ozdravme podcast

Monika Kolejáková: V zdravotníctve som názorovo niekde medzi Marekom Krajčím a Tomášom Szalayom

Začiatkom februára 2026 do parlamentu nastúpila Monika Kolejáková (KDH). O jej prioritách, ale aj o tom, či majú vo vnútri KDH na zdravotníctvo dva názorové svety sme sa rozprávali v najnovšom podcaste.
Parlamentná stolička sa jej neušla len tesne. Po voľnách sa stala poslaneckou náhradníčkou a do parlamentu sa dostala až po tom, čo sa svojho mandátu vzdal poslanec Šmilňák. Viac o tom, prečo Kolejáková vstúpila do politiky a KDH, a aké sú jej priority a plány v parlamente, sa dozviete v novom podcaste.
O vstupe do parlamentu a rozdelení síl v KDH
Monika Kolejáková prichádza do parlamentu s jasným plánom a realistickým časovým rámcom. „Za tých 1,5 roka chcem niečo malé dosiahnuť,“ hovorí o svojom nastavení. V KDH sa zdravotníctvo rozdelilo na štyri veľké oblasti a Kolejáková má pod palcom tému personálu a vzdelávania. Zdôrazňuje, že tím KDH je široký a odborný a ich spoločným menovateľom je evidence-based prístup: „Zhodujeme sa v tom, že pokiaľ niečo dáme na papier, musíme to aj prepočítať.“ Čerstvá poslankyňa však hovorí i o tom, v čom sa nezhodne so svojím straníckym a teraz už i poslaneckým kolegom Stachurom.
O poplatkoch, objednávaní a realite ambulancií
KDH nedávno vyvinulo iniciatívu a chcelo zakázať vyberanie poplatkov za objednanie na presný čas. Kolejáková však nie je fanúšičkou takéhoto riešenia, ktoré navyše nič nevyrieši, odmieta jednoduché riešenia typu „zakázať zakázané“. Podľa nej je problém hlbší: „Sme umelci v obchádzaní zákazov a ďalší zákaz sa takisto obíde.“
Kritizuje najmä poplatky vyberané tretími stranami, no zároveň priznáva, že objednávanie na čas je pre ľudí kľúčové. Zároveň upozorňuje na kolaps primárnej siete: „Máme 41 % všeobecných lekárov v dôchodkovom veku. Oni môžu zajtra odísť a nemáme náhradu.“
O riešeniach: lietajúci lekár, limity a regulácia trhu
Kolejáková odmieta čistý trh v zdravotníctve: „Čistý trh nemôže tvoriť základ systému.“ Navrhuje model „lietajúceho lekára“, ktorý by pokryl výpadky ambulancií, a zároveň limity na počet pacientov tak, aby sa zachovala kvalita starostlivosti. Otvorene hovorí aj o potrebe regulácie: „Musíte predvídať, koľko personálu potrebujeme. Ak to necháme len na trh, budú sa rozvíjať plastiky, nie neonatológia.“ Jej cieľom je systém, ktorý je férový, udržateľný a finančne prepočítaný.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:🏛️ Nástup Moniky Kolejákovej do parlamentu a jej agenda v KDH🩺 Kolaps primárnej ambulantnej siete a generačná výmena lekárov💶 Poplatky, objednávanie a prečo zákaz nič nevyrieši📉 Preťaženie všeobecných lekárov a limity na počet pacientov🧮 Prepočty, financovanie a realita zdravotných poisťovní👩‍⚕️ Model „lietajúceho lekára“ ako riešenie výpadkov⚖️ Trh vs. regulácia v zdravotníctve a kde má hranice🧬 Intersex, ústava a hodnotové dilemy v KDH🗳️ Budúcnosť KDH, stredový volič a vnútorné napätia v klube?

Na ceste k n(e)funkčnému systému záchraniek ?

