhodnosť plnej úhrady senzorov, pretože lepšia kompenzácia diabetu môže dlhodobo znížiť riziko závažných komplikácií, ako je zlyhanie obličiek či slepota.
V rozhovore sa rozoberajú aj legislatívne a systémové aspekty zdravotnej starostlivosti, vrátane rozhodovania zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva. Dlhoročná diabetologička hovorí o svojich aktivitách, ktorými sa snažila upozorniť na potrebu preplácania senzorov pre všetkých diabetikov typu 1. Ministerstvo zdravotníctva však na tieto podnety nereagovalo jednoznačne a napriek návrhom odborníkov neprišlo k ich plnej úhrade. Diskusia sa tak zaoberá otázkou účinného využitia zdrojov zdravotného systému, aby sa zabezpečila kvalitná starostlivosť pre pacientov, ktorí ju skutočne potrebujú.
Ľudmila Kubincová však nehovorí o tom, že celá liečba diabetu 1, ergo úhrada inzulínovej pumpy a glukózových senzorov musí byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Naopak, Kubincová pripúšťa spoluúčasť pacienta na vlastnej liečbe a do vlastným príspevkom na pumpu, na ktorú má spotrebiteľ zdravotnej starostlivosti nárok raz za štyri roky.
V podcatse hovoríme aj o týchto témach:
Rozdiel medzi diabetom 1. a 2. typu – čo ho spôsobuje a aké sú dôsledky
Moderná liečba cukrovky – inzulínové pumpy a senzory na monitorovanie glykémie
Preplácanie zdravotníckych pomôcok – inzulínové pumpy vs. senzory
Finančná záťaž pre pacientov – doplatky na senzory pre dospelých diabetikov
Technologické inovácie – inteligentné systémy na riadenie dávkovania inzulínu
Zásahy ministerstva zdravotníctva – odpoveď na výzvy lekárov
Dôsledky neefektívneho financovania liečby – dlhodobé komplikácie diabetikov.
Digitálne zdravie a telemedicína – vzdialený monitoring pacientov cez senzory
Potenciálna reforma zdravotného systému – efektívnejšie využívanie zdrojov
Zodpovednosť pacientov za zdravie – prístup k samostatnej liečbe a prevencii
 
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podban, Spotify, Apple Podcast & Youtube Podcast

Rudolf Zajac: V nemocniciach nejde o to, kto dostal viac peňazí, ale za čo sa platí