Tretia verejná diskusia ozdravme je za nami. Doteraz najostrejšia debata priniesla dva diametrálne odlišné názory na predkladaný zámer ministerstva zdravotníctva, ktorým sa zásadne mení výber budúcich prevádzkovateľov. Súčasný zámer ministerstva zatiaľ nie je premyslený do detailov a je otázne, či bude minister Šaško schopný tento zámer presadiť.
Hosťami diskusie boli:
Ernest Caban (Riaditeľ AGEL Merea)
Marián Petko (Prezident ANS)
Dušan Zachar (Riaditeľ INEKO)
Michal Bahelka (Riaditeľ RZP)
Vladimír Baláž (Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo)
František Majerský (Poslanec NR SR za KDH)
Matej Bobovník (šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Kamila Šaška)
Nový model prideľovania bodov a tri alternatívy
Diskusia sa výrazne točila okolo návrhu ministerstva zmeniť spôsob prideľovania bodov záchrannej zdravotnej služby. Matej Bobovník predstavil koncept, ktorý spája prednemocničnú a nemocničnú starostlivosť cez „kotviace body“ – urgentné príjmy nemocníc. Okolo nich sa majú vytvoriť prirodzené spády, definované dátami o dojazdových časoch, počte výjazdov a logistických trasách. V rámci týchto spádov majú podľa ministerského zámeru nemocnice rozhodovať o tom, ako zabezpečia prevádzku záchraniek. Existujú tri alternatívy: prevádzka pod vlastným IČO nemocnice, cez dcérsku spoločnosť alebo formou verejného obstarávania tretej osoby. Mimo týchto spádov má fungovať „štátny univerzálny poskytovateľ“ – Bratislavská a Košická záchranná služba spolu s koordinátorom IZS. Tento model však vyvolal množstvo otázok, najmä pre jeho nejasnosť, riziká fragmentácie a absenciu dát, ktoré by potvrdili jeho funkčnosť.
Úloha štátu a efektivita štátnych vs. súkromných poskytovateľov
Vladimír Baláž otvoril tému, ktorá sa v diskusii vracala opakovane – akú úlohu má mať štát v systéme záchrannej služby. Tvrdil, že záchranky sú kritická infraštruktúra a štát musí garantovať ich dostupnosť, najmä v regiónoch, kde podľa neho súkromníci nemajú motiváciu pôsobiť. Navrhol vytvoriť regionálne klastre okolo krajských miest, ktoré by obsluhovali štátne záchranky. Zároveň priznal, že tento problém existuje roky, no riešiť sa začal až teraz. Na druhej strane zazneli argumenty, že súkromní poskytovatelia fungujú 20 rokov, systém je stabilný a štátne riešenia nie sú automaticky efektívnejšie. Diskusia tak odhalila zásadný spor: či je cieľom vertikálna integrácia pod štát, alebo zachovanie pluralitného modelu, ktorý sa doteraz osvedčil.
Obavy z prelievania financií a potreba regulácie
Jednou z najvýraznejších obáv bolo riziko, že ak budú záchranky pod nemocnicami, peniaze určené na prednemocničnú starostlivosť sa „stratia“ v nemocničných rozpočtoch. Matej Bobovník preto avizoval reguláciu – definovanie nákladových skupín, podielov výdavkov a jednotného MTZ, aby sa zabránilo prelievaniu zdrojov a znižovaniu kvality. Ernest Caban upozornil, že už samotná komunikácia zámeru vyvolala paniku medzi záchranármi, ktorí sa obávajú, že budú „záplatovať“ personálne diery nemocníc. Podľa neho je kľúčové jasne oddeliť financovanie a garantovať, že paušál pre záchranky zostane nedotknutý. Diskusia ukázala, že bez precíznej regulácie by nový model mohol spôsobiť viac škody než úžitku.
Reflexia zlyhaného tendra a potreba kultivovanej debaty
Téma zrušeného tendra bola jednou z najcitlivejších. Hoci oficiálne výsledky neboli zverejnené, v médiách sa objavili informácie, že by mohli vypadnúť aj veľkí a dlhoroční poskytovatelia. To vyvolalo pochybnosti o férovosti procesu. Caban zdôraznil, že tender prebiehal podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúcich 20 rokov, a preto nerozumie, prečo sa zrazu spochybňuje jeho legitimita. Zároveň kritizoval, že ministerstvo predstavilo nový model bez odbornej diskusie so záchranármi, čo viedlo k eskalácii napätia. Viacerí hostia sa zhodli, že systém potrebuje zmeny, ale tie musia byť založené na dátach, odbornosti a dialógu – nie na politickej improvizácii.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🏥 Nový model záchraniek – prepojenie s urgentmi a tvorba prirodzených spádov
🧭 Tri alternatívy prevádzky – nemocnica, dcérska spoločnosť alebo verejné obstarávanie
🏛️ Úloha štátu – spor o to, či má byť dominantný poskytovateľ
🏗️ Regionálne klastre – návrh na štátne záchranky okolo krajských miest
💸 Obavy z prelievania peňazí – riziko, že nemocnice „pohltia“ financie záchraniek
📊 Regulácia nákladov – plán na definovanie nákladových skupín a MTZ
🚑 Stabilita systému – argument, že súčasný model funguje 20 rokov
⚠️ Zrušený tender – pochybnosti o férovosti a dopadoch na poskytovateľov
🗣️ Chýbajúca komunikácia – kritika, že ministerstvo neotvorilo odbornú debatu
🤝 Potrebná kultivovaná diskusia – výzva na dialóg, dáta a odborné riešenia

Martin Vlachynský: Pharmacy First po slovensky: Lekárne dokážu odbremeniť lekárov, dovolíme im to?

Martin Vlachynský patrí k publikačne najplodnejším zdravotnícky analytikom na Slovensku. Vo svojej najnovšej analýze sa pozrel na dostupnosť lekární na Slovensku ale i na to, čo dnes lekárne nemôžu robiť, no mohli a aké dôsledky by to prinieslo.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. All you can eat bufet je totiž otvorený a obyvateľstvo má tendenciu konzumovať zdravotnícke služby bez rozmyslu a v prvom rade bez reálnej potreby alebo nutnosti navštíviť ambulanciu alebo rovno nemocnicu. Snahy o to, aby sa all you can eat bufet transformoval, sú marginálne. Dôsledkom je značný nápor na ambulancie, pričom stúpajú unmet medical needs, keďže zohnať termín u nedostatkových špecialistov býva fuška, čo potvrdzuje aj najnovšia analýza INESS s názvom Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb.
Práve lekárne sú entitou, ku ktorej majú pacienti najbližšie, a to doslova. Trvalo niekoľko rokov, kým sa schválila všetka potrebná legislatíva na to, aby mohli konečne aj slovenské lekárne očkovať proti chrípke. Tým však možnosti lekárne nekončia, naopak očkovanie proti chrípke by mal byť len začiatkom postupného posilňovania kompetencií lekární.
Dostupnosť lekární a realita pacientov
Prieskum INESS ukázal, že väčšina ľudí považuje lekárne za dobre dostupné, no problémom sú otváracie hodiny. Až pätina respondentov potrebovala lekáreň mimo prevádzkových hodín. Nonstop lekárne sú však na Slovensku len raritou. Ako hovorí Martin Vlachynský: „len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“ Lekárne tak ostávajú najdostupnejším bodom zdravotnej starostlivosti, no ich potenciál nie je využitý naplno.
Preťažené ambulancie a nevyužitý potenciál lekární
Ambulancie sú zahltené pacientmi, ktorí tam vôbec nemusia byť. Prieskum ukázal, že 43% respondentov malo problém získať termín u lekára behom jedného roka a 11 % ľudí nedokázalo získať termín u lekára vôbec. Vlachynský upozorňuje, že sú to práve lekárne, ktoré by mohli s týmto vážnym problémom pomôcť, „pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“ Model Pharmacy First, ktorý funguje v Británii, by mohol odľahčiť systém aj na Slovensku.
Vo verejnej diskusii často zaznieva, že lekárne sú síce dostupné, no existujú aj „lekárnické púšte“. Avšak dáta z prieskumu INESS ukazujú oveľa miernejší obraz. Aj v najroztrúsenejších regiónoch, ako je Banskobystrický kraj, dochádza len k minimálnemu úbytku lekární. Martin Vlachynský to pomenúva presne: „zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“ Riziko však existuje – najmä pre starnúcich lekárnikov a malé obce, kde je prevádzka ekonomicky náročná. Preto je dôležité sledovať trendy a pripraviť systém, ktorý udrží dostupnosť aj mimo miest.
Lekárne ako stabilný pilier zdravotníctva
Na rozdiel od nemocníc lekárne fungujú stabilne, efektívne a s vysokou dostupnosťou. Sú pripravené poskytovať viac služieb, no legislatíva ich brzdí. Ako hovorí Vlachynský: „treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“ Rozšírenie kompetencií by mohlo byť najrýchlejším a najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Zadlžovanie nemocníc ako systémová vlastnosť
Na našich stránkach sme včera uverejnili článok, v ktorom hovoríme o pokračujúcom sa fenoméne zadĺženosti štátnych nemocníc. Ako sme informovali, záväzky po lehote splatnosti už prekročili magickú hranicu jednej miliardy €. Nestalo sa tak prvý a s vysokou pravdepodobnosťou ani poslednýkrát.
Slovenské nemocnice sa zadlžujú kontinuálne a bez následkov. Dlh po lehote splatnosti presiahol 1,1 miliardy eur. Vlachynský spoločne s moderátorom kladie rečnícku otázku: „prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“ Bez hrozby bankrotu a reálneho dozoru sa motivácie nemenia a systém zostáva neudržateľný.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🏥 Prečo sa slovenské nemocnice neustále zadlžujú
💊 Dostupnosť lekární a výsledky prieskumu INESS
🕒 Problém s otváracími hodinami lekární
📉 Nedostupnosť termínov u lekárov
🧪 Pharmacy First a britský model
🧑‍⚕️ Preťažené ambulancie a možné riešenia
🏬 Konsolidácia lekární a situácia na vidieku
📊 Ako sa mení verejná debata o zdravotníctve
💸 Ekonomické motivácie nemocníc a manažérov
🔮 Budúcnosť lekární a ich rozšírené kompetencie

Melišová a Rausová: Motivácia je kľúčový faktor v terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
 