Jediné istoty sú dane a smrť, no mimoriadne vysoká pravdepodobnosť je aj to, že v slovenskom zdravotníctve sa nenudíme ani omylom. Uplynulý týždeň reflektujú Šimon Jeseňák a Rudolf Zajac. Prezident Slovenskej lekárskej komory píše členom o tom, ako perfektne pracuje konšpirátor Kotlár. Inštitúcia, ktorá by mala stáť na strane vedy a odbornosti, sa však dnes voľbou svojho prezidenta nachádza minimálne na opačnom brehu. Tí, ktorí nesúhlasia so smerovaním SLK, však majú skvelú možnosť nebyť jej členmi, keďže povinné členstvo v komorách bolo zrušené už pred viac ako dvadsiatimi rokmi zásluhou nášho pravidelného hosťa Rudolfa Zajaca.
Útvar hodnoty za peniaze, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnili analýzy, ktoré síce hovoria o tom, ktorá poisťovňa koľko platí nemocniciam, no o kvalite zdravotnej starostlivosti nehovoria nič. Nemôžeme objaviť práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva.
Nemôžeme objavovať práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva
Poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák by rád zrušil poistný systém a nahradil ho daňovým. Rudolf Zajac by zas chcel svetový mier. Financie, ktoré sa nachádzajú v zdravotných poisťovniach, nie sú verejnými zdrojmi, ale predstavujú záväzkovo-pohľadávkový vzťah, hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť.
Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť
V parlamente sa momentálne nachádza reforma, ktorá má ambíciu meniť podmienky vstupu liekov na náš trh a upraviť prahy ich dostupnosti. Podľa Zajaca všeobecne platí, že solidárny systém musí pokryť kritické riziko nákladov, pričom jedným z takýchto rizík je liečba onkologických ochorení, kardiovaskulárnych problémov, protetika a drahé lieky. Diskusia by sa však mala zamerať na to, ktoré lieky a diagnózy nebudú plne hradené alebo nebudú hradené vôbec z verejného zdravotného poistenia.
V podcaste sa venujeme aj nasledovným témam:
Slovenská lekárska komora – fungovanie, vedenie a aktuálne kroky prezidenta komory.
Financovanie nemocníc – analýza údajov o platbách poisťovní nemocniciam a ich presnosť.
Regulácia zdravotného poistenia – úloha Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho kompetencie.
Solidárny systém vs. spoluúčasť pacientov – čo by mal štát financovať a čo by si mali hradiť pacienti.
Lieky a legislatíva – zmeny vo vyhláškach týkajúcich sa inovatívnych liekov a ich dostupnosti.
Politické vplyvy v zdravotníctve – rozhodnutia ministerstva, poisťovní a ich dopady na systém.
Zisk zdravotných poisťovní – polemika o tom, či by mali byť zdravotné poisťovne ziskové alebo nie.
Možná reforma zdravotníctva – úvahy o prechode z poistného systému na daňový model.
Ústavné zmeny a politické dohody – postoj KDH k ústavným úpravám a ich politické dôsledky.
Úroveň verejnej diskusie o zdravotníctve – ako politici a odborníci komunikujú o zmenách v systéme.
Tento podcast si môžete vypočuť na svojich preferovaných podcastových platformách.
 

Igor Pramuk: Štátne nemocnice dlžia 700 miliónov eur, toľko potrebujú nemocnice ANS na celý rok

Štátne nemocnice dostávajú štedrejšiu finančnú podporu ako ich neštátna konkurencia. Kým univerzitné a fakultné zariadenia získali v roku 2024 dodatočných 191 miliónov eur navyše priamo cez programovú vyhlášku, neštátne nemocnice sa musia spoliehať na to, čo vyrokujú s poisťovňami.
Igor Pramuk, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že tento nepomer vytvára systémovú nerovnováhu, ktorá neštátne nemocnice núti fungovať v podstatne prísnejších podmienkach. Navyše, pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc deformuje ekonomiku sektora a umožňuje týmto zariadeniam kumulovať dlhy bez nutnosti ich riešiť.
Diskusia sa dotkla aj rozdielov v platbách zo zdravotných poisťovní, kde sa podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje jasná preferencia niektorých subjektov. Pramuk upozorňuje, že tento model financovania nie je transparentný a vytvára otázky, ktoré si zaslúžia odpovede. Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží o spravodlivejšie rozdelenie zdrojov tak, aby každá nemocnica dostávala peniaze podľa jasných kritérií, nie na základe politických či korporátnych záujmov.
Okrem nerovnováhy v platbách sa rieši aj otázka efektivity. Podľa Pramuka je systém financovania nemocníc stále ťažkopádny a prechod na DRG – systém úhrad podľa diagnóz – prebieha pomaly. Paušálne platby spôsobujú, že nemocnice nemajú motiváciu k vyššej výkonnosti, čo môže byť jedným z faktorov poklesu produkcie. Neštátne nemocnice musia presne kalkulovať, štátne si môžu dovoliť byť stratové. Asociácia nemocníc Slovenska vidí ako riešenie spravodlivejšiu reguláciu financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Pokles produkcie nemocníc súvisí s nesystémovými platobnými mechanizmami. Rozpočet zdravotníctva na rok 2025 je neudržateľný – chýba približne 700 miliónov eur. Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu ohľadne transakčnej dane. Niektoré nemocnice môžu byť nútené obmedziť činnosť kvôli nedostatku financií, čo ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Štátne nemocnice dostávajú výrazne vyššie financovanie, vrátane dodatočných 191 miliónov eur v roku 2024 a pravidelného oddlžovania.
Nemocnice ANS potrebujú na celý rok rovnakú sumu, akú štátne nemocnice dlhujú dodávateľom a Sociálnej poisťovni – 700 miliónov eur.
Úhrady zo zdravotných poisťovní sú nerovnomerné, pričom niektoré nemocnice dostávajú výrazne nadštandardné platby.
Systém DRG je zavádzaný pomaly, pričom paušálne platby nemotivujú nemocnice k vyššej výkonnosti.
Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu.