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sme sa v nich venovali jednotlivým častiam starostlivosti, ktorú pacient absolvuje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Pôvodne plánované 4 rozhovory sme pre zvýšený záujem o tému rozšírili ešte o jeden rozhovor, v ktorom sme diskutovali o ďalšej dôležitej súčasti komplexnej starostlivosti o pacienta po CMP. A ňou je logopedická terapia. 
V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
‍Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
‍Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
Ako logopédia pomáha vrátiť pacientov po cievnej mozgovej príhode naspäť do života
Logopédia je náuka o slove, ako vedný odbor sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Môže ísť o poruchy artikulácie, o narušenie jazykových schopností, o poruchy hlasu alebo o poruchy prehĺtania. S týmito ťažkosťami trpia i pacienti po cievnej mozgovej príhode. O logopedickej terapii sme sa rozprávali s Mgr. Magdalénou Melišovou a Mgr. Biankou Rausovou, obe pôsobia na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava.
Melišová v rozhovore vysvetľuje rozdiel v starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie a v ambulantnej starostlivosti. „Počas hospitalizácie sa snažíme zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách (poruchy prehĺtania), ktoré sú pomerne časté, a zároveň sa snažíme už vtedy stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené,“ hovorí.
V ambulanciách sa najčastejšie stretávajú s poruchami komunikácie. Najväčšiu časť tvoria pacienti s narušením jazykových schopností (afázia). Pre pacientov je problémom porozumenie alebo hľadanie slov – pacient si nevie spomenúť na slovo. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí i dysartria, čo je motorická porucha reči, kedy je narušená je zrozumiteľnosť reči.
Využitie telemedicíny v logopédii
Obe odborníčky sa zhodli, že najlepšou pomôckou logopéda je pero a papier. Sú však i rôzne iné formy, ktoré vedia využívať. Melišová uviedla ako príklad aplikáciu AfaSlovník, ide o prvú slovenskú a českú logopedickú aplikáciu určenú špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po CMP pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie. Obsahuje tisíce slov, obrázkov, zvukových nahrávok a videí, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka.
Dostupnosť logopédie
Logopédia na Slovensku nie je dobrá, nie je taká, aká by mala byť. „Je to určite lepšie, ako to bolo, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Logopédov pre deti je veľmi málo, pre dospelých ešte menej,“ podotýka Rausová a dodáva.
Pozitívnou správou je, že logopéd začína byť súčasťou starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode od začiatku liečby, už na neurologickom oddelení. „Nebolo to úplne štandardom, pred štyrmi rokmi bolo miest pre logopédov na klinikách menej. Ale musím povedať, že sa to rozbieha a (logopéd) začína byť súčasťou balíčka starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje Rausová.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
🎯 Na čo sa zameriava logopéd pri pacientoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody
🧭 Čo je cieľom logopédie pri pacientoch po CMP
⏰ Kedy je dôležité navštíviť logopéda
🔧 Do akej miery je možné pacienta zbaviť ťažkostí, ktoré sa týkajú narušenej reči a komunikačných schopností
🔄 Dá sa docieliť pri pacientovi úplné obnovenie, resp. odstránenie rečových problémov
🗺️ Aká je dostupnosť logopédov
💻 Využitie telemedicíny
 

Martin Gábor: Fyzioterapiou vieme pacientom zlepšiť kvalitu života

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.
O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Nástup fyzioterapie
Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.
Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut.
Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien
Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.
Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode
v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu
ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu
očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života
aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie
ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií
akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína
aká je rola pacientov a rodiny
 

Rudolf Zajac o poplatkoch v zdravotníctve: Politici sľubujú nulu, pacienti platia miliardy

„Ešte raz a naposledy" tak sa volá kniha našich dvoch vzácnych priateľov, Fedora Gála a Karola Sudora. Tí, ktorí však poznajú Fedora, vedia, že jeho posledná kniha zvyčajne a našťastie nebýva posledná. Je teda dosť možné, že ani tento podcast s Rudolfom Zajacom nebude tento rok tým posledným.
Každopádne, po týždni sme pre našich poslucháčov pripravili nový podcast, ktorý sa venuje o.i. poplatkom v ambulanciách, ktoré existujú a sú symptómom širšieho problému. 
V podcaste hovoríme aj o o audite ministerstva zdravotníctva, o tom, prečo chýba jasne definovaný nárok poistenca, a o tom, ako sa v praxi vyberajú peniaze mimo zákonného rámca. Zajac pripomína, že bez finančnej spoluúčasti občanov systém neudržíme, a zároveň varuje pred chaotickými riešeniami, ktoré len prehlbujú šedú ekonomiku.
V podcaste Rudolf Zajac otvorene konštatuje: „Bez finančnej spoluúčasti občanov to nepôjde." V podcaste vysvetľuje, že štát nemá vlastné peniaze a financovanie zdravotníctva je otázkou rozumného rozdelenia verejných a súkromných zdrojov. Poukazuje na to, že bez jasne definovaného nároku poistenca vzniká chaos: poisťovne nevedia presne, čo majú hradiť, a pacienti nevedia, za čo majú platiť. Zajac kritizuje súčasnú prax, kde sa poplatky vyberajú mimo zákona, bez daňových dokladov, čo vedie k strate verejných príjmov a k šedej ekonomike. Varuje, že nekontrolované zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením, lebo znižuje konkurencieschopnosť a rast HDP.
Zajac pripomína historický kontext: „Fico v roku 2006 vyhlásil, že nikto nič platiť nebude," a následne sa systém rozbehol do chaosu. Hovorí o tom, ako legislatíva z roku 2000 definovala pravidlá, ktoré dnes nie sú naplnené nariadením vlády, a preto nie je jasné, čo presne hradí verejné zdravotné poistenie. Popisuje, že existuje množstvo titulov a cenníkov — „poplatková divočina" — ktoré poskytovatelia používajú, často bez zaslania cenníka na vedomie príslušným orgánom tak, ako to zákon predpokladá. Zajac kritizuje aj nedostatočnú kontrolu a kapacity vyšších územných celkov, ktoré nemajú kompetencie ani kapacity tieto praktiky dohliadať.
O audite ministerstva hovorí s uznaním, ale aj s výhradami: „Ten audit robil tím okolo Henriety Tulejovej" a priniesol čísla, ktoré potvrdzujú, že poplatky a doplatky tvoria významnú časť výdavkov pacientov. Zajac uvádza, že odhady hovoria o stovkách miliónoch až miliardách eur, pričom presné čísla sú ťažko overiteľné, lebo chýbajú daňové doklady. Zdôrazňuje, že riešenie musí byť sociálne únosné — nastaviť limity a doplatky tak, aby nikto nebol vylúčený z prístupu k starostlivosti. Kritizuje populistické návrhy, ktoré sľubujú zákaz poplatkov bez náhrady, pretože takéto kroky len presunú náklady na iné formy zdanenia.
🏥 Poplatky v ambulanciách — rozsah, prax a dôsledky pre pacientov.
📊 Audit ministerstva — čo odhalil tím Henriety Tulejovej a aké sú čísla.
⚖️ Právne spory a precedensy — súdne rozhodnutia a ich význam pre prax.
🧾 Daňové doklady a šedá ekonomika — prečo chýbajú a čo to spôsobuje.
🏛️ Legislatíva a nárok poistenca — potreba jasného nariadenia vlády.
💸 Financovanie zdravotníctva — verejné vs. súkromné zdroje a ich limity.
🛡️ Sociálna únosnosť poplatkov — limity a ochrana zraniteľných skupín.
🎄 Osobný rozmer — Zajacove postrehy o rodine, tradíciách a verejnom diskurze.

Marek Tkáč: Načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.
 
Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.
Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.
 
V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:
Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
 
V treťom rozhovore sme sa rozprávali o rehabilitácii a inováciách v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode s MUDr. Marekom Tkáčom, MBA, primárom rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava.
Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela – hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť.
Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania.
Načasovanie rehabilitácie
MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité.  „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu.
„Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí.
MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií. Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie.
„Samozrejme, rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované,“ uviedol.
Druhé štádium je teda včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia.
„Prvé štádium je neurologické lôžko, potom včasná rehabilitácia a tretia štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali,“ zhrnul MUDr. Tkáč.
To znamená, že v treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne.
Spolupráca s viacerými odborníkmi
MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal.
V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenul i spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest.
„Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby,“ doplnil.
Následne ocenil prácu fyzioterapeutov. „Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia“.
Neuroplasticita a spasticita
V rozhovore tiež vysvetlil termín, ktorý rezonuje v rehabilitácii, a to je neuroplasticita.
„Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Je možné ich stimulovať, aby vznikali,“ vysvetlil.
Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia. Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces,“ objasnil.
Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie – spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Napríklad niekedy sú stiahnuté prsty, vykrútená ruka.
Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie“.
Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín. Zároveň MUDr. Tkáč podotkol, že na západe alebo aj v Čechách môžu botulotoxín aplikovať aj rehabilitační lekári. „U nás je to ešte momentálne obmedzené, ale máme veľkú snahu do tohto procesu prispieť aj my,“ povedal.
Moderné technológie v rehabilitácii
Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia.
„V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol. Roboty sa od nich odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie.
„Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Alebo pacienti musia prenášať váhu, musia prenášať svalovú silu a zbierať body, vykonávať pohyby s postavičkami alebo zbierať objekty,“ opísal.
Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapie s fyzioterapeutom na lôžku.
Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.  
Následne upozornil, že robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Často je mylná predstava o tom, že pacient, ktorý nedokáže úplne komunikovať, je nedostatočne zotavený, že sa dá do robota a robot s ním bude všetko cvičiť a všetko zvládne. To nie je tak. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces,“ podotkol.
Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč.
Zároveň konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.
Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal. Následne však dodal, že ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.
 
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
aké následky prináša cievna mozgová príhoda
prečo je načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode dôležité
ako skoro po cievnej mozgovej príhode je možné bezpečne začať s rehabilitáciou
aké sú rozdiely medzi včasnou a následnou rehabilitáciou
čo znamená pojem neuroplasticita a aký je jej význam
ako prebieha diagnostika a liečba spasticity
ako spolupracuje neurológ s FBRL lekárom
s akými odborníkmi je dôležitá spolupráca v rehabilitácii
aké moderné technológie sa dnes využívajú v rehabilitácii
aký je rozdiel medzi konvenčnou a robotickou rehabilitáciou. Kedy sa používajú?
akú úlohu zohráva telemedicína a digitálne aplikácie pri udržiavaní kontinuity terapie? Je to realita pre slovenského pacienta?
aká je rola pacienta a jeho príbuzných
aká je budúcnosť rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode. Kde je priestor na zlepšenie?

Rudolf Zajac: Krajčí povedal na margo našich publikácií tri vety, z toho tri nezmysly. 100% úspešnosť

Marek Krajčí sa opäť pustil do dobrodružstva, v ktorom neexceluje: myslenia. Renomované štúdie, publikácie a monografie, v ktorých Pažitný, Zajac & spol skúmali príčiny nadúmrtnosti na COVID-19 nazval brakom, financovaným Pentou. Práve Penta, AGEL alebo samotný Zajac sú obľúbenými pseudoargumentami pseudoodborníkov na zdravotníctvo, ktorých Rudolf Zajac nezriedka nazýva aj karpatskými géniami. V najnovšom podcaste sa s Rudolfom Zajacom k „múdrostiam ducha" z úst Krajčího ale aj Igora Matoviča vraciame.
Kritika riadenia pandémie
Rudolf Zajac to hovorí priamo: „tri vety, tri nezmysly“ — tak zhodnotil výroky Mareka Krajčího. Podľa Zajaca bol jedným z problémov pri manažmente covidu-19 „chaotické riadenie pandémie“, kde sa rozhodovalo bez logiky a často „v rozpore s bežnými pravidlami pri prenosných ochoreniach“. Pripomína, že výsledky Slovenska sú medzi najhoršími v Európe, a že za to nesú zodpovednosť nielen manažérske chyby, ale aj politické zásahy a dezinformácie.
Obrana Zelenej knihy a dôkazy
Zajac jasne bráni svoje štúdie: „Zelená kniha“ nie je paškvil, vznikla z práce s dátami a spolupráce s poisťovňami a inštitúciami. Priznáva, že dáta sa získavali ťažko, no výsledkom je monografia v Q1 časopise — ergo jasný dôkaz, že to nie sú povrchné výkriky, ale seriózna analýza. „Tie čísla boli ešte horšie, ako vyšli v roku 2021,“ hovorí a zdôrazňuje, že cieľom bolo nájsť príčiny, nie robiť politiku.
Stav žurnalistiky a výzva na odbornú diskusiu
Zajac je k novinárom kritický a hovorí to bez obalu: „Slovenskí novinári sú naprosto nevzdelaní“. Vyčíta im miešanie tém, senzáciechtivosť a nedostatok odbornej diskusie. Varuje, že bez serióznych odborných debát a transparentných dát sa chyby budú opakovať, a že namiesto riešení sa často objavujú populistické návrhy, ktoré problém neriešia.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🩺 Kritika riadenia pandémie covidu-19
🗣️ Výroky politikov: „Tri vety, tri nezmysly“
📊 Odborné štúdie: Obrana Zelenej knihy; publikácia v Q1 časopise potvrdzuje kvalitu analýz.
🔍 Problémy s dátami
📰 Kritika médií
⚖️ Výzva na diskusiu

Jana Martinková: Botulotoxín a rehabilitácia sú pri liečbe spasticity kľúčové

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke vznikla miniséria rozhovorov o cievnej mozgovej príhode (CMP). CMP je závažný stav, pri ktorom dochádza k nedokrveniu mozgu a poškodeniu nervového tkaniva. Na Slovensku ju ročne dostane približne 13 000 pacientov. O prognóze rozhoduje čas – správna diagnostika a liečba môžu minimalizovať následky.
Na webe ozdravme.sk nájdete rozhovory venované témam:
Čo sa deje s pacientom po CMP
Spasticita – prečo vzniká a ako ju zvládať
Inovácie v rehabilitácii – kedy začať
Úloha fyzioterapie v živote po CMP
V druhom rozhovore MUDr. Jana Martinková, PhD., MPH (CINRE Bratislava) vysvetľuje, čo je spasticita. Ide o zvýšené svalové napätie, ktoré sa zhoršuje pri rýchlom pohybe končatiny. Vzniká narušením tlmiaceho vplyvu vyšších centier nervovej sústavy. Pravdepodobnosť jej vývoja závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ale aj od faktorov ako včasná rehabilitácia, neuroplasticita či vonkajšie podnety (stres, bolesť, chlad, vône).
Spasticita sa neobjaví hneď – po CMP býva najprv končatina ochabnutá. V priebehu 2–6 týždňov napätie stúpa, do 3 mesiacov je viditeľná a do pol roka väčšinou ustálená. Liečba je možná aj neskôr, no často býva spasticita nerozpoznaná. Prevencii sa nedá úplne predísť, ale správnou rehabilitáciou a liečbou ju možno zmierniť.
MUDr. Martinková zdôrazňuje význam edukácie – pacient, rodina aj lekári musia spasticitu včas sledovať. Častým problémom je, že pacient odíde z nemocnice s ochrnutím, ale bez informácie o potrebe kontroly po niekoľkých mesiacoch. Rehabilitácia sa zanedbáva a spasticita sa zachytí neskoro.
Kľúčovou liečbou je aplikácia botulotoxínu. Podáva sa injekčne raz za 3–4 mesiace, účinok nastupuje po dvoch týždňoch. Pacienti liečbu vítajú, pretože uvoľňuje napätie a umožňuje rehabilitáciu. Spasticita totiž narúša jemnú motoriku – pacienti nevedia uchopiť pohár či pero, často majú problémy s rečou. To vedie k sociálnej izolácii, depresii či strate zamestnania. Podpora rodiny je preto nevyhnutná.
Spasticitu úplne vyliečiť nemožno, poškodené nervové tkanivo sa neobnoví. Dá sa však zmierniť správnou terapiou. Ak sa príznaky ignorujú, spasticita sa prehlbuje, svaly sa skracujú a vznikajú kontraktúry – fixované držanie tela obmedzujúce pohyb.
Na Slovensku je záchyt pacientov so spasticitou nízky, hoci celkovo je liečených vyše 400-tisíc ľudí. MUDr. Martinková preto apeluje na lepšiu spoluprácu neurológov, rehabilitačných lekárov a fyzioterapeutov. Edukovať treba nielen pacientov, ale aj lekárov, aby spasticitu rozpoznali a včas odporučili liečbu.
Občianske združenia ako Život po porážke zohrávajú dôležitú úlohu – prinášajú informácie verejnosti a podporujú pacientov.
Rozhovor sa venuje aj týmto otázkam:
aké sú najčastejšie následky CMP
čo je spasticita a od čoho závisí jej vznik
či je prítomná bolesť
kedy sa objavujú prvé príznaky
možnosti liečby a rehabilitácie
úloha botulotoxínu
ako spasticita ovplyvňuje každodenný život
spolupráca pacienta a rodiny
prognóza a možnosti zlepšenia
či sa spasticita môže vracať
priestor pre telemedicínu a inovácie

D. Zachar (INEKO): Prečo v ankete Nemocnica roka dominuje Ružomberok a Šaca,no na päty jej šliapu Bory?

Dušan Zachar je jedným z pravidelných hostí podcastu ozdravme. Už viac ako dekádu realizuje INEKO hodnotenie nemocníc v ankete Nemocnica roka. Aj tento rok by sa dal zhrnúť do titulu knihy Na západe nič nové, Ericha Mari Remarqua. V rebríčku totiž dlhodobo dominuje vojenská nemocnica v Ružomberku a nemocnica Košice Šaca z portfólia skupiny AGEL.
Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry
Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo je zo svojej podstaty veľmi rigidné. „Zmeny sa dejú pomaly a politici sa obávajú nepopularity,“ povedal. Podľa neho od čias Rudolfa Zajaca sa nenašiel minister, ktorý by bol ochotný riskovať politické body v prospech skutočnej reformy. Aj tí, ktorí nemali ambíciu byť znovuzvolení, neurobili zásadné kroky. Diskusia ukazuje, že zdravotníctvo je systém, kde krátke volebné obdobia nestačia na viditeľné výsledky, a preto sa reformy odkladajú alebo ohýbajú podľa regionálnych a politických záujmov.
Kritériá hodnotenia Nemocnica roka
Rebríček Nemocnica roka 2025 bol už jedenástym ročníkom hodnotenia INEKO. Zachar vysvetlil, že nemocnice musia spĺňať minimálne päť zo siedmich odborností, aby mohli byť zaradené. „Nemocnica musí mať interné, chirurgiu, neurológiu, pediatriu, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecké alebo ARO,“ uviedol. Okrem toho sa sleduje dostatočná vzorka pacientov pri indikátoroch. Príkladom sú Krompachy či Revúca, ktoré mali nízke počty pacientov pri cievnych mozgových príhodách. Zachar upozornil, že niektoré nemocnice sú v rebríčku „nevinné“, lebo nemajú odbornú kapacitu na špecifické diagnózy, hoci by podľa kategorizácie mali.
Pozitívnym príkladom v rebríčku Nemocnica roka je nemocnica v Levoči, ktorá napriek tomu, že patrí do kategórie nemocníc prvého typu, dokázala dosiahnuť excelentné výsledky v neurológii. Dušan Zachar ju vyzdvihol ako ukážku toho, že aj menšie zariadenia môžu poskytovať špičkovú starostlivosť: „Nemocnica v Levoči sa vie postarať o ľudí s mozgovocievnou porážkou, má najlepšie čísla v našom rebríčku a dokonca medzinárodné ocenenia,“ povedal. Podľa neho je neoprávnené myslieť si, že nemocnice prvej úrovne nemôžu robiť vysoko kvalitnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Levoča je dôkazom, že aj regionálne zariadenia môžu byť centrami excelentnosti, ak sa zamerajú na konkrétny odbor a dokážu ho rozvíjať.
Optimalizácia siete nemocníc
Rozhovor sa dotkol aj témy optimalizácie siete nemocníc, ktorú Rudolf Zajac nazval jedným z najväčších paškvilov. Zachar kritizoval formalizmus, ktorý prevláda nad pôvodnou myšlienkou centralizácie výkonov. „Sme majstri sveta v ohýbaní pravidiel ad hoc,“ poznamenal. Podľa neho má zmysel sledovať počty operačných výkonov, pretože vyšší počet znamená lepšiu kvalitu a nižšiu mieru komplikácií. Ako príklad uviedol pôrodnice, kde sa hranica počtu pôrodov neustále mení podľa politických tlakov. Zdôraznil, že podobné kritériá by mali byť aplikované aj na špecializované operácie, kde je väzba medzi počtom výkonov a kvalitou ešte výraznejšia.
Výsledky rebríčka a priestor na zlepšenie
V kategórii všeobecných nemocníc opäť dominovala Košice-Šaca, ktorá vyhrala siedmykrát v rade. Druhé miesto obsadili Bory a tretie Topoľčany. Zachar komentoval výsledky: „Rozdiel medzi Šacou a Borami bol len 0,08 percenta – štatistická odchýlka.“ Podľa neho Bory, ktoré začali plnú prevádzku až v roku 2024, budú čoskoro favoritom na prvé miesto. Topoľčany sú zas príkladom nemocnice, ktorá sa z dna rebríčka vypracovala medzi najlepšie. Priestor na zlepšenie vidí Zachar v spokojnosti pacientov (Topoľčany), hospodárení (Bory) a transparentnosti (Šaca). Rebríček tak ukazuje, že aj etablované nemocnice musia ďalej inovovať.
Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že fakultné a univerzitné nemocnice majú byť prirodzenými centrami excelentnosti, no často zápasia s kvalitou dát, hospodárením či transparentnosťou. „Rozdeľujeme nemocnice do dvoch kategórií – veľké štátne, univerzitné a fakultné nemocnice na jednej strane a všeobecné nemocnice na strane druhej. Práve univerzitné nemocnice by mali byť lídrami v poskytovaní komplexnej starostlivosti,“ vysvetlil.
V kategórii veľkých štátnych nemocníc zvíťazila Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok, ktorá dlhodobo dosahuje najvyššiu spokojnosť pacientov a stabilné výsledky. Druhá skončila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica – najtransparentnejšia nemocnica s najťažším mixom diagnóz, hoci jej chod ovplyvňuje výstavba novej budovy v areáli. Tretia je Univerzitná nemocnica Martin, ktorá si drží kvalitu a profituje z výstavby na novom mieste. Ako povedal Dušan Zachar: „Ružomberok je dlhodobo líder v spokojnosti, Bystrica má najťažších pacientov a Martin ukazuje, že aj počas rozsiahlej výstavby sa dá držať vysoký štandard.“
V rozhovore hovoríme nielen o týchto témach:
🏥 Rebríček Nemocnica roka 2025 a jeho metodika
⚖️ Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry pri reformách
📊 Kritériá hodnotenia nemocníc – odbornosti a indikátory kvality
🧠 Neurológia a povinné programy v regionálnych nemocniciach
🏗️ Optimalizácia siete nemocníc a jej problémy
👶 Pôrodnice ako príklad ohýbania pravidiel podľa politiky
💰 Hospodárenie nemocníc: zisk, dlhy a transparentnosť
🥇 Výsledky rebríčka: Šaca, Bory, Topoľčany a ich priestor na zlepšenie