Rudolf Zajac: Aj keby dal Šaško pri pandemickej dohode hlavu na klát, nezmôže nič

Renáta Bláhová a Ľubomír Andrassy sú aktuálne na mediálnom turné, kde šíria svoje tézy, ktoré sa síce nemusia zakladať na faktoch či pravde, no zato ich sprevádza slušná dávka dezinterpretácií s príchuťou etatizmu. Kritizujú kadekoho a tvrdia, že na jednej strane tu funguje kartel Agelu a Penty, a zároveň, že tu nemáme trh. Železné drievko vyrobené z plastu by sa už pomaly po haluškách malo stať slovenským kultúrnym dedičstvom.
Títo ľudia si však musia vybrať – buď tu existuje kartel, čo znamená, že existuje aj trh, alebo trh neexistuje a máme tu monopol. Byť „trochu tehotný“ sa jednoducho nedá.
V podcaste s Rudolfom Zajacom sme sa zamerali na ich chybné interpretácie zdravotného systému, prehnané tvrdenia o „monopole súkromných poisťovní“ a úplné nepochopenie úlohy štátu v regulácii zdravotníctva. Zajac podrobne vysvetľuje, prečo sú ich analýzy zavádzajúce a ako ich návrhy na „štátnu kontrolu“ môžu v skutočnosti systém ešte viac poškodiť.
Bláhová ani Andrassy zjavne nechápu základné princípy fungovania zdravotníctva – Bláhová sa pokúsila z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou urobiť cenového regulátora, hoci tento úrad na to nikdy nebol určený. Andrassy zas prezentuje zdravotníctvo ako oblasť, kde súkromný sektor „drancuje verejné zdroje“, pričom ignoruje fakt, že najväčším krížovým vlastníkom je samotný štát, ktorý rozhoduje o zákonoch aj o financovaní. Podľa Zajaca ich tvrdenia nemajú reálny základ, vychádzajú z populistických interpretácií a vedú k chybným politickým rozhodnutiam.
V diskusii podrobne rozoberáme, ako štát dlhodobo zlyháva v regulácii – namiesto férových pravidiel tu máme chaotický a neriadený systém. Kritika smeruje k neprehľadnému financovaniu nemocníc, neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov a absurdným tvrdeniam o „kartelovom správaní“ súkromných poskytovateľov. Ani Andrassy, ani Bláhová sa ani slovkom nezmienili o štátnych nemocniciach, ktoré prezentujú ako efektívne (bez akýchkoľvek dôkazov), a ktoré vraj trpia len zlým financovaním. O prezamestnanosti v týchto zariadeniach by ste v ich mediálnych výstupoch márne hľadali čo i len vetu.
Minister Šaško síce otvorene kritizuje postoj vlády k pandemickej dohode, no jeho vyjadrenia nemajú žiadny reálny vplyv na konečné rozhodnutie. Napriek jeho nesúhlasu vláda dohodu pevne odmieta. Šaško však svoj nesúhlas prejavuje len rétoricky – namiesto skutočného politického tlaku sa obmedzuje na vyhlásenia, ktoré nemajú žiadnu váhu. Aj keby položil hlavu na klát, podľa Rudolfa Zajaca by to nezmenilo vôbec nič